VIDEO: Na 33. výročie Nežnej revolúcie ľudia v Českej republike a na Slovensku protestujú proti vojne, totalite, diktatúre a prenasledovaniu iných názorov, ktoré zavádzajú vlády oboch štátov bývalej federácie a svojím konaním hrubým spôsobom pošliapavajú odkaz Novembra ’89, narúšajú mier, likvidujú demokraciu, právny štát a občianske slobody 

Občania Slovenskej a Českej republiky si pripomínajú výročie 17. novembra 1989, keď v nádeji, že v našom spoločnom štáte bude vládnuť sloboda a demokracia, vyšli nenásilne do ulíc, aby Pravda a Láska zvíťazili.

Pád komunistického totalitného režimu v Československu spustil brutálny zásah polície voči povolenej študentskej demonštrácii v Prahe. Demonštrácia a policajný zásah zo 17. novembra 1989 viedli k udalostiam známym ako Nežná revolúcia, ktorá znamenala zásadný demokratizačný obrat v Československu. Od roku 2001 si Slovensko pripomína udalosti 17. novembra štátnym sviatkom Dňom boja za slobodu a demokraciu.

Politicky nekorektnú a nadčasovú knihu „Analýza 17. listopadu 1989“ od politického väzňa komunistického režimu a disidenta Miroslava Dolejšího si môžete prečítať celú knihu TU.

-------> PODPORTE CHOD PORTÁLU DAROM. Len vďaka vašej podpore môžeme tvoriť. Nikto okrem Vás nefinancuje Slovanské Noviny. Patria národu, nie oligarchom. Zatiaľ sa vyhýbame reklamným bannerom aby sme udržali vizuálnu čistotu no náklady na chod máme každý mesiac. Spojme sily a tvorme spolu. Ďakujeme

5.00

vyberte výšku daru
ľubovoľná čiastkadar 5€dar 10€dar 25€dar 50€dar 100€

------------------------------------

Protest pred Prezidentským palácom v Bratislave:

Protest na Šafárikovom námestí v Bratislave:

Protest na Námestí slobody v Bratislave:

Autoprotest za demokraciu, právny a sociálny štát

Líder Smeru-SD Robert Fico zablahoželal Slovákom k štátnemu sviatku. Mrzí ho však, že aktuálne nemôžu na Slovensku oslavovať demokraciu a slobodu. Skonštatoval to pred začiatkom autoprotestu, ktorý v Bratislave strana organizuje a ktorý bude smerovať mestom k Prezidentskému palácu a Úradu vlády SR. Poukázal pritom na aktuálnu situáciu v krajine.

„Ak sa pozrieme na vývoj za posledné dva roky, demokracia, sloboda, právny štát, sociálny štát dostali neuveriteľne na frak. Neostáva nám nič iné, ako varovať vládu a prezidentku a ratovať Slovensko, ktoré sa dostalo do zlej situácie,“ povedal šéf Smeru-SD.

Autoprotestom chce strana podľa jeho slov pripomenúť vládnemu kabinetu a hlave štátu Zuzane Čaputovej, že tu sú a že krajina nie je v poriadku. Hovorí o rozvrate verejných financií či právneho štátu a marení referend.

Príhovor bývalého premiéra SR Roberta Fica na dnešnom sneme strany Smer-SD, ktorý sa konal pred protestom na Bratislavskom hrade vo videu TU.

Autoprotest v uliciiach metropoly Slovenska:

Uhrík: Je našou úlohou poučiť sa z histórie – v dobrom aj zlom

Odkaz 17. novembra si počas dňa uctilo aj mimoparlamentné hnutie Republika. „Je našou úlohou poučiť sa z histórie – v dobrom aj zlom. Majme sa na pozore pred tými, ktorí chcú v mene ‚pokroku‘ spoločnosť násilím prevychovávať a oponentov vraždiť či zatvárať,“ skonštatoval predseda hnutia Milan Uhrík.

Podčiarkol, že každý útlak je zlý a každá smrť niekoho bolí. Uviedol tiež, že zo „slobody a mieru“ zostali len politické slogany a ľudia sa právom cítia byť Nežnou revolúciou akosi podvedení.

SNS sa obáva, že sme stratili vytúženú slobodu a suverenitu

Mimoparlamentná SNS má vážnu obavu, že sme stratili vytúženú slobodu a suverenitu. Skonštatovala to pri príležitosti 33. výročia Nežnej revolúcie.

„Slovensko musia riadiť pripravení ľudia a musíme si uvedomiť, že voliť nie je len právo, ale je to aj zodpovednosť. Pokiaľ nebudeme budovať Slovensko, tak sa vďaka súčasnej vláde staneme len kolóniou západných štátov,“ uviedla strana. Dodala, že štát aktuálne riadia ľudia, ktorí to nezvládajú, a apelovala na ukončenie hádok. „Musíme držať spolu a pomáhať si,“ doplnila.

Pripomenula koniec socializmu po masových protestoch pred 33 rokmi a nádej, že sa všetko zmení k lepšiemu. „Vtedy sme si mysleli, že na západe nás budú čakať s otvorenou náručou, aby nám pomohli, a aby sme dobehli ich životnú úroveň,“ uviedla SNS s tým, že západ nám nepomôže, ak si nepomôžeme sami. Apeluje pritom na dobré vzťahy a riešenia v prospech občanov.

Doterajší priebeh verejných zhromaždení v Bratislave je pokojný

Doterajší priebeh štvrtkových verejných zhromaždení v Bratislave je pokojný. Konštatuje to bratislavská krajská polícia na sociálnej sieti.

 „Prípady narušenia verejného poriadku sme nezaznamenali,“ uviedla polícia.

Zároveň polícia dodala, že na verejný poriadok a bezpečnosť dohliada v uliciach hlavného mesta dostatočný počet policajtov dopravnej, poriadkovej a kriminálnej polície. „V prípade, ak sa stanete svedkom protiprávneho konania, volajte na bezplatné číslo polície 158,“uzavrela polícia.

Protesty v Českej republike

17. november si pripomínajú aj v susednom Česku. Pietne akcie a demonštrácie sú nielen v Prahe, ale po celej krajine. Česi si okrem Dňa boja za slobodu a demokraciu pripomínajú aj Medzinárodný deň študentstva z roku 1939. Len v hlavnom meste policajti dohliadajú na 21 zhromaždení a pochodov.

Protest v Prahe:

Štúdio českého projektu „Inovace Republiky“ k 33. výročiu Nežnej revolúcie (živé vysielanie 17. novembra 2022 od 8:30 do 21:00 k téme stupňujúcej sa polarizácii spoločnosti):

Odkaz 17. novembra 1939 & 1989 a paralela s dnešnou dobou, kedy vládnu vo všetkých krajinách EÚ „iba a výlučne demokratické vlády“

Právnička Judita Laššáková poukázala na pôvod súčasného štátneho sviatku „Deň boja za slobodu a demokraciu“. Všetko sa to začalo, keď sa na 21. výročie vzniku Československa v roku 1939 v nacistami vytvorenom Protekotráte Čechy a Morava, pokúsil vtedajší diktátorský režim umlčať a vystrašiť obyvateľstvo, aby sa mohol udržať naďalej pri moci:

Dnes si pripomíname výročie tzv. Nežnej revolúcie. Možno dozrel čas na to, aby sme si pripomenuli aj dôvod toho, prečo vyšli študenti v roku 1989 práve v tento deň do ulíc.

… píše sa rok 1939 a do obehu sa v okupovanom Československu, hlavne v Prahe, dostáva „Výstraha“ v tomto znení:

„V posledních dnech snaží se neodpovědní živlové svésti různým způsobem obyvatelstvo k činům demonstrativního rázu v den 28. října 1939, ačkoliv tento den byl vládním nařízením ze dne 18. září 1939 čís. 219 Sb. z. a n. prohlášen za den pracovní.

Každý občan nechť si uvědomí, že zvláště v nynější velmi vážné době je v nejvyšším zájmu všech příslušníků národa, aby i nadále byl zachován bezpodmínečné klid, kázeň a pořádek. Proto VARUJE policejní ředitelství obyvatelstvo co nejdůtklivěji před jakýmkoliv počínáním demonstrativního rázu, jako neplněním pracovní povinnosti, shlukováním na veřejných místech nebo účasti na něm neb na jiných demonstrativních akcích. …“

Upieranie slobody v podobe zákazov demonštrácii k výročiu 21. roku vzniku Československa bol pokus diktátorského režimu umlčať obyvateľstvo. Vystrašiť ho, aby si režim udržal kontrolu. 28. októbra 1939 však študenti do ulíc vyšli a iba násilím sa podarilo potlačiť demonštrácie. Do občanov zložky SS aj strieľali. Jeden zo študentov medicíny, Jan Opletal, svojim zraneniam 11. novembra podľahol a 15. novembra 1939 mal pohreb. Táto smutná udalosť prerástla do ďalšieho protestu proti nacistom.

Odpoveď ríšskeho protektora nenechala na seba dlho čakať. V noci zo 16. na 17. novembra 1939 boli uskutočnené razie v študentských internátoch, zatknutí študenti, internovaní do kasární v Prahe (Ruzyni) a priamo tam vykonali popravu deviatich študentských aktivistov. Z 1.200 študentov, ktorí boli následne poslaní do koncentračného tábora Sachsenhausen, neprežilo koncentrák 35 študentov. Domov boli posielaní po skupinkách. Na Hitlerove narodeniny a na Vianoce. Nacisti 17. novembra 1939 zatvorili české vysoké školy.

V časoch, kedy v Európe vládli nacisti, boli demonštrácie ukážkou hrdinstva. V dnešných dňoch, kedy vládnu vo všetkých krajinách EÚ iba a výlučne demokratické vlády, nie je nutné obávať sa represálií zo strany štátnych zložiek, všakáno?

Keď si niekedy v budúcnosti budeme klásť otázku, čo sme ochotní obetovať za naše práva, spomeňme si na mená

• Josef Adamec,
• Jan Černý,
• Marek Frauwith,
• Jaroslav Klíma, 
• Bedřich Koula, 
• Josef Matoušek,
• František Skorkovský, 
• Václav Šaffránek a 
• Jan Weinert.

Toto sú mená tých študentov, ktorých tyranský diktátorský režim popravil bez súdu, bez práv na spravodlivý proces a bez práva na obhajobu advokátom.

Prosím, nepleťte do tohto zoznamu meno Milana Lučanského alebo Ľubomíra Krivočenka. Je síce pravda, že títo páni umreli vo väzbe, ale právo na spravodlivý proces mali, keďže žijeme v materiálnom právnom štáte.

…alebo nie?

P. S.: Snáď rakva na obrázku nesymbolizuje osud našich slobôd, ktoré nám vybojovali naši predkovia…

Zdroj: InfoVojna / YouTube / info.sk (1), (2), (3)