VIDEO: Ministri vnútra členských štátov EÚ sa dohodli na povinnej solidarite pri prerozdeľovaní migrantov. Slovensko podľa šéfa rezortu vnútra Matúša Šutaja Eštoka tento mechanizmus odmietlo a žiada výnimku

Rokovania sú politicky citlivé, keďže vlády v celej Únii čelia tlaku na sprísnenie migračných opatrení. Slovensko na pondelňajšom zasadnutí Rady EÚ zastupoval minister vnútra Matúš Šutaj Eštok, ktorý zopakoval odmietavý postoj Slovenska k týmto opatreniam.

Ministri vnútra členských štátov Európskej únie v pondelok v Bruseli dosiahli politickú dohodu o mechanizme povinnej solidarity pri prerozdeľovaní žiadateľov o azyl na rok 2026. Nový systém má uľahčiť situáciu najviac zaťaženým krajinám s vysokým počtom príchodov. Slovensko túto iniciatívu dlhodobo odmieta.

Návrh musia členské štáty po splnení procesných krokov schváliť kvalifikovanou väčšinou na ďalšom zasadnutí Rady. Podľa zdroja TASR sa tak pravdepodobne stane 16. decembra, najneskôr však do konca roka. Podľa nového systému by krajiny EÚ museli prijať stanovený počet migrantov, uhradiť finančný príspevok za každého neprijatého migranta alebo poskytnúť operatívnu a technickú podporu štátom najviac vystaveným migračnému tlaku. V roku 2026 sa počíta s premiestnením celkového počtu 21.000 migrantov.

Je na rozhodnutí každého členského štátu, aký typ solidárneho opatrenia prisľúbi vrátane kombinácie rôznych opatrení.

Nárok na prostriedky z Fondu solidarity EÚ by mali mať v dôsledku migračných tlakov Cyprus, Grécko, Španielsko a Taliansko. Bulharsko, Česko, Estónsko, Chorvátsko, Rakúsko a Poľsko môžu požiadať o vyňatie z prispievania do fondu na nadchádzajúce roky z dôvodu výrazného migračného tlaku v uplynulých piatich rokoch. Niektoré vrátane Česka a Poľska to už urobili.

Rokovania sú politicky citlivé, keďže vlády v celej Únii čelia tlaku na sprísnenie migračných opatrení. Slovensko na pondelňajšom zasadnutí Rady EÚ zastupoval minister vnútra Matúš Šutaj Eštok, ktorý zopakoval odmietavý postoj Slovenska k týmto opatreniam. „Zvýraznil som pred kolegami, že nerozumiem, prečo Slovensko nebolo zaradené medzi krajiny s možnou výnimkou, keďže sme prijali desaťtisíce utečencov z Ukrajiny. Aj preto sme nemohli podporiť túto časť týkajúcu sa paktu o nelegálnej migrácii,“ uviedol slovenský minister.

Systém solidarity je súčasťou širšieho balíka návrhov, o ktorých ministri diskutujú paralelne s iniciatívami na sprísnenie migračných pravidiel. Tie zahŕňajú vznik tzv. „návratových centier“ mimo územia EÚ pre odmietnutých žiadateľov o azyl, sprísnené sankcie pre migrantov odmietajúcich odchod a možnosť návratu osôb do tretích krajín, ktoré EÚ považuje za bezpečné.

Navrhovaný mechanizmus je súčasťou širšieho Paktu EÚ o migrácii a azyle, ktorý stanovuje záväzné pravidlá riadenia migrácie v rámci Únie a vytvára spoločný azylový systém. Pakt bol prijatý v roku 2024, proti hlasovali Poľsko, Slovensko a Maďarsko. Účinnosť nadobudne 12. júna 2026.

Ministri v pondelok prijali svoju pozíciu k dvom legislatívnym návrhom, ktoré majú urýchliť a zefektívniť azylové konania pre žiadateľov, ktorí nemajú nárok na ochranu v EÚ. Ide o nariadenia týkajúce sa bezpečnosti tretej krajiny a bezpečnej krajiny pôvodu. Schválením pozície Rady EÚ sa otvára priestor na rokovania s Európskym parlamentom o konečnej podobe nariadení.

Štáty následne schválili aj svoju pozíciu k tretiemu nariadeniu s cieľom zjednodušiť postupy voči osobám, ktoré sa v krajinách Únie zdržiavajú nelegálne. Nariadenie má zaviesť jednotné pravidlá návratového konania v celej EÚ, určuje povinnosti pre osoby bez práva na pobyt a vytvára nástroje na užšiu spoluprácu medzi členskými štátmi. Súčasťou návrhu je aj možnosť, aby členské krajiny zriaďovali takzvané návratové centrá v tretích krajinách.

Slovensko odmieta mechanizmus povinnej solidarity pri prerozdeľovaní žiadateľov o azyl

Slovenský minister vnútra Matúš Šutaj Eštok po rokovaní ministrov členských krajín Európskej únie v pondelok v Bruseli zopakoval, že Slovensko odmieta mechanizmus povinnej solidarity pri prerozdeľovaní žiadateľov o azyl. Podľa neho by mala mať krajina výnimku vzhľadom na desaťtisíce utečencov z Ukrajiny, ktorých prijala po vypuknutí vojny.

Podľa dohody majú krajiny EÚ v roku 2026 buď prijať stanovený počet migrantov, zaplatiť finančný príspevok za neprijaté osoby alebo poskytnúť alternatívnu podporu štátom najviac zaťaženým migračným tlakom. Medzi tieto krajiny patria Cyprus, Grécko, Španielsko a Taliansko.

Niektoré štáty, napríklad Česko či Poľsko, môžu byť od prispievania na nadchádzajúci rok oslobodené. Slovensko medzi tieto krajiny nepatrí. „Zvýraznil som pred kolegami, že nerozumiem, prečo Slovensko nebolo zaradené medzi krajiny s možnou výnimkou, keďže sme prijali desaťtisíce utečencov z Ukrajiny. Aj preto sme nemohli podporiť túto časť týkajúcu sa paktu o nelegálnej migrácii,“ uviedol Šutaj Eštok.

Ako ďalej zdôraznil, Slovensko po boku Maďarska nebude podporovať žiadnu z alternatív solidarity, pokiaľ sa neotvoria rokovania o výnimke pre SR. Uviedol tiež, že vláda nepodporuje pakt EÚ o migrácii a azyle ako celok, ako to vyplýva aj z programového vyhlásenia vlády.

Ministri zároveň schválili pozíciu k legislatívnym návrhom, ktoré majú zrýchliť a zefektívniť azylové konania a návraty žiadateľov, ktorí nemajú nárok na ochranu v EÚ. Ide o nariadenia týkajúce sa bezpečnej tretej krajiny a bezpečnej krajiny pôvodu. Šutaj Eštok tento krok víta. „Spolu so silnou ochranou vonkajších hraníc je to jeden z krokov, ktorý by mal pomôcť v boji s nelegálnou migráciou,“ uviedol. Zároveň vyjadril sklamanie z pomalého postupu celého procesu.

Viac vo videu:

Zdroj: info.sk (1), (2) / InfoVojna