VIDEO: Prezidentka Čaputová sa podľa premiéra Fica rozhodla za každú cenu zachrániť Lipšica, ktorý nesie plnú zodpovednosť za masívne manipulovanie trestného konania.

Ministerský predseda dôrazne odkázal, že jeho vláda ide podľa plánu a Úrad špeciálnej prokuratúry bude ku koncu roka 2023 zrušený, lebo ohrozuje a poškodzuje základné práva a slobody ľudí na Slovensku.

Predseda vlády SR Robert Fico (Smer-SSD) vo svojom videu reagoval na stanovisko prezidentky Zuzany Čaputovej, ktorá nevylúčila veto ani podanie na Ústavný súd (ÚS) SR v prípade rušenia Úradu špeciálnej prokuratúry (ÚŠP). Fico poukázal na množstvo dôkazov, ktoré svedčia o zločinoch napáchaných Danielom Lipšicom pomstiaceho sa svojim oponentom. Pripomenul v tejto súvislosti až 30 nálezov Ústavného súdu SR o porušovaní základných práv v exponovaných kauzách a zneužívaní ustanovení trestného poriadku o väzbe, kde ÚŠP ako dozorujúci orgán nielenže zlyhal na celej čiare, ale prostriedkami trestného práva sa ešte aj usiloval o zlikvidovanie politickej opozície v štáte.

Na skrátené legislatívne konanie pri novele Trestného zákona a zrušení Úradu špeciálnej prokuratúry (ÚŠP) je riadny dôvod, a to ohrozovanie základných práv a slobôd. Vyhlásil to premiér Robert Fico (Smer-SSD).

Právo prezidentky SR Zuzany Čaputovej na vetovanie zákona rešpektuje. Napriek tomu ho chce mať schválený do konca roka 2023. V súvislosti so zmenami v trestnom systéme hovorí o významnom cieli z vládneho programu.

„Skrátené legislatívne konanie e povolené okrem iných prípadov aj vtedy, ak sú ohrozené základné práva a slobody. Ostatné tri roky činnosti ÚŠP sú plné porušovania základných práv a slobôd,“ vyhlásil Fico.

Neprekvapilo ho, že sa hlava štátu „postavila na stranu špeciálneho prokurátora“ Daniela Lipšica. Naďalej trvá na vyjadreniach o jeho protiprávnych konaniach.

„ÚŠP zlyhal na celej čiare a z garanta zákonnosti v exponovaných kauzách sa stal vykonávateľom zvráteného politického cieľa,“ podotkol premiér. Za daných okolností preto nevidí iné riešenie, ako zrušenie úradu a presun jeho agendy.

Viac vo videu:

Čaputová sa bojí, že následkom zrušenia Lipšicovej prokuratúry a následného vyšetrovania napáchaných zločinov vyplávajú na verejnosť mnohé svinstvá

Prezidentka SR Zuzana Čaputová nevylučuje veto ani podanie na Ústavný súd (ÚS) SR v prípade rušenia Úradu špeciálnej prokuratúry (ÚŠP). Uviedla to v piatok. Kritizuje koalíciu, že chce zmeny prijať v skrátenom legislatívnom konaní bez diskusie s odbornou a laickou verejnosťou.

Rušenie ÚŠP sa javí Čaputovej ako účelový a neprípustný personálny zásah zo strany politickej moci do fungovania prokuratúry. „Neviem si predstaviť, že by som nesmerovala k uplatneniu práva veta. Pokiaľ ide o podanie na ÚS, vnímam to ako realistickú možnosť po veľmi dôkladnom zvážení všetkých argumentov,“ povedala hlava štátu.

V návrhu podľa nej absentujú reálne dôvody na skrátené legislatívne konanie. „Náš právny poriadok predpokladá dôvody, ktoré treba, aby navrhovateľ uviedol, a na základe ktorých koná v skrátenom legislatívnom konaní,“ poznamenala Čaputová. Argumenty, ktoré koalícia uvádza, takýto postup podľa nej neodôvodňujú.

Zároveň poukázala, že vládny návrh oslabuje aj ochranu oznamovateľov korupcie. Z právnej ochrany sa má vybrať jedna celá profesijná skupina policajtov. Zákonom by sa mali zrušiť už aj vydané rozhodnutia v individuálnych prípadoch. To podľa prezidentky predstavuje v právnom štáte retroaktívny a nelegitímny zásah do nadobudnutých práv.

„Som veľmi zvedavá, ako sa dá ústavnoprávne ustáť to, že sa vstúpi do individuálnych rozhodnutí, ktoré majú právne účinky z hľadiska ochrany konkrétnych osôb, a to aj spätne,“ skonštatovala prezidentka.

Nastať má aj zmena statusu oznamovateľa protispoločenskej činnosti, ktorá by podľa Čaputovej znamenala oslabenie ochrany ľudí. Myslí si, že to ľudí odradí od odhaľovania korupcie.

„Takéto závažné zmeny prijímané v skrátenom legislatívnom konaní považujem za postup v rozpore s princípmi právneho štátu. (…) Toto je dostatok dôvodov na to, aby sme zišli z kratšej cesty,“ uviedla.

Viac vo videu:

Podľa ministra spravodlivosti Borisa Suska (Smer) je dôvodom zrušenia ÚŠP fakt, že sa stal systémovo zaujatým a len personálne zmeny by túto situáciu neriešili.

„Systémová zaujatosť je právny pojem, ktorý znamená, že ak je zaujatý vrcholný predstaviteľ nejakej inštitúcie, tak jeho podriadení, aj keby sa on vylúčil z rozhodovania, sú takisto zaujatí, lebo majú tendenciu rozhodovať v prospech svojho nadriadeného tak, aby bol spokojný,“ uviedol Susko.

Zdroj: pravda.sk / YouTube / hnonline.sk / InfoVojna