Viktor Leonov – zakladateľ ruských špeciálnych síl

V bojovej histórii sovietskej polárnej oblasti počas Veľkej vlasteneckej vojny sa odohralo mnoho slávnych činov. A hoci sa o osude vojny rozhodovalo pri Moskve, Stalingrade, Kurskom oblúku, Murmansk bol dôležitým námorným prístavom, výspou ZSSR v Arktíde.

Hitlerovci sa tu na severe všemožne snažili zastaviť dodávky na lend-lease od západných spojencov (prichádzajúce do Murmanska) a tiež zabezpečiť vlastnú ťažbu nórskych nerastných surovín, ktoré živili vojenský priemysel Tretej ríše.

-------> PODPORTE CHOD PORTÁLU DAROM. Len vďaka vašej podpore môžeme tvoriť. Nikto okrem Vás nefinancuje Slovanské Noviny. Patria národu, nie oligarchom. Zatiaľ sa vyhýbame reklamným bannerom aby sme udržali vizuálnu čistotu no náklady na chod máme každý mesiac. Spojme sily a tvorme spolu. Ďakujeme

5.00

vyberte výšku daru
ľubovoľná čiastkadar 5€dar 10€dar 25€dar 50€dar 100€

------------------------------------

V dôsledku krutých obranných bojov v roku 1941 bol Kolský polostrov jediným úsekom sovietsko-nemeckého frontu, kde boli nepriateľské vojská zastavené už niekoľko desiatok kilometrov od línie sovietskej štátnej hranice a v niektorých oblastiach Nemci dokonca neboli schopní prekročiť hranicu. Víťazstvá na severe sú úzko spojené s menom dvojnásobného Hrdinu Sovietskeho zväzu, kapitána 1. stupňa Viktora Nikolajeviča Leonova.

Toto meno nie je širokému okruhu čitateľov príliš známe. Priezvisko “Leonov” sa častejšie spája so slávnym pilotom – kozmonautom. Medzitým je v určitých kruhoch veľmi dobre známa bilancia dôstojníka sovietskej vojenskej rozviedky. Spolubojovníci ho úctivo nazývali Baťka, hoci ešte nemal ani dvadsaťsedem rokov. Výkony tohto prieskumníka v polárnych oblastiach boli legendárne. Nemci a Fíni sa rútili na Murmansk a Kirovskú železnicu, hlavnú dopravnú trasu v regióne. Proti nim stála 14. armáda podporovaná loďami Severnej flotily. Boje prebiehali na pokraji síl v drsných klimatických podmienkach. Získavanie informácií o nepriateľovi bolo pre naše velenie mimoriadne dôležité. So začiatkom vojny sa na velenie obrátil vyšší dôstojník Červenej flotily Leonov so správou o svojom zaradení do 181. samostatného prieskumného oddielu Severnej flotily. O dva týždne neskôr bolo jeho správe vyhovené. Tak sa začala jeho cesta námorného prieskumníka.

V rámci prieskumného oddielu Leonov od 18. júla 1941 uskutočnil viac ako 50 bojových operácií v tyle nepriateľa. Od decembra 1942, po povýšení do dôstojníckej hodnosti, bol zástupcom veliteľa oddielu a o rok neskôr, v decembri 1943, sa stal veliteľom 181. špeciálneho prieskumného oddielu Severného loďstva. Prieskumníci námornej pechoty plnili len špeciálne úlohy: vynášali tajné dokumenty za nepriateľské línie, prinášali “správy” zo zázemia frontu, čistili plážové predmostia pre vylodenie vojsk. Efektivita bojovej práce bola fantastická: ani raz sa nestalo, že by sa námorníci vrátili na základňu s prázdnymi rukami. Viktor Leonov dostal v záverečnej fáze Veľkej vlasteneckej vojny prvú hviezdu Hrdinu Sovietskeho zväzu. Ocenili ho za jedinečnú vo svojej zložitosti operáciu pri Krestovom myse. Až po vojne Leonov poznamenal, že tento výsadok niekoľkonásobne prekonal všetky predchádzajúce výsadky námorných prieskumníkov.

Nemci sa snažili udržať prístav Liinahamari, ku ktorému bol kľúčový Krestov mys. Nacistická námorná základňa na pobreží chránila vývoz niklu vyťaženého z osady Petsamo. Ten istý dôvod si vyžadoval čo najrýchlejšie obsadenie prístavu ruskými jednotkami. Ale mys, ktorý sa nachádzal uprostred prístavu Liinahamari, mohol udržať fjord pod silnou delostreleckou paľbou v celej jeho hĺbke a vo všetkých smeroch. Pre vyloďovacie lode bolo nemožné preraziť prístav a vstúpiť do prístavu z morskej strany, pokiaľ by kľúčový – Krestov mys, na ktorom stáli v pohotovosti nemecké delostrelecké batérie, nebol v rukách útočníkov. Zdalo sa, že je nedobytný. Ale sovietske vojská potrebovali práve túto skalu.

Leonov si vybral ťažkú cestu, ale bol to jediný spôsob, ako sa zmocniť mysu a zostať nažive. Dážď, sneh, žulové skaly. To všetko bolo treba prekonať, aby sa dalo náhle zaútočiť na nepriateľa odtiaľ, odkiaľ to nečaká. Tri dni išli prieskumníci k cieľu. Oddýchnuť si mohli len cez deň. Pri približovaní sa v noci, keď boli pozície nepriateľa oddelené tromi alebo štyrmi pásmi ostnatého drôtu, boli prieskumníci odhalení. Batéria spustila na bojovníkov paľbu. Ak prieskum zlyhá, naši výsadkári budú pri priblížení ostreľovaní z bezprostrednej blízkosti. Aj keby pri útoku zahynuli, ale opevnenie nepriateľovi odoberú. V prudkom boji zblízka bola batéria zneškodnená. Nemci si mysleli, že bojujú s celým plukom, ale v skutočnosti tam bolo menej ako dvesto prieskumníkov.

Statočný prieskumník dostal v septembri 1945 druhú hviezdu Hrdinu. Potom jeho oddiel, prevelený na Ďaleký východ, vyhodil do vzduchu most cez rieku a zablokoval skupinu japonských vojsk, ktorá bola v prístave severokórejského mesta Seisin. Šestnásťtisíc japonských vojakov zadržiaval Leonovov oddiel dva dni, kým neprišli ruské hlavné sily. Môžeme smelo povedať, že 181. samostatný prieskumný oddiel pod vedením Viktora Leonova sa stal prototypom moderných špeciálnych jednotiek. Ním vypracovaná metóda výcviku bojovníkov nestratila na aktuálnosti ani v dnešnej dobe.

armadnymagazin.sk