VIDEO: Rasizmus alebo strach? Pavlíková otvára tému, o ktorej sa „nesmie hovoriť“

Rasizmus. Každý z nás z neho už bol „obvinený“. A to len preto, lebo sa nám nepáči kriminalita v lokalitách, kde žijú neprispôsobiví spoluobčania, alebo sme otrasení tým, čo sú niektorí ľudia, ak ich žije veľa pokope, schopní urobiť z krásnej mestskej štvrte. Lívia Pavlíková vo svojom videu hovorí, že hovoriť o problémoch, pomenovať ich, nie je rasizmus, len cesta k riešeniu.

Rasizmus podľa Pavlíkovej nevzniká z nenávisti, ale zo strachu, skúseností a vnímaných spoločenských zmien. O stereotypoch hovorí, ako o prirodzenom obrannom mechanizme. Pri témach migrácie a s ňou prichádzajúcej kriminality hovorí o obmedzovaní slobody slova. Časť obáv verejnosti vyplýva z dát o kriminalite a ekonomickými dopadmi migrácie. Prináša tiež niekoľko dôvodov, prečo sú ľudia neoprávnene nálepkovaní, ako rasisti.

Rasizmus, predsudky a stereotypy

Rasizmus je definovaný, ako ideológia založená na presvedčení o nerovnosti rás vedúca k diskriminácii či nenávisti. V praxi sa tento pojem používa oveľa voľnejšie – ako nálepka pre každého, kto upozorní na rozdiely medzi skupinami. Kľúčovým prvkom definície je „neodôvodnený strach“, pričom mnohé obavy ľudí vôbec nie sú neodôvodnené. Vychádzajú zo skúseností, či vnímaných dát.

S nálepkami už nebojuje

„Ja neuznávam boj proti predsudkom a boj proti stereotypom. Neviem ani spočítať, koľkokrát ma predsudky a stereotypy zachránili pred tým, aby som bola napadnutá alebo okradnutá. A my všetci sme tu teraz vďaka tomu, že naši predkovia mali stereotypné predsudky,“  vysvetľuje Pavlíková svoj postoj. Pri stereotypoch pritom ide o prirodzeným mechanizmus ľudského mozgu, ktorý pomáha rýchlo sa orientovať v realite a predchádzať rizikám. Podľa nej sú historicky aj evolučne dôležité a spoločnosť by sa ich nemala snažiť úplne odstrániť. Kritizuje snahy o „boj proti predsudkom“, ktoré podľa nej vedú k potláčaniu diskusie a k situácii, keď sa o citlivých témach nedá otvorene hovoriť.

Volá po slobode slova

Pavlíková zároveň tvrdí, že obmedzovanie slobody slova bráni riešeniu problémov, najmä v témach súvisiacich s marginalizovanými komunitami či migráciou. „A teraz napríklad narážam na osady. My o nich otvorene rozprávať nemôžeme. Nemôžeme navrhovať to, ako by sme to riešili,“  zdôrazňuje influencerka, pričom rozhodne nehovorí o násilných riešeniach. Tu sa však žiada zadefinovanie diania trebárs na Slovensku. Aj Milan Mazurek, o ktorom progresívci radi hovoria, že bol odsúdený ako fašista, bol odsúdený kvôli niečomu inému. „Hovoril, že niektorí, nie všetci – niektorí osadníci a asociáli vyciciavajú sociálny systém na Slovensku. Sami si zvážte, či s tým súhlasíte alebo nie, lebo asi nemôžem povedať, že áno, keďže bol za to odsúdený,“ dodáva Pavlíková.

Ide o inváziu

Pavlíková nesúhlasí so španielskym premiérom Pedrom Sánchezom, zodpovedným za legalizáciu veľkého počtu migrantov. Toto je faktor, ktorý prispieva k migrácii do Európy a mení jej sociálnu realitu. Kritizuje  tiež európske iniciatívy na podporu pracovnej mobility migrantov s tým, že môžu viesť k tlaku na mzdy domácich pracovníkov. „Aspoň o prácu tu však hádam, nebudú mať núdzu. Len nedávno v europarlamente schválili systém, ktorý bude zjednodušovať nahrádzanie Európanov v práci. Volá sa to talent pool, teda bazaŕ talentov, vďak ktorému budú firmy môcť ľahšie nahrádzať Európanov v práci imigrantmi,“dodáva Pavlíková.

Prvý faktor rasizmu – kriminalita

Pavlíková upozorňuje, že verejnosť vníma vyššiu kriminalitu u niektorých skupín, najmä migrantov. Opiera sa o vybrané štatistiky zo zahraničia (napr. USA či Európy). Poukazuje na koreláciu medzi migráciou a nárastom kriminality, pričom uznáva, že ide o rôzne dáta z rôznych prostredí, no tvrdí, že ich spoločný menovateľ vedie ľudí k obavám.

Druhý faktor rasizmu – no-go zóny

V metropolách stále častejšie vznikajú oblasti, kde dochádza k koncentrácii migrantov a zvýšenej kriminalite. Takéto prostredia vznikajú prirodzene, keď ľudia vyhľadávajú podobné komunity, no zároveň môžu viesť k sociálnemu napätiu a pocitu ohrozenia. Ako kontrast uvádza napríklad ázijské komunity v mestách, ktoré podľa nej nespôsobujú podobné problémy.

Tretí faktor rasizmu – ekonomika

Pavlíková nesúhlasí s tým, že migranti sú ekonomickým prínosom. Zdôrazňuje náklady na ich integráciu, sociálne dávky či zdravotnú starostlivosť v prvých rokoch. Poukazuje na to, že zamestnanosť migrantov rastie postupne a že ich prítomnosť môže vytvárať tlak na nízkokvalifikované pracovné miesta. Zároveň kritizuje programy, ktoré podľa nej zvýhodňujú migrantov pri zamestnávaní či bývaní.

Štvrtý faktor rasizmu – asociálne správanie

Určité vzorce správania sa opakujú častejšie v niektorých skupinách, čo podľa Pavlíkovej vedie k upevňovaniu stereotypov. Zároveň pripúšťa, že takéto správanie existuje naprieč všetkými skupinami, no zdôrazňuje význam otvorenej diskusie o jeho príčinách.

/ hlavnydennik.sk /