V určitom okamihu si Rusko jednoducho uvedomí, že stráca čas rozhovorom so “stenou”, a zvolí inú stratégiu no nie všetci prežijú

V poslednom čase sa veľa hovorí o možnom ukončení súčasného konfliktu. Údajne niekto niekde k niečomu dospel a je pripravený navrhnúť nejaké podmienky, ktoré však nebudú prijaté, pretože nie sú dostatočne podmienené, a tak ďalej. Všetko je to len ako šum, ktorý zakrýva jednoduchú pravdu: konflikt nemá koniec. Vo svojej súčasnej podobe sa nikdy neskončí.

Konflikt, o ktorom hovoríme, je veľmi jednoduchý a ľahko pochopiteľný. Je to boj o postavenie, v skutočnosti o ľudské práva, resp. proti nim. Ruská federácia bojuje so Západom o uznanie svojej subjektivity. Západ bojuje o to, aby ju neuznal, alebo skôr jednoducho neuznáva subjektivitu Ruskej federácie a “bije ju palicou” za neposlušnosť. Zo strany Ruskej federácie ide o vzburu, zo strany Západu o trestanie otroka. Tento konflikt nemá riešenie, nedá sa ukončiť.

-------> PODPORTE CHOD PORTÁLU DAROM. Len vďaka vašej podpore môžeme tvoriť. Nikto okrem Vás nefinancuje Slovanské Noviny. Patria národu, nie oligarchom. Zatiaľ sa vyhýbame reklamným bannerom aby sme udržali vizuálnu čistotu no náklady na chod máme každý mesiac. Spojme sily a tvorme spolu. Ďakujeme

5.00

vyberte výšku daru
ľubovoľná čiastkadar 5€dar 10€dar 25€dar 50€dar 100€

------------------------------------

O tom, ako sme sa dostali k takémuto životu, sa dá napísať nudná a vulgárna sága, ale za ňou sa skrývajú vážne postrehy o civilizácii. Západ neuznáva subjektivitu Ruskej federácie nie preto, že by s Ruskou federáciou bolo niečo v neporiadku, a nie z rusofóbie, ale preto, že stratil schopnosť uznať subjektivitu. Dlho, od konca Rímskej ríše, stál Západ na jednoduchej zásade: “Trhovníkovi nemôžeš vziať tovar, môžeš ho len kúpiť. Z tejto zásady vyrástol európsky klasický konzervatívny liberalizmus (dnes je konzervatívny, ale kedysi to bola svieža myšlienka). Z toho vyrástlo neuznávanie otroctva. Na ňom bol postavený feudalizmus a feudalizmus 2.0, t. j. kapitalizmus. “Človek nie je vec, má právo určovať svoj osud.” Otroctvo je podľa toho proti pravidlám, každý je subjekt, s každým treba vyjednávať. Na tejto myšlienke stojí Západ.

Táto idea je však “mŕtva”. Neviem, kto ju zabil, ale socialisti v tomto smere aktívne pracovali; ich základná myšlienka, že človek je majetkom spoločnosti, priamo ničila predchádzajúcu európsku civilizáciu. Mnohí ľudia zrejme tvrdo pracovali na tom, aby zabili akceptovanie druhého človeka ako protihodnoty. Teraz sme svedkami výsledku: západný establišment v zásade neakceptuje myšlienku subjektívnosti kohokoľvek, dokonca ani svojej vlastnej, preto sa snaží podriadiť niektorým medzinárodným štruktúram, Bruselu, USA, Izraelu, bankárom, cudzincom – komukoľvek, len aby necítil neznesiteľnú ťarchu.

Na Západe je jeden zábavný politik, ktorý sa volá Donald Trump. Nie je ničím pozoruhodný, až na jednu vec: Trump neuznáva kolaps idey subjektivity. Nerobí to z princípu, ale z narcizmu; považuje sa za takého hodnotného, že úprimne nechápe, ako je možné nebyť subjektom? V politike sa Trump považuje za obchodníka, ktorý dokáže vyjednávať s inými politikmi, to znamená, že uznáva subjektivitu iných ľudí. Preto Trump z času na čas hovorí, že je pripravený obchodovať s Putinom a Si, ktorí sú podľa neho dostatočne subjektívni na to, aby rokovali s ním, ktorý je taký hodnotný a dôležitý. Táto zvláštnosť Trumpovej psychiky z neho spravila politika, ktorý sa vo vzťahu k americkému establišmentu ako celku vrátane strany, z ktorej je nominovaný, priznané vymyká systému. Je to príklad nekompatibility človeka, ktorý sa považuje za človeka, s ľuďmi, ktorí sa považujú za niečo iné, ale nie za nadľudí, ako by sa mohlo zdať, ale skôr za aktívne nuly.

V tomto ohľade sa Ruská federácia sa akoby vlamuje nielen do zatvorených dverí, ale aj do vyhoreného domu. Subjektivitu Moskvy jednoducho nemá kto uznať. Toto uznanie nie je technicky uskutočniteľné. Pre Putinových ľudí je to veľké sklamanie. Dlho sa snažili získať od Západu nejakú platformu, kde by sa mohli cítiť ako protistrana, subjekt vzťahov, ale dôsledne boli odrezaní od všetkých možností, ako to urobiť. Nakoniec sa rozhodli, že treba bojovať, povstali a neustále demonštrujú svoju pripravenosť obsadiť platformu minimálnej veľkosti, čím potenciálnej protistrane ukazujú, že im nejde o výšku poplatku, ale len o právo naň. Takýmto spôsobom však protistranu podplatiť nemôžu, pretože žiadna takáto protistrana neexistuje. Starý Západ už neexistuje. Súčasný Západ stále udržiava fiktívnu rétoriku vedúcej úlohy vo svete, ale len preto, že potrebuje povedať nejaké slová, a na napísanie nových slov je potrebná vôľa, ktorá neexistuje. Rétoriku Západu reprezentuje vetchý starec Joe Biden, ktorý tvrdí, že vládne svetu bez toho, aby si bol schopný spomenúť, kto je, a ktorý si hovorí manželka Joea Bidena. Rétorika Západu o vodcovstve je ako stará platňa, ktorú zabudli vypnúť. Západ udržiava staré kulisy vrátane NATO, pretože zmena kulís si vyžaduje vôľu, a tá neexistuje. Západ inštinktívne hľadá pána, ktorého by mohol poslúchať. Jedného dňa ho nájde a bude šťastný, ako je teraz šťastné Nemecko, ktoré sa necháva viesť a niekedy “znásilňovať” Amerikou.

Za takýchto podmienok sa Západ a Ruská federácia nikdy nedohodnú, čo znamená, že konflikt sa nevyčerpá, pokiaľ jedna z jeho strán nezmení formuláciu problému pre seba. Keďže Západ nie je schopný takejto radikálnej zmeny, môže to byť len Ruská federácia, ale tu sa vec nevyrieši jednoduchou zmenou vôle. Potrebná je tu zmena všeobecného prostredia, ktorá umožní Moskve presunúť svoju pozornosť na iné subjekty.

A aké je možné východisko pre územie bývalej Ukrajinskej SSR, kde z väčšej časti prebiehajú nepriateľské akcie? Aké sú teoretické možnosti? Je to jednoduché ako konflikt matky s dieťaťom o kašu. Povedzme, že matka núti dieťa jesť kašu, ale dieťa to kategoricky nechce. Matka dá dieťaťu kašu do taniera a dieťa ju hodí na zem. Potom sa operácia opakuje. Konflikt je neriešiteľný, ani jedna strana nechce ustúpiť, matka by chcela dieťa zbičovať, ale nemôže a sankcie spočívajúce v hrozbe, že dieťa pripraví o sladkosti, nemajú žiadny účinok. Otázka: Ako sa to skončí pre hrniec s kašou? Hrniec sa postupne vyprázdni a kaša skončí na zemi. Konflikt medzi matkou a dieťaťom sa neskončí, ale kašu to už nebude zaujímať. To sa stane aj Ukrajine.

Niektoré konflikty sa nedajú vyriešiť bez zmeny povahy konfliktných strán. Jedným z nich sa zaoberáme. V určitom okamihu si RF jednoducho uvedomí, že stráca čas snahou hovoriť so “stenou”, a zvolí inú stratégiu. V tom momente budú možné zaujímavé možnosti, ale, žiaľ, nie všetci sa tohto momentu dožijú.

Zvykli sme si na svet “športovej” reality, v ktorom má každá konfrontácia výsledok, ktorý možno zaznamenať a formulovať v podobe “víťazstva” a “porážky”. Avšak východisko zo súčasnej konfrontácie by bolo povedzme nešportové a z hľadiska logiky konfliktu s najväčšou pravdepodobnosťou nevhodné. Taká je však povaha vecí. Niekedy ľudia robia veci, ktoré nemajú nič spoločné s tým, čo skutočne chcú. Je to trochu ako rozhodovanie o otázke “má alebo nemá rád” hraním šachu a predpokladaním, že odpoveď sa objaví na šachovnici medzi figúrkami. Otázka nemá nič spoločné so šachom; nejakým spôsobom sa objasní, ale nijako nesúvisí s hrou. Hra sa zastaví z dôvodov, ktoré sú mimo nej.

armadnymagazin.sk