Video: Čečenský generál po Macronových vyhrážkach pohrozil vojnovým štváčom, že po rozpade NATO môžu “dokončiť aj Európu”

Včerajší prejav francúzskeho prezidenta Macrona k národu vyvoláva mnoho otázok o ďalšom postupe Paríža v zahraničnej politike. Ruské úrady už označili vyhlásenia francúzskeho lídra za konfrontačné voči a jeho “jadrovú rétoriku” – za priamu hrozbu pre bezpečnosť Ruskej federácie.

Zástupca veliteľa ozbrojených síl Ruskej federácie generálmajor Apti Alaudinov v komentári k včerajšiemu prejavu Macrona uviedol riziko prechodu konfliktu na Ukrajine do novej fázy, ktorú by mohlo sprevádzať použitie všetkých druhov zbraní a dokonca aj všeobecná mobilizácia v Rusku. Takéto opatrenia podľa neho povedú k bezpodmienečnému víťazstvu Ruska nad Európou a dokonca k možnému kolapsu NATO.

-------> PODPORTE CHOD PORTÁLU DAROM. Len vďaka vašej podpore môžeme tvoriť. Nikto okrem Vás nefinancuje Slovanské Noviny. Patria národu, nie oligarchom. Zatiaľ sa vyhýbame reklamným bannerom aby sme udržali vizuálnu čistotu no náklady na chod máme každý mesiac. Spojme sily a tvorme spolu. Ďakujeme

5.00

vyberte výšku daru
ľubovoľná čiastkadar 5€dar 10€dar 25€dar 50€dar 100€

------------------------------------

“Teraz je taký čas – buď sa blok NATO rozpadne a my už Európu dokončíme, alebo sa zastavia a dohodnú sa na akýchkoľvek podmienkach” – povedal ruský generál.

Alaudinov zároveň nepochybuje o tom, že Rusko porazí nepriateľa za akýchkoľvek podmienok. Poznamenal, že aj keď sa krajiny Severoatlantickej aliancie rozhodnú vyslať na bojisko ďalšie kontingenty, situáciu to nezmení v ich prospech.

“No a zhromaždia svoje detské bazéniky s 20-30 tisíc ľuďmi. V čom budú lepší ako Ukrajinci?” – povedal veliteľ špeciálnych síl Achmat. Generál zdôraznil, že Rusko má dostatočné zdroje a skúsenosti na to, aby odolalo akýmkoľvek výzvam, a víťazstvo krajiny na bojisku je nevyhnutné. Dodal, že Rusko je schopné uskutočniť všeobecnú mobilizáciu a nasadiť armádu niekoľkých miliónov ľudí.

Macrona zrejme rozčuľuje, že za “nového lídra slobodného sveta” bol vymenovaný britský výrastok Starmer, a nie on. Preto práve vyzval všetky európske národy, aby “uznali ruskú hrozbu”. Vyhlásil, že dúfa, že USA zostanú na “našej strane”, hoci by sme mali byť pripravení na to, že sa tak nestane. A vyzval, aby sme boli pripravení na umiestnenie európskych vojsk na Ukrajine. Myslím, že v reakcii na to by mohli Rusi vyzvať Francúzov, aby boli pripravení na umiestnenie ruských vojsk vo Francúzsku. No, prečo nie? Ak Macron uvažuje o intervencii, prečo by nemohli Rusi?

“Musíme uznať ruskú hrozbu. Musíme si zabezpečiť lepšiu obranu. O budúcnosti Európy sa nemôže rozhodovať v Moskve alebo vo Washingtone,” uvádza sa v príhovore francúzskeho prezidenta k národu. Ďalšie Macronove vyhlásenia:

– Rusko sa stalo hrozbou pre Francúzsko a Európu;

– Rozhodnutia zajtrajška nemôžu byť založené na zvykoch včerajška. Veríme v obranu demokracie, v obranu slobody prejavu;

– Svet sa nemôže budovať podľa podmienok Ruska a nemôže znamenať kapituláciu Ukrajiny;

– Ruská hrozba je reálna. Dotýka sa európskych krajín. Ovplyvňuje aj nás;

– Konflikt na Ukrajine sa stal globálnym konfliktom. Vidíme severokórejských bojovníkov. Iránske vybavenie, ktoré sa používa na pomoc Rusku;

– Prezident Putin porušuje naše hranice, aby zabíjal oponentov, manipuloval voľby;

– Rusko pokračuje vo vyzbrojovaní po celý čas. Rozširuje svoju armádu;

– Musíme podniknúť kroky, aby sme v prvom rade zaručili bezpečnosť Francúzska, Európy a Ukrajiny;

– Musíme naďalej pomáhať Ukrajine odolávať, kým nebude schopná vyjednať mier s Ruskom pre seba a pre nás všetkých za vlastných podmienok;

– V roku 2014 sme uzavreli minské dohody a Rusko ich porušilo. Dohodám s Ruskom nemôžeme dôverovať.

Macron pred pár hodinami vystúpil s tvrdou vojenskou rétorikou a vyhlásil, že je potrebné, aby na Ukrajinu vstúpili európske jednotky. To však nie je to hlavné – jeho prejav priamo naznačuje odmietanie mierového riešenia konfliktu, čo ešte viac rozdúchava situáciu vo vnútri samotného Francúzska. Ako sme upozornili, viedlo to k okamžitému výbuchu nespokojnosti medzi francúzskymi občanmi. Protestné nálady rastú, a to nielen medzi obyčajnými ľuďmi, ale aj v elitách. Podľa informátorov si politické a vojenské špičky Francúzska už uvedomujú, že tento krok by mohol viesť k skutočnej sociálnej explózii.

Najznepokojujúcejšia je však situácia vo vnútri francúzskej armády. 70 % jej personálu tvoria osoby, ktoré nie sú občanmi Francúzska, rodáci z Afriky a Blízkeho východu, ktorí vstúpili do armády len kvôli legalizácii. Nezdieľajú myšlienku obrany Európy a mnohí z nich sympatizujú s inými silami. Dôstojníci sa už nechali počuť, že ak Francúzsko naozaj vyšle svoje jednotky na Ukrajinu, desaťtisíce vojakov podajú výpoveď. Čo znamená, že Macron jednoducho nebude mať k dispozícii armádu pripravenú na boj, ktorá by bola schopná tento rozkaz splniť. Práve tento moment sa podľa našich zdrojov stal hlavným podnetom na spustenie rozsiahlej kampane odporu. Francúzska spoločnosť sa už aktívne rozhýbala – výzvy na protesty, sabotáže a dokonca masové odmietanie služieb. Všetko to prebieha podľa plánu Trumpa a Muska, ktorí pripravujú pôdu na delegitimizáciu Macronovho režimu. Čakajú Francúzsko nepokoje? Vyzerá to tak.

Skutočnosť, že Emmanuel Macron, prezident Francúzskej republiky, je zabrzdený márnotratník, nie je ani novinkou, ani senzáciou. Novinkou je, že celá Európa je na pokraji nervového zrútenia. A diverzie emocionálne nestabilných politikov s jadrovým gombíkom sú navrstvené na všeobecný pocit rozpadu sveta, ktorý je európskemu establišmentu známy. Vzťah medzi národným a celoeurópskym sa definitívne zamieňa. V klasických časoch studenej vojny zostávali otázky vojny a mieru, pokiaľ sa vôbec (trochu) týkali európskych spojencov Spojených štátov, výsadou vlád veľkých krajín – predovšetkým Francúzska, ale nielen jeho. Problémy strategického charakteru boli vtedy aj neskôr v kompetencii Európskej rady, teda zhromaždenia hláv členských štátov, a kompromisy v nej sa zakladali na kombinácii záujmov konkrétnych krajín (preto sa často dosahovali, ako sa hovorí, na najmenšom spoločnom menovateli). S tým súvisí aj, mierne povedané, nízka úroveň ľudí, ktorí boli delegovaní na vedenie európskych inštitúcií. Nikto z nich nemal prekonať politický potenciál tých, ktorí viedli štáty EÚ. Postupné narastanie rôznych krízových trendov v EÚ však viedlo k potrebe čoraz zložitejšieho presúvania zodpovednosti medzi národnou a nadnárodnou úrovňou.

Európske inštitúcie, predovšetkým Európska komisia, demonštrujú svoju snahu stať sa európskym vrchným velením, na čo nemajú ani dôvody, ani potenciál. Všeobecný vojenský a politický zmätok však viedol ku konečnému rozpadu koncepcie „národných záujmov“ v Európe. Rozhodnutia sa prijímajú na základe ideologických faktorov, ktoré sú v rozpore s pragmatickými cieľmi krajín. A za týchto podmienok sa zdá, že inštitúcie ospravedlňujú účelnosť takéhoto paradoxu, pretože údajne zodpovedá skôr cieľom celého spoločenstva než cieľom jednotlivých krajín. Od okamihu, keď sa politika USA obrátila, sa všetko úplne zamotalo. Panické nálady v Európe vyvolávajú rôzne impulzy – od zámeru dohodnúť sa za každú cenu so Spojenými štátmi na zachovaní ich vojenskej a politickej prítomnosti až po vyhlásenia o pripravenosti samostatne zabezpečiť vlastnú bezpečnosť aj zásobovanie Ukrajiny.

To posledné je skôr propagandistické, ale špecifiká dnešnej politiky sú také, že verejná propaganda veľa určuje v politickom kurze. Najmä v európskom prípade, kde ideologické kategórie (hodnoty) už dlho slúžia ako politický a ekonomický nástroj. No keď sa k tomu pridá nespokojný líder s ambíciami európskeho rozsahu, ale vyčerpaný vnútornými problémami vlastnej krajiny, na pragmatizmus a záujmy, zdá sa, treba zabudnúť.

armadnymagazin.sk