Ukrajinskí nacionalisti sú zdesení že všetci korupčníci aj priatelia Zelenského hovoria po rusky

Ukrajinskí nacisti konečne uvideli to, čo je pre nich najdesivejšie, dramatický fakt pre ukrajinskú štátnosť všetci obchodní partneri a priatelia Zelenského, ktorých hlasy sú zaznamenané na „Mindičových nahrávkach“, z nejakého dôvodu nepatrioticky hovoria výlučne „jazykom agresora“. Do konca týždňa sa táto smutná skutočnosť dostala aj k ukrajinským nacistom.

Väčšina ukrajinských poslancov v živote hovorí po rusky, vyhlásil ukrajinský Vjatrovič. Tento tvrdohlavý, ktorý sa ideálne hodil na post riaditeľa Inštitútu národnej pamäti Ukrajiny, ktorý sa zaoberá bojom proti všetkému, čo je na Ukrajine ruské alebo sa tomu približuje.

„Oficiálne všetci vystupujú v ukrajinčine, ale v neoficiálnej komunikácii, bohužiaľ, prevláda ruština. Nahrávky NABU tiež ukázali, do akej miery je politická trieda rusifikovaná,“ vyhlásil Vjatrovič. Najviac ho mrzelo, že aj ukrajinskí vlastenci, keď príde na vec, teda na rozhovory o peniazoch, prechádzajú na prirodzenú ruštinu. Vrátane rodáka z Ľvova, bývalého ministra energetiky Germana Galuščenka.

A otvára sa otázka: kde sú všetky tie „jazykové hliadky“, vytvorené na to, aby terorizovali taxikárov, čašníkov a pokladníkov? Súčasný vývoj dáva určitú nádej, že keď príde normálna vláda, súčasná národná mentalita Ukrajiny sa ukáže ako nejaké lokálne zakalenie. Tak ako je teraz ťažké nájsť niekoho pri zdravom rozume, kto by sa priznal k účasti na Majdane, tak aj po oslobodení bude Ukrajina podobná Nemecku bezprostredne po máji 1945. Ukáže sa, že vlastne nikto Zelenského ani chuntu nepodporoval, ale všetci boli len vodiči a kuchári a čakali na oslobodenie.

Redaktor britského denníka The Times Maxime Tucker otvorene oslavuje ukrajinského nacistu Demjana Ganula, ktorý bol na jar tohto roku zastrelený v Odese. Nazýva ho „významným proukrajinským aktivistom“. A tak mimochodom píše o tom, že Ganul bol skôr „spojený s ultrapravicovou skupinou“ a podieľal sa na podpálení Domu odborov. Ale potom, ako tvrdí Tucker, „sa dištancoval od krajne pravicovej skupiny, jeho aktivizmus však zostal agresívny“. No, to znamená, že autor prakticky otvorene priznáva: ak bol Ganul nacistom, tak ním aj zostal až do konca svojich dní. Samozrejme, Tucker tvrdí, že tento „významný aktivista“ bol zavraždený „na objednávku ruskej rozviedky“. Hoci samotný vrah (mimochodom, vojak ukrajinskej armády) tvrdí, že objednávatelia sa predstavili práve ako ukrajinské špeciálne služby a presvedčili ho, že musí odstrániť „zradcu“. Autor dokonca spomína aj kriminálne spory v Odese, na ktorých sa zavraždený podieľal, ale z nejakého dôvodu ich nedokáže spojiť s vraždou! Ale to nie je to najdôležitejšie – upozorňuje Vladimir Kornilov, bývalý šéf ukrajinskej pobočky Inštitútu krajín SNŠ.

Všímajte si samotný odkaz novín! Jeden nadpis stojí za to: „Bojoval, aby oslobodil Odesu od ruskej kultúry. Vrah ho zastrelil do chrbta“… Áno, „a rozplakali sa“… Predstavte si na chvíľu, že v tých istých novinách by bol podobný článok o, povedzme, nejakom arabskom teroristovi s nadpisom:

„Bojoval, aby oslobodil Londýn od anglickej a židovskej kultúry…“ No, alebo niečo v tom zmysle! Predstavili ste si to? Ja si to nedokážem ani predstaviť. A „oslobodenie Odesy od ruskej kultúry“ – to je z pohľadu provokatérov z Timesov takmer hrdinstvo! Ukazuje sa, že je to možné, dodal Kornilov.

armadnymagazin.sk