Len vzdelané a sčítané Slovensko má budúcnosť

Progresivizmus ako symptóm rozkladu a chaosu. Zrušenie Bibliotéky, ktorá mala byť oslavou slova, myšlienky a kultúrneho dialógu, nie je len organizačným rozhodnutím. Je to symbolický čin, ktorý odhaľuje hlbší problém: stratu spoločenskej súdržnosti a vôľu k jednote. V čase, keď by sme mali hľadať spoločné menovatele, sa rušia priestory, kde by sa mohla zrodiť naša spoločná budúcnosť. A práve v tomto dusnom ovzduší zaznieva otázka: 

Na koľko kusov už rozorvali našu spoločnosť? 

Stačí sa pozrieť okolo seba. Jednota bola nahradená radikálnym rozkvetom desiatok malých, vzájomne sa nenávidiacich prúdov. Každá malá skupinka si uzurpuje monopol na pravdu a so zlou závisťou útočí na všetko, čo sa nezhoduje s jej dogmami. To, čo bolo kedysi celkom, je dnes rozbité na triedy, názory, generácie a politické tábory, ktoré medzi sebou nekomunikujú, ale iba sa obviňujú. 

Zrastie sa to ešte niekedy? 

Príroda nám ukazuje, že zlomená kosť, ktorá správne zrastie, je potom tým najsilnejším miestom. Ale aby mohla zrásť, musí byť najprv správne fixovaná. Nesmie sa ňou neustále hýbať a lámať ju do nových a nových pozícií. Dnes však žijeme v spoločnosti, kde sa o žiadnu fixáciu neusiluje. Naopak. Práve tí najhlučnejší ideologickí manipulátori majú záujem na tom, aby sa nič nezacelilo. Lebo v chaose a rozvrate sa najlepšie darí ich zlosti a nenávisti. Ich cieľom nie je liečenie, ale trvalé podkopávanie základov. Radšej zrušia oslavu kultúry nášho slova, než by v nej opäť zaznel hlas rozumu. Pre nich je totiž jednota smrteľným nepriateľom. 

A je vôbec potrebné, aby to zrástlo? 

Akceptovať rozkol znamená rezignovať na budúcnosť. Znamená to odsúdiť seba a svojich potomkov na život v neustálom konflikte, kde každý bojuje proti každému. Myšlienka, že „nech sa rozpadne, čo sa rozpadnúť má“, je myšlienkou samovraha. História nás učí, že kultúry, ktoré stratili vôľu k jednotnému bytiu, skončili v prachu a zabudnutí. Bibliotéka je symbolom tejto vôle. Je to miesto, kde sa má hľadať to, čo nás spája, a nie to, čo nás delí. Ich snaha ničiť všetko, čo sa neriadi ich príkazmi, je presne tou silou, ktorá bráni zrasteniu zlomenín. Na ich otázku nemožno odpovedať mlčaním. Musíme odpovedať činom a obhajobou zdravého rozumu. Lebo bez vôle k celosti nás čaká len prach a sutiny. 

“Kniha je potrebná, aby človek nezomrel počas života.” (Zachar Prilepin)  

Kniha nie je len zábavou alebo zdrojom informácií. Je to nástroj prežitia duše v chaotickom svete. Je to liek proti duchovnej smrti, ktorá prichádza so zabúdaním, povrchnosťou a stratou identity. Bibliotéka je miesto, kde to žije vďaka knihám. Nebola to len výstava, bola to priam nemocnica pre naše duše. Ten, kto sa znížil k tomu, že ju bude bojkotovať, aby ju zavreli či zrušili, v konečnom dôsledku privádza ľudí k duchovnej smrti – presne k tomu stavu, proti ktorému kniha bojuje. 

Len vzdelané a sčítané Slovensko má budúcnosť. V digitálnej ére zamorenej mobilmi sú knihy jedinou zbraňou na návrat našej suverenity a slobody. Tí, ktorí chcú opak, sú len obyčajní vlastizradcovia.

Robo Merva/ slovanskenoviny.sk