Viac ako dve tretiny respondentov prieskumu v Česku na tému slobody prejavu uviedlo, že najväčším šíriteľom dezinformácií sú vládni politici

„Práve čelíme najväčšiemu ohrozeniu demokracie a našich slobôd od roku 1989. A rovnako, ako vždy, je to ospravedlňované dobrými úmyslami a kritickou situáciou,“ vyhlásil spoluzakladateľ Spoločnosti na obranu slobody prejavu Daniel Vávra. „Ministrovi Rakušanovi, ktorý, ako sa mi to javí, stojí na čele vládnych snáh o zavádzaní cenzúry a potieraní údajne spoločensky nebezpečných názorov, ide o zákaz slobodnej výmeny názorov,“ pridal sa na seminári „Sloboda prejavu a po prejave“ publicista Michal Semín, píšu ParlamentníListy.cz.

Spoluzakladateľ Spoločnosti pre obranu slobody prejavu (SOSP) Daniel Vávra začal svoje vystúpenie na seminári Sloboda prejavu a po prejave zamyslením nad dezinformáciami.

-------> PODPORTE CHOD PORTÁLU DAROM. Len vďaka vašej podpore môžeme tvoriť. Nikto okrem Vás nefinancuje Slovanské Noviny. Patria národu, nie oligarchom. Zatiaľ sa vyhýbame reklamným bannerom aby sme udržali vizuálnu čistotu no náklady na chod máme každý mesiac. Spojme sily a tvorme spolu. Ďakujeme

5.00

vyberte výšku daru
ľubovoľná čiastkadar 5€dar 10€dar 25€dar 50€dar 100€

------------------------------------

„Niekto napríklad môže tvrdiť, že Daniel Vávra založením Spoločnosti pre obranu slobody prejavu sleduje nejaké postranné nekalé úmysly, ktorými chce napomáhať Rusku, pretože miluje Vladimíra Putina a túži tu nastoliť jeho hrôzovládu. Pomerne dosť ľudí to tvrdí alebo naznačuje, ako napríklad tu pán šéfredaktor,“ odkázal videoherný dizajnér, scenárista, režisér, spoluzakladateľ a kreatívny riaditeľ Warhorse Studios na to, čo o SOSP šíri istý smutne preslávený novinár.

Tieto, skôr o spomínanom „novinárovi“ vypovedajúce výlevy, však Vávra berie s nadhľadom. „Je to úplne jasná dezinformácia, pretože žiadne takéto úmysly nemám. Avšak, pretože zatiaľ nemáme prístroj na čítanie myšlienok, nemôžem nijako nikomu nikdy dokázať, že to tak skutočne nie je. Rovnako ako nemôžem dokázať, že jeden z najväčších bojovníkov s dezinformáciami v tejto krajine nie je oportunistický podvodník a šarlatán, ktorý spolupracuje s tajnými službami. Názory na to, čo je kto zač, sú jednoducho názory a je na každom, aký obrázok si urobí sám,“ zdôraznil Daniel Vávra.

Vávra pripomenul, že Spoločnosť pre obranu slobody prejavu si nechala urobiť reprezentatívny prieskum na tému slobody slova.

„Od troch tisíc respondentov sme sa dozvedeli pomerne znepokojujúce informácie. 54,7 % sa niekedy bojí otvorene vyjadrovať svoje názory. 57 % si myslí, že sa do našich životov vracia cenzúra. 60 % sa stalo obeťou cenzúry alebo niekoho takého pozná. 70 % z nich uviedlo, že bolo cenzurované médium alebo profil, ktorý sledujú. 79 % si myslí, že štát nemá rozhodovať o tom, čo je dezinformácia. A 68 % si myslí, že najväčším šíriteľom dezinformácií sú vládni politici. Výsledky nášho prieskumu sú v mnohých otázkach podobné s rovnakými prieskumami napríklad v Nemecku,“ konštatuje videoherný dizajnér.

Avšak vykonať vyšetrovanie na tému slobody slova sa ukázalo ako veľmi zložité a plné problémov.

„Uskutočniť ten prieskum trvalo dva roky, pretože žiadna z agentúr zo Združenia SIMAR ho nechcela realizovať. A potom, čo sme využili služby agentúry mimo SIMAR, tak jediným mediálnym ohlasom bolo napádanie metodiky nášho prieskumu. Inými slovami: prieskum nešlo urobiť u renomovaných agentúr, ale výsledky sú nerelevantné, pretože nebol realizovaný u renomovaných agentúr. Pričom nám bolo niekoľkokrát úplne otvorene povedané, že je to príliš kontroverzná téma a že my sme kontroverzné organizácie,“ vysvetlil spoluzakladateľ SOSP, čo stálo za odmietaním zo strany agentúr.

Pavlov spolupracovník by len zakazoval, no má to háčik

Vzápätí sa však vrátil k téme dezinformácií. „Jeden z najbližších spolupracovníkov prezidenta Pavla František Vrabel nedávno vyhlásil, že najlepšie dezinformácie sú úplne pravdivé a že bude potrebné zakázať sociálnu sieť Telegram, umelú inteligenciu a ostatné stvorenia, pretože hrozí, že tu budeme mať 3 milióny umelých dezinformačných inteligencií. Jeho spoločnosť Semantic Visions pritom v čase covidu poskytovala v rámci boja proti dezinformáciám ministerstvu zdravotníctva preukázateľne nepravdivé informácie.

Vo vzťahu k názorom Františka Vrabela a mnohých ďalších ale nezostáva nič iné, len si položiť otázku, kto bude určovať, čo je pravda, na základe akého mandátu a kvalifikácie. A ako my, ktorí privilégium prístupu ku všetkým informáciám nebudeme mať, budeme môcť overiť, či nám privilegovaný neklame, keď nemáme prístup k tomu, o čom nám hovorí, že je to lož?“ zaujíma Daniela Vávru.

Tiež by rád vedel, ako si pán Vrabel z prezidentovho okolia a mnohí ďalší predstavujú ony zákazy.

„Má pán František pocit, že keď zakáže sieť Telegram, že jeho používatelia pokrčia ramenami, prestanú si posielať správy cez internet? Alebo že nejaký zlotřilý kapitalista nevytvorí inú aplikáciu s rovnakými funkciami a všetci prejdú k nej? Zakáže sa tak vytváranie aplikácií? Budú sa aplikácie schvaľovať pred nejakou komisiou? Ako plánuje pán František zakázať umelú inteligenciu, ktorú môže úplne decentralizovane prevádzkovať úplne ktokoľvek na akomkoľvek počítači? Ako pozná výtvor umelej inteligencie od toho ľudského, čo nejde?

A čo sa týka rozhodovania o tom, čo je, a nie je pravda. To ide dosť ťažko a má to háčik. Sme demokratický štát a demokracia je založená na rovnosti všetkých. Všetci majú rovnaké práva. Predseda vlády, úradník ministerstva vnútra, český elf, vysokoškolský profesor aj pani Vomáčková, čo posiela kamarátom reťazové e-maily,“ poznamenal zástupca SOSP.

Čiže nikto nemá žiadny špeciálny štatút ostatným cenzurovať informácie, pretože sú hlúpe.

„Nikde v žiadnom zákone sa nepíše, že múdrejší ľudia ako napríklad bojovník s dezinformáciami pán Kartous má iné lepšie práva ako pani Vomáčková. Na slobodnom rozhodovaní ľudí je demokracia založená. A preto, ak mám neúplné informácie, nemôžem sa rozhodovať správne pri voľbách, a to je samozrejme vždy primárny účel cenzúry – umlčať opozíciu a udržať sa pri moci.

Práve čelíme najväčšiemu ohrozeniu demokracie a našich slobôd od roku 1989. A rovnako ako vždy je to ospravedlňované dobrými úmyslami a kritickou situáciou. Vždy bude nejaká kritická situácia, ale umlčovanie znemožňuje zvážiť všetky možné riešenia. Jediný, komu pomáha, je vinník krízy. Ale stále platí to, čo stojí v našej Ústave, a síce, že cenzúra je neprípustná,“ uzavrel svoje vystúpenie Daniel Vávra.

Je cenzúra prejavom sily, alebo slabosti?

Téme s týmto názvom sa venoval spisovateľ a publicista Michal Semín.

„Mnohých prekvapím. Nie som stúpencom toho, že právo na slobodu prejavu, na slobodu slova je neobmedzené. Ako učiteľ by som názor – že Brusel je hlavné mesto Českej republiky, aj keď si to mnohí naši politici zrejme myslia –, nerešpektoval a šíriteľa tejto zjavnej dezinformácie by som trestal päťkou. Tlieskam maďarskej vláde za to, že nedovoľuje aktivistom z tých rôznych ziskoviek presviedčať školské deti o tom, že sa narodili do zlého tela, že by si preto mali zmeniť pohlavie.

Ja dokonca aj minulému režimu, proti ktorému som v druhej polovici 80. rokov aktívne vystupoval, bol som vyhodený zo školy, krátko väznený, dodnes nevyčítam, že zakázal verejný predaj pornografie. Aspoň nemuseli riešiť, akú daň na ňu uvaliť,“ rýpol Semín do Stanjurovej spackané úpravy sadzieb DPH.

Rakušanovi ide o zákaz slobodnej výmeny názorov

Rovnako tak Semín neháji názor, že je dovolené v nabitom kine vykríknuť zo srandy „horí!“ as pobavením sledovať, ako po sebe ľudia šliapu.

„Hovorí sa tomu šírenie poplašnej správy a je úplne v poriadku, že to nie je tolerované. Avšak ministrovi Rakúšanovi, ktorý, ako sa mi to javí, stojí na čele vládnych snáh o zavádzaní cenzúry a potieraní údajne spoločensky nebezpečných názorov, ide o niečo iné, ako je ochrana životov či obrana dôležitých právd. Ide mu o zákaz slobodnej výmeny názorov, na základe ktorých si pravdivé poznanie o svete okolo nás ešte len tvoríme. Ten liaty boj proti dezinformáciám či snahy zavádzať cenzúru sa v posledných rokoch, mesiacoch, sústredili na dva okruhy tém. Na všetko, čo súviselo s tým globálnym pandemickým cvičením, a na všetko, čo súvisí s inváziou ruských vojsk na Ukrajinu,“ podotkol Michal Semín.

Upozornil však, že ako v prípade covidu-19, konkrétne účinnosti karantén, rúšok a vakcinácie, tak v prípade interpretácie príčin a priebehu ruskej vojnovej operácie, si predsa môžeme opakovane potvrdiť pravdivosť dnes už zľudovelého príslovia, že „rozdiel medzi dezinformáciou a skutočnosťou sú asi tak dva mesiace“.

„Kde berú ministri a nimi splnomocnení úradníci či sudcovia presvedčení o svojich schopnostiach raz a navždy autoritatívne určiť, ktorý názor na danú vec je správny, a ktorý mylný? Odpoveď na otázku v mojom príspevku, či je cenzúra prejavom sily, alebo slabosti, teda znie takto: Cenzúrny apetít ľudí stojacich za vypínaním webov, za vnútrackým Kritom či za návrhom zákona proti dezinformáciám je síce výrazom sily, ale len tej hrubej, nie morálnej. V morálnej a argumentačnej rovine nie je prejavom sily, ale slabosti. Pokiaľ nie sú názory presvedčivé takpovediac vlastnou silou, žiadny štátny štempol na tom nič nezmení,“ uistil Michal Semín.

Absencia humoru je typickým rysom novodobých cenzorov

Senátorka Daniela Kovářová odporučila usporiadať diskusiu na tému, ako hovoriť a či sa obmedzovať vo svojom verejnom vyjadrovaní k ľuďom, ktorí sa cítia nejako dotknutí tým, o čom hovoríme.

Aby priblížila, čo má na mysli, citovala pár viet z komentára Miloša Čermáka : „Nepochybne je pravda, že západná civilizácia má v roku 2022 priestor takzvane prijateľných názorov oveľa užší ako povedzme pred päťdesiatimi, ale aj štyridsiatimi alebo tridsiatimi rokmi. Dnes oveľa viac a úzkostlivo dbáme na to, aby sme sa nedotkli citov iných ľudí. Najmä tých, ktorí v minulosti čelili neférovému zaobchádzaniu.“

Profesia advokátka si nedokáže predstaviť, že je možné také zákazy písať do zákona. „Myslím, že my, legislatívci a verejne činné osoby, musíme bojovať za slobodu slova – nie ju obmedzovať, že by sme hovorili: ‚Sem pridáme paragraf, ktorý zakáže hovoriť hrubým dievčatám, že sú hrubé, hovoriť debilom, že sú debili, hovoriť černochom, že sú černosi‘,“ pripomenula Kovářová.

A pridala osobnú skúsenosť. „Pamätám si, ako ma v DVTV istá pani redaktorka tlačila k stene, keď sa ma pýtala: ‚A to, čo ste teraz povedali, by ste naozaj tvárou v tvár povedali žene znásilnenej alebo týranej?‘ Čiže manipulácia, ktorá vás – ak nemáte veľký zadok pevne sediaci na kresle, ktorý ja mám – prinúti, aby ste cukli a povedali: ‚To by som vlastne nepovedala a ospravedlňujem sa komukoľvek, kto by sa tým mohol cítiť dotknutý.‘

Taká spätná väzba už nie je politická korektnosť. Ale o. i. zabíja vtip, humor. Mimochodom, neprítomnosť vtipu a humoru je typickým rysom novodobých cenzorov. A zabíja akúkoľvek dobrú literatúru, pretože – aby si spisovatelia alebo aj novinári dávali pozor, koho sa, preboha, snáď dotknú svojou vetou – tak tá cesta vedie do pekiel,“ dodala senátorka Daniela Kovářová.

hlavnydennik.sk