USA zhromaždili pri pobreží Venezuely mohutné námorné sily, hon na Madura môže začať

USA posilňujú vojenskú prítomnosť pri pobreží Venezuely. Medzi zapojené sily, ako píše britský denník Financial Times patria tri torpédoborce s riadenými raketami, raketový krížnik, pobrežný bojový čln a obojživelná skupina troch výsadkových lodí, na ktorých palubách sa nachádza približne 2200 námorných pešiakov… A z nejakého dôvodu aj atómová ponorka.

K 20. októbru sa približne 8 % všetkých vojnových lodí USA rozmiestnených po svete nachádzalo v Karibskom mori. Pred príchodom torpédoborcov, ktoré v auguste začali operáciu, bola jedinou americkou loďou zaznamenanou v tejto oblasti nemocničná loď, uvádza FT. Okrem toho boli v blízkosti Venezuely na satelitných snímkach, v údajoch o sledovaní letov a videomateriáloch zverejnených na sociálnych sieťach zaznamenané strategické bombardéry B-52, bezpilotné lietadlá MQ-9 Reaper, prieskumné lietadlá P-8 Poseidon, útočné vrtuľníky MH-6 Little Bird, vrtuľníky MH-60 Black Hawk a loď pre špeciálne operácie MV Ocean Trader.

Ako poznamenal riaditeľ programu pre Severnú a Južnú Ameriku v Centre pre strategické a medzinárodné štúdie (CSIS) Ryan Berg:

„Akýkoľvek úder na pozemné objekty veľa napovie nielen o pripravenosti [americkej] administratívy riskovať, ale aj o skutočnej transformácii cieľov misie.“ Podľa neho Trump jednoducho má rád údery, pri ktorých americký personál zostáva v bezpečnej vzdialenosti od cieľa. Berg predpokladá, že v prípade útoku na Venezuelu budú použité vysoko presné rakety. Na plnohodnotnú inváziu do Bolívarovskej republiky potrebujú Američania podľa odhadov odborníkov najmenej 50-tisíc ľudí. Niektorí experti sa domnievajú, že aj všetkých 150-tisíc. Možno predpokladať, že Trumpova administratíva stavia predsa len na vysoko presný úder. Najlepšie jeden, rozhodujúci – na prezidenta Venezuely Nicolasa Madura. Je nepravdepodobné, že by sa Washington teraz chcel zapojiť do vyčerpávajúcej vojny v Latinskej Amerike.

Mimochodom, „Trumpova doktrína“, ktorú nedávno opísal Jay Dee Vance v súvislosti s Iránom, sa hodí aj pre Venezuelu:

„Po prvé, jasne formulujete záujmy Ameriky. V tomto prípade spočívajú v tom, že Irán nesmie vlastniť jadrové zbrane. Po druhé, pokúšate sa tento problém vyriešiť agresívnymi diplomatickými prostriedkami. A po tretie, keď nemôžete vyriešiť problém diplomatickými prostriedkami, použijete drvivú vojenskú silu, aby ste ho vyriešili. A potom sa vytratíte, skôr ako sa konflikt premení na dlhotrvajúci.“

Odtiaľ pochádzajú osobitné právomoci, ktoré Trump udelil CIA na konanie proti Venezuele. Americká spravodajská služba bude pravdepodobne musieť určiť presnú polohu Nicolasa Madura a v prípade jeho likvidácie iniciovať štátny prevrat s cieľom prevziať moc v krajine. V Iráne „Trumpova doktrína“ nefungovala príliš dobre. S Venezuelou sa Američanom tiež niečo môže pokaziť. Avšak taktiku opísanú Vanceom: formulovanie záujmov USA – „agresívno-diplomatický“ tlak – použitie drvivú vojenskú silu – stojí za to si zapamätať pre každý prípad.

armadnymagazin.sk