VIDEO: Kolíková sa priznala! Na likvidáciu právneho štátu zaviedla nezmyselný trestný čin!

Na likvidáciu právneho štátu Kolíková zaviedla aj nezmyselný trstný čin ohýbania práva. Nakoniec sa sama priznala, že bol zavedený účelovo tak, aby sa dal zneužívať na zastrašovanie sudcov! Upozornil na to poslanec Richard Glück (Smer-SSD). 

Tento svoj názor vyslovil v súvislosti s tým, že Súdna rada SR vyslovila nesúhlas s trestným stíhaním sudkýň Jarmily U. a Otílie D. pre trestný čin ohýbania práva. Viac vysvetlil v diskusii s Máriou Kolíkovou v relácii Komentáre dňa na RTVS24.

Koncom mája Súdna rada vyslovila nesúhlas s trestným stíhaním dvoch sudkýň pre trestný čin ohýbania práva. Glück v relácii vysvetlil, v čom spočíva tento trestný čin a že podobnú právnu úpravu už v našom justičnom systéme máme. Vysvetlil tiež rozdiely týchto dvoch právnych úprav a to, že Mária Kolíková sa pri tvorbe trestného činu ohýbania práva čiastočne inšpirovala v Nemecku, kde podobnú úpravu využívajú. U nás však bola prispôsobená vyslovene pre rozhodovanie sudcov, čo nám prinesie žaloby aj na Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP). Bude preto podľa neho nutné túto právnu úpravu zosúladiť tak, aby sme sa ďalším žalobám vyhli.

Rozhodnutie Súdnej rady

„Súdna rada rozhodovala v zmysle zákona na neverejnom zasadnutí dňa 28. mája 2024, na ktorom hlasmi štrnástich prítomných členov (sedem zástupcov sudcov, traja zástupcovia vlády, jeden zástupca parlamentu a traja zástupcovia prezidentky) vyslovila nesúhlas s trestným stíhaním menovaných sudkýň pre trestný čin ohýbania práva,“ uviedla Kosová vo vyhlásení. Všetci členovia Súdnej rady sa podľa nej podrobne venovali všetkým zákonným podmienkam a parametrom potrebným na rozhodnutie. Zároveň sa ospravedlnila, že informácie o rozhodnutí unikli do médií skôr, ako bolo rozhodnutie doručené dotknutým sudkyniam, ich obhajcom a prokurátorovi.

Trestný čin ohýbania práva

Trestný čin ohýbania práva hovorí podľa Glücka o tom, že ak sudca svojvoľne uplatní právo a niekoho tým poškodí. „Lenže takéto previnenie máme aj na úrovni disciplinárneho pochybenia – disciplinárneho deliktu, ktorým môže znížiť plat sudcovi a opakovaným porušením môže prísť o talár. Rovnako tak máme aj trestný čin zneužívania právomocí verejného činiteľa,“vysvetľuje Glück s tým, že rozdiel je v trestných sadzbách. Tam vidí zmätočnosť a tiež tlak na sudcov.

Dve roviny zneužitia

Glück hovorí o dvoch rovinách zneužitia tejto právnej úpravy. „Prvá je veľmi jasná – dnes prehráte akýkoľvek civilný spor so susedom, nepáči sa vám to, tak dáte trestné oznámenie a sudca musí chodiť na výsluch. Druhá, čo sa Bohužiaľ diala za pôsobenia bývalých vlád. Napríklad sudkyňa Repáková, ktorej bola prekvalifikovaná skutková podstata trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa, čo je omnoho vážnejší trestný čin,“objasňuje Glück s tým, že tam musí byť úmysel niekoho poškodiť, kým pri tom druhom čine úmysel nie je. Túto službu sudkyni Repákovej špeciálny prokurátor sudkyni Repákovej urobil, keď sa rozhodla pôsobiť, ako spolupracujúca obvinená, po čom skončila s podmienkou.

Nie úplne inšpirovaná Nemeckom

„To je ten druhý spôsob, akým vám to môže narušiť priestor v justičnom prostredí a pani Kolíková zrejme vychádzala z nemeckej právnej úpravy, kde takýto trestný čin je, ale účelovo ste to nechali len na sudcov, pretože Nemci to majú aj na policajtov, prokurátorov, ale aj na ministrov – de facto každého ústavného činiteľa, ktorý poruší právo, môže byť postihnutý za trestný čin ohýbania práva,“ upozorňuje Glück a dodáva, že Nemci nemajú trestný čin zneužívania právomoci verejného činiteľa. Preto dáva zákonodarcom do pozornosti možnosť odstrániť tento zákon, alebo do toho zahrnúť aj policajtov, aj prokurátorov.

Rozhodnutia ESĽP budú pribúdať

„História posledných troch rokov nám ukázala, že práve policajti a prokurátori bežne a svojvoľne vznášali obvinenia. Máme tu dnes množstvo rozhodnutí – sudkyňa Cviková z kauzy Búrka, ktorá bola sedem mesiacov v nezákonnej väzbe a dnes je tu aktuálne rozhodnutie ESĽP, ktoré konštatovalo, že bolo hrubým spôsobom zasiahnuté do jej ľudských práv, ktoré jej vyplývajú z Ústavy,“ dopĺňa Glück. Ten avizuje pribúdanie podobných rozhodnutí a preto bude potrebné tú justíciu napraviť. Moderátorka sa opýtala Glücka, či bude žiadať o vypustenie tohto trestného činu, no Glück sa obrátil na Kolíkovú s otázkou, prečo, keď sa inšpirovala Nemeckom, vypustila (podľa jeho názoru účelovo) z ohýbania práva policajtov, prokurátorov, ale aj ministrov.

Tá ho však vyzvala, aby najskôr on odpovedal na moderátorkinu otázku a Glück si teda odpovedal sám: „Vyhovovalo vám, aby policajti mohli svojvoľne znášať obvinenia a prokurátori takisto, aby mohli svojvoľne konať. Preto ste to nechali iba na sudcov.“

/ hlavnydennik.sk /