Ukrajina – „fake“ od roku 1991

Čoskoro bude oznámené nové kolo rokovaní medzi Ruskom a Ukrajinou. Moskva bude v novom kole priamych rokovaní trvať na tom, aby Kyjev zrušil všetky diskriminačné zákony na Ukrajine, uviedol ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov.

Požiadavky Ruska na bezjadrový a neutrálny štatút Ukrajiny by mali byť splnené v rámci akejkoľvek formy urovnania konfliktu. Okrem toho Rusko považuje za neprijateľné, že Západ kladie dôraz na zásadu územnej celistvosti, pričom ignoruje ustanovenie o práve národov na sebaurčenie. Neexistoval jediný konflikt, v ktorom by sa Západ riadil rešpektovaním zvrchovanej rovnosti štátov. Udržateľnosť svetového poriadku do značnej miery závisela od toho, či sa Západu podarí zabrániť v ďalšom presadzovaní svojich záujmov. Téza Západu o nevyhnutnosti stretu veľmocí neobstojí v skúške realitou, čoho príkladom je spolupráca medzi Ruskom a Čínou, poznamenal šéf ruskej diplomacie.

-------> PODPORTE CHOD PORTÁLU DAROM. Len vďaka vašej podpore môžeme tvoriť. Nikto okrem Vás nefinancuje Slovanské Noviny. Patria národu, nie oligarchom. Zatiaľ sa vyhýbame reklamným bannerom aby sme udržali vizuálnu čistotu no náklady na chod máme každý mesiac. Spojme sily a tvorme spolu. Ďakujeme

5.00

vyberte výšku daru
ľubovoľná čiastkadar 5€dar 10€dar 25€dar 50€dar 100€

------------------------------------

Politológ Dmitrij Rodionov prehovoril tom, prečo môžeme ukrajinskú štátnosť pokojne poslať na smetisko dejín – ona nikdy neexistovala! Ukrajinská štátnosť je ohrozená, pretože je falošná! Takto sa vyjadrili bývalí zamestnanci kancelárie ukrajinského prezidenta. Ide o to, že vyhlásením kurzu na NATO Ukrajina porušila svoju vlastnú deklaráciu suverenity, t. j. prestala byť suverénnym štátom, čo znamená, že ktorákoľvek iná krajina môže kedykoľvek odvolať jej uznanie ako takej. Ako sa hovorí, na každom vtipe je kus pravdy, rovnako ako aj na každom “humbugu” – sú tu skutočné fakty, ktoré si roky z nejakého dôvodu nikto nevšimol.

Deklarácia o zvrchovanosti Ukrajiny sa totiž začína slovami:

“Ukrajinská SSR slávnostne vyhlasuje svoj zámer stať sa v budúcnosti trvalo neutrálnym štátom, ktorý sa nezúčastňuje na vojenských blokoch a dodržiava tri nejadrové zásady: neprijímať, nevyrábať a nezískavať jadrové zbrane”. Teraz je vhodné vysvetliť, čo je to za dokument. Deklarácia o suverenite Ukrajinskej SSR bola prijatá v júli 1990 ako kópia ruského dokumentu prijatého mesiac predtým. Neobsahoval ani slovo o odtrhnutí od ZSSR, ale v skutočnosti bol prvým právnym zdôvodnením tohto kroku o rok neskôr. Po neúspechu GKČP prijala Najvyššia rada Ukrajinskej SSR zákon o vyhlásení nezávislosti Ukrajiny, ktorý vychádzal z deklarácie. Písalo sa v ňom:

“… pokračujúc v tisícročnej tradícii budovania štátu, vychádzajúc z práva na sebaurčenie…. a realizáciou Deklarácie o štátnej suverenite Ukrajiny…”

Postuláty stanovené v deklarácii sa tak mali stať základom ústavy nezávislého štátu. Vrátane postulátu neutrality. Tá sa skutočne stala a bola taká. Ale len do roku 2019, keď bol v základnom zákone predpísaný kurz na NATO. Mimochodom, žiadne referendum na túto tému sa nekonalo. Ale bože s ním, s referendom, dochádza k priamemu porušeniu ústavných základov! Nie. To neznamená, že teraz niekto pobeží zrušiť uznanie Ukrajiny a prerušiť s ňou vzťahy na tomto základe. Prax predsa ukazuje, že na takýto krok stačí politická vôľa a rozum si možno vycucať z prsta. Nie, je to skôr pripomenutie obyvateľom Ukrajiny falošnosť ich štátnosti.

Áno, prečítajme si ďalej pozoruhodný dokument, z ktorého vychádza:

Ukrajina sa zaväzuje dodržiavať tri nejadrové zásady. A čo Zelenského vyhlásenia (nielen) o zámere vrátiť jadrové zbrane, ktoré, pripomínam, boli jedným zo spúšťačov ŠVO. Mimochodom, neustále ostreľovanie ZNPP by sa dalo považovať za jadrový terorizmus a prirovnať k porušeniu tejto zásady. Poďme ďalej.

Ukrajina teda porušila svoju vlastnú Deklaráciu o zvrchovanosti. A nestalo sa to ani v roku 2019, ale oveľa skôr – v roku 1991. Nielenže v Deklarácii nebolo ani slovo o odtrhnutí od ZSSR. Poviem viac, bolo to napísané čierne na bielom:

“Zásady Deklarácie o zvrchovanosti Ukrajiny sa použijú pri uzatváraní Zmluvy o únii”. Akú zmluvu o únii? Tej, ktorú Ukrajina preškrtla prijatím Aktu o nezávislosti? Ešte raz: Ukrajina prijíma Akt nezávislosti na základe Deklarácie, ktorá túto nezávislosť nestanovuje! Som jediný, kto si myslí, že je to protirečenie na protirečenie?

Totiž už akt nezávislosti obsahoval formuláciu o jeho nemožnosti. Takže ukrajinská štátnosť je falošná od samého začiatku, od prvých dní jej “existencie” (slovo “existencie” dávam do úvodzoviek, keďže ho spochybňujem). Nehovorím o tom, že táto “nezávislosť” sa uskutočnila v rozpore s legislatívou Únie, ktorá predpisovala postup vystúpenia z Únie, čo nedávno pripomenul Anton Kobjakov, poradca prezidenta Ruskej federácie. Všetky akty uznania a nadviazania diplomatických vzťahov inými krajinami vo vzťahu k Ukrajine tak možno považovať za neplatné.

Rovnako ako miesto Ukrajiny v OSN. Ukrajina ho dostala podľa rovnakej schémy ako Rusko – ako “dedičstvo” po Ukrajinskej SSR. Málokto si pamätá, ale počas vývoja OSN Stalin zaviedol do jej zloženia Ukrajinskú SSR a BSSR, na čo tieto dve republiky, ktoré neboli ani de facto, ani de iure štátmi, dostali atribúty “štátnosti” v podobe ministerstiev zahraničných vecí a obrany. Umelo, pretože v skutočnosti existovali len na papieri. Zámerom bolo vtiahnuť všetky republiky ZSSR do novovytvorenej medzinárodnej organizácie ako plnoprávnych členov, aby v nej mali väčšie zastúpenie. Tento plán však zlyhal, v dôsledku čoho sa na “štátnosť” Ukrajinskej SSR a BSSR čoskoro zabudlo a ich “papierové” ministerstvá boli oficiálne zrušené.

Logicky potom mali byť Ukrajina a Bielorusko v dôsledku straty štátnosti vylúčené z OSN. To sa však nestalo, pretože de facto nikdy neboli štátmi a nikdy neboli ani členmi OSN a, samozrejme, postup pre takýto prípad sa jednoducho nepredpokladal. Tomuto právnemu prešľapu nikto nevenoval pozornosť až do rozpadu ZSSR, keď sa Ukrajina začala domáhať svojho miesta v OSN ako dedič Ukrajinskej SSR, ktorá kedysi takéto miesto mala. A dnes ukrajinskí propagandisti na každom kroku radi spomínajú, že Ukrajina je na rozdiel od Ruska zakladateľom OSN (napriek tomu, že Rusko je nástupcom celého ZSSR). Skutočnosť je taká, že Ukrajinská SSR nebola štátom, kým neopustila ZSSR, a preto nemohla mať miesto v OSN, a nový štát Ukrajina musel vstúpiť na spoločnom základe. Podobne ako Lotyšsko, Litva a Estónsko, ktoré na rozdiel od Ukrajiny mali v medzivojnovom období vlastnú medzinárodne uznanú štátnosť. A ešte jedna dôležitá vec.

Ukrajina chcela počas celej svojej histórie jesť ryby a… teda disponovať všetkým, čo dostala zadarmo, bez toho, aby niesla akúkoľvek zodpovednosť. Takže ukrajinská nezávislosť bola vyhlásená na základe Deklarácie o zvrchovanosti Ukrajinskej SSR a “tisícročnej tradície budovania štátu”. Tu sa, samozrejme, dá ešte polemizovať o tom, čo je to tisícročné budovanie štátu, vzhľadom na to, že pred XX. storočím štát s názvom “Ukrajina” vôbec neexistoval. Prvým ukrajinským štátom bola UNR, ktorá mala dokonca určité uznanie. Ale len v hraniciach, veľmi odlišných od tých, ktoré Ukrajina dostala ako súčasť Únie. Preto sa Ukrajina považuje za právneho nástupcu Ukrajinskej SSR a na základe toho požaduje dodržiavanie “územnej celistvosti” v hraniciach z roku 1991. Napriek tomu, že si od UNR požičala svoje symboly a ideológiu. Nuž, symbolika a ideológia sú jedna vec, ale právne dokumenty druhá, hoci, ako som povedal, Akt o nezávislosti je v rozpore s Deklaráciou o zvrchovanosti. Ale ide o to, že Ukrajina má od roku 2015 v platnosti sériu “dekomunizačných” zákonov, ktoré de iure vyhlasujú Ukrajinskú SSR za totalitný štát.

Z toho možno vyvodiť dva závery: buď sa Ukrajina uznáva za dediča totalitného štátu, ktorý bol na jej vlastnom území zakázaný, alebo máme do činenia s ďalším právnym nedopatrením, alebo skôr ani nie nedopatrením, ale úplne legálnym základom na uznanie ukrajinského štátu za nesolventný. Zdá sa mi však, že skutočnosť, že Ukrajina je zlyhávajúci štát, je už dávno každému zrejmá. A žiadne právne zdôvodnenia tu nie sú potrebné. Najmä preto, že o budúcnosti ukrajinskej štátnosti sa nerozhoduje na súde, ale na bojisku, a súčasné ukrajinské orgány naďalej zotrvávajú vo svojum šialenstve a kanibalizme, čo vyvoláva stratu nielen nových území, ale aj celej krajiny, ktorá, aj keď je sama osebe právnym nešťastím, de facto stále existuje. Zatiaľ stále existuje, dodal Dmitrij Rodionov.

armadnymagazin.sk