Veľká slovenská koaličná vláda je späť. A s ňou veľké plány a veľké plytvanie

Grandiózne infraštruktúrne projekty ovládnu Spojené štáty aj Slovensko. Ich úspech je ale neistý

Keď sa Bill Clinton stal americkým prezidentom, vyhlásil, že éra veľkej vlády sa skončila. Svojou politikou znížil vládny dlh z úrovne 50 percent na 34 percent HDP.

Prešlo 25 rokov a americký dlh sa dostal nad 130 percent HDP, čo zďaleka nie je konečné číslo. Len týždne po tom, ako bol schválený obrovský takmer dvojbiliónový fiškálny stimul, nový americký prezident navrhuje investičný plán v objeme ďalších troch biliónov dolárov.

-------> PODPORTE CHOD PORTÁLU DAROM. Len vďaka vašej podpore môžeme tvoriť. Nikto okrem Vás nefinancuje Slovanské Noviny. Patria národu, nie oligarchom. Zatiaľ sa vyhýbame reklamným bannerom aby sme udržali vizuálnu čistotu no náklady na chod máme každý mesiac. Spojme sily a tvorme spolu. Ďakujeme

5.00

vyberte výšku daru
ľubovoľná čiastkadar 5€dar 10€dar 25€dar 50€dar 100€

------------------------------------

Potreba investícií je veľká

Pôjde o najväčší investičný plán za generácie, podobný Roosveltovej Novej dohode z 30. rokov či Johnsonovej Veľkej spoločnosti zo 60. rokov minulého storočia. Stovky miliárd dolárov sa počas ôsmich rokov investujú do ciest, potrubí, mostov či nabíjačiek pre elektrické autá.

Kým v roku 1996 bol vládny deficit hlavnou obavou Američanov, v súčasnosti vysoký dlh krajiny netrápi takmer nikoho. Iba tri percentá Američanov považujú vládny dlh za pálčivý problém, ukazujú prieskumy Gallupovho ústavu. Jednoducho, dlh nie je témou ani napriek tomu, že je trojnásobne vyšší ako bol pred 25 rokmi.

Joe Biden vo svojom inauguračnom prejave dlh nespomenul ani raz. Nízke úrokové sadzby spôsobujú, že jeho negatívne vnímanie sa zmierňuje. Naopak, potreba vysokých vládnych výdavkov v čase covidu je značná.

Vysoké výdavky podporuje aj skutočnosť, že federálne infraštruktúrne investície sú najnižšie za šesť dekád. Verejné investície v bohatých krajinách poklesli z úrovne 2,4 percenta HDP v 90. rokoch na menej ako dve percentá. Je to najnižšia úroveň v histórii, tvrdí Medzinárodný menový fond.

Súkromné a verejné investície dlhodobo stagnujú na úrovni 3 – 4 percent HDP, čo je príliš málo na to, aby sa vôbec obnovovala starnúca infraštruktúra. Infraštruktúrne výdavky preto majú v časoch nízkych úrokových sadzieb opodstatnenie. Skúsenosti s nimi však nie sú príliš pozitívne.

Problém vládnych projektov

Economist uvádza ako príklad výstavbu metra v Cincinnati, kde sa dekády budoval projekt, z ktorého nakoniec ostali iba nevyužité tunely. Takýchto príkladov je mnoho po celom svete.

Autor: Roland Ižip

Zdroj: https://www.trend.sk/