Utrpenie Srbov počas vojny v Bosne a Hercegovine nemožno zamlčať

Početné zločiny proti Srbom spáchané počas občianskej vojny v Bosne a Hercegovine nie sú len zamlčiavané, no zostali aj po 25 rokoch nepotrestané, pričom srbský národ je prezentovaný ako „agresor“.

Tento názor vyjadril srbský charge d’affaires v Moskve Slavoljub Carić na medzinárodnej konferencii „Výsledky práce nezávislých medzinárodných komisií: srbské obete v občianskej vojne v Sarajeve 1991-1995 a obete všetkých národov v regióne Srebrenica 1991-1995“.

Slavoljub Carić„Pokiaľ ide o srbský národ, ktorý v prvej a druhej svetovej vojne, ako aj vo vojnách, ktoré nasledovali po páde SFRJ, veľmi trpel, vidíme dominanciu stereotypov a označovania, najmä ak to všetko potvrdzuje verzie tzv. medzinárodnej spravodlivosti. Zločiny proti Srbom – „agresorom a vojnovým zločincom“ – sú nielen zamlčané, bagatelizované a nepotrestané, vierolomne a nedvojzmyselne. Boli dokonca žiaduce.“ 

Moslimskí militanti vypálili celé dediny, likvidovali mierumilovných Srbov, ktorí žili ďaleko od frontovej línie, páchali zločiny proti srbským vojnovým zajatcom — podľa Carićových slov to všetko dokazuje skutočný obraz udalostí. Najmä pokiaľ ide o zámery tých, ktorí boli v tzv. demilitarizovanej zóne, kam patrila aj Srebrenica.

Diplomat poznamenal, že v prvých deviatich mesiacoch vojny — od mája 1992 do januára 1993 — viac ako 80% z celkového počtu Srbov zabitých v regióne bolo v oblasti Srebrenice.

„Podľa dostupných štatistík moslimské formácie uskutočňovali útoky prakticky každý piaty deň,“ cituje odborníka portál „Balkanist“.

Carić poukázal na to, že už na začiatku vojny v strednom Podriní (územie pozdĺž rieky Driny), a konkrétne v Srebrenici, moslimské bojové formácie vykonávali etnické čistky srbského obyvateľstva, zničili 150 obcí a zabili asi 2 000 Srbov. Niektoré z týchto  operácií bolo koordinovaných priamo zo Sarajeva — vojenského a politického vedenia bosnianskych moslimov.

Do konca roku 1995 sa počet srbských civilných obetí v regióne Podrinia zvýšil na 2 665. A dnes, keď si takzvaná svetová komunita pripomína Srebrenicu, sa spomínajú len moslimské obete, ktoré sa datujú do konca vojny. A všetky predchádzajúce epizódy — tragédie Srbov tej istej Srebrenice a Bratunca — sa zdajú byť vymazané a zabudnuté, poznamenal diplomat.

Niečo podobné sa podľa jeho názoru stalo v Sarajeve, kde do roku 1995 zostalo z predvojnového počtu menej ako 10% Srbov. No kedysi bolo Sarajevo po Belehrade druhým najsrbskejším mestom v Juhoslávii!

Počas celej vojny bolo v hlavnom meste Bosny a Hercegoviny zabitých asi 3 000 Srbov, v meste bolo viac ako 200 táborov a súkromných väzení, kde boli tisíce nelegálne držaných Srbov. Zločiny spáchané na Srboch v Sarajeve boli bagatelizované a utajené, väčšina z nich zostala bez trestu. Médiá a mimovládne organizácie „zohrali dôležitú úlohu v kampani za démonizáciu a šírenie nepravdivých informácií, zamerali sa výlučne na utrpenie moslimov, pričom úplne ignorovali tragédie Srbov,“ dodal diplomat.

Carić poukázal na to, že súkromné ​​väzenské siete v Sarajeve boli vytvorené s podporou „Strany demokratickej akcie“ (SDA), ktorá má vplyv medzi bosnianskymi moslimami. Bola to táto strana na čele s vodcom bosnianskych moslimov Alijom Izetbegovičom ktorá od konca roku 1991 verbovala a ozbrojovala oddiely vytvorené z amnestovaných zločincov, násilníkov a drogovo závislých. Stovky Srbov sa stali obeťami takýchto gangov, represálie proti nim boli beztrestne vykonávané v tých častiach mesta, ktoré boli pod kontrolou bosnianskych moslimov. Od leta 1992 do začiatku jesene 1993 len v kazanskej jame (sarajevská štvrť Bistrik v obvode Stari grad) zahynulo viac ako 200 Srbov.

Správy dvoch nezávislých komisií na vyšetrovanie obetí Srebrenice a Sarajeva spochybňujú verzie Haagskeho tribunálu, ktorý už aj napadol prácu expertov, dodal diplomat.

Zdroj EADaily/news-front