Ukrajina ako zásterka pre reštrukturalizáciu sveta

Cesty Sergeja Lavrova, najprv do Číny a potom do Indie, nám pripomínajú to, čo je zrejmé: Ukrajina nie je zďaleka všetko, čo sa práve deje vo svete.

Pre tých, ktorí si myslia, že celá planéta zamrzla, zastala a čaká na výsledok ukrajinského príbehu: procesy, ktoré nemajú s ukrajinskými udalosťami vôbec nič spoločné, ale sú veľmi dôležité pre vytváranie sveta zajtrajška, sa nespomalili. A áno, Rusko je významnou súčasťou týchto procesov.

Niet pochýb o tom, že časť našej verejnosti si všimne len to, čo Lavrov a ďalší hovoria na ukrajinskú tému. Pretože beštiálne zákony života v preinformovanom svete vyžadujú senzácie takmer každú hodinu. No v skutočnosti to, čo sa dialo v Číne, súviselo predovšetkým s Afganistanom a v širšom zmysle s rekonštrukciou Blízkeho východu, južnej a strednej Ázie teraz, keď Amerika tieto regióny aj úplne neopustila, ale vážne ustúpila. A teraz to musíme vyriešiť bez nej, čo nie je ľahké, ale vôbec nie zlé.

-------> PODPORTE CHOD PORTÁLU DAROM. Len vďaka vašej podpore môžeme tvoriť. Nikto okrem Vás nefinancuje Slovanské Noviny. Patria národu, nie oligarchom. Zatiaľ sa vyhýbame reklamným bannerom aby sme udržali vizuálnu čistotu no náklady na chod máme každý mesiac. Spojme sily a tvorme spolu. Ďakujeme

5.00

vyberte výšku daru
ľubovoľná čiastkadar 5€dar 10€dar 25€dar 50€dar 100€

------------------------------------

Kto je to „my“? Ministri a osobitní predstavitelia z Číny, Ruska, Pakistanu, Iránu a USA sa zišli v Tunxi (provincia Anhui – východná Čína). Afganistan zastupoval minister zahraničných vecí Amir Khan Muttaki. Číňania pozvali aj predstaviteľov Indonézie a Kataru, teda krajín, ktoré síce nesusedia s Afganistanom, no sú do týchto záležitostí zaangažovaní.

Rozhovory boli naplánované na stredu a štvrtok v rôznych formátoch: stretnutie ministrov zahraničných vecí krajín susediacich s Afganistanom, „trojky plus“ (Rusko, Pakistan a Spojené štáty americké) – a je jasné, že každý hovoril s každým, aj samostatne — na akúkoľvek tému.

A v Číne je aj ďalšie stretnutie: z neznámych príčin stroskotal summit ASEAN-USA na americkej pôde, zavolali z Washingtonu a povedali, že sú veľmi zaneprázdnení. A teraz štyria ministri zahraničia z tímu ASEAN – Filipín, Malajzie, Thajska, Mjanmarska – odišli do Číny. Nehovoria síce o Afganistane, ale nemali by sa vylúčiť stretnutia vo dvojici na akúkoľvek tému a medzi kýmkoľvek, keďže prišli takíto zaujímaví ľudia. Vo všeobecnosti sa ukazuje, že sa zišlo skutočné globálne fórum.

Je ľahké povedať, že centrum svetovej politiky sa už dávno presunulo do Ázie, no samotná politika je ťažká a časovo náročná. Afganistan možno nie je superveľmocou, ale úlohou mnohých krajín je teraz – po neúspešnej demokratizácii a úteku USA – urobiť zo súčasného, ​​Talibanského Afganistanu dobrého suseda. Úloha nie je až taká nemožná. Ak si pamätáte, po revolúcii v roku 1979 sa Irán tiež zdal ako niečo nemožné a neprijateľné, pričom teraz ho možno tiež nemajú všetci radi, ale rešpektujú ho všetky regionálne mocnosti. Jeho predstavitelia teraz v čínskom Tunxi niečo vysvetľujú novým pánom Afganistanu. Napríklad im vyvracajú myšlienku, že nie je potrebná školská dochádzka pre dievčatá, keď takéto názory nezdieľajú ani iní moslimovia a susedia.

Nový – nezápadný – svet nemusí byť nevyhnutne vybudovaný výlučne okolo Pekingu. A tentoraz je na fóre badateľná absencia ďalšieho veľkého takmer suseda Afganistanu, Indie. V tejto krajine nastali problémy: kvôli zvýšeniu svojho ekonomického vplyvu v Afganistane pod vedením Američanov tam investovali podľa čínskych odhadov asi tri miliardy dolárov. Stávka na Spojené štáty však bola neúspešná. A tu sa rozhovorov o Afganistane zúčastňuje aj blízky priateľ Pekingu — Pakistan. No diplomacia zafungovala takto: pred čínskym summitom navštívil čínsky minister zahraničných vecí Wang Yi Dillí a teraz tam bol Sergej Lavrov. Nuž čo, aj tak sa dá písať hudba, ako povedal Dmitrij Šostakovič o rockovej opere „Jesus Christ Superstar“.

Teraz k tomu, čo robia Američania v Tunxi: nikto nevylučuje Washington zo všetkých možných „afganských formátov“, už len preto, že je tu taká otázka – je potrebné vrátiť Afgancom peniaze, ich devízové ​​rezervy, ktoré Amerika, zo zvyku, pri úteku odtiaľ ukradla. A nie je isté, či to vráti.

V každom prípade si však v samotných Spojených štátoch veľmi dobre uvedomujú, že sa im vzďaľuje obrovský región – Blízky východ s juhoázijskými a stredoázijskými susedmi. Tejto téme je venované najnovšie vydanie vlajkového magazínu „Foreign Affairs“, kde je na obálke napísané: „Blízky východ ide ďalej.“ A vo vnútri je veľa rôznych a zaujímavých vecí, vrátane materiálu, že staré mapy regiónu neodrážajú novú realitu a starý Blízky východ sa skončil.

Alebo – tiež v tomto časopise – zápletka: prečo sa tu „zasekla“ demokracia – s podtitulom „Ekonomické zúfalstvo a triumf čínskeho modelu“. Autori spomínajú na „arabskú jar“ v roku 2011 a poznamenávajú, že dnes iba sedem z dvanástich krajín v regióne predstavuje tých okolo 70% respondentov, ktorí uprednostňujú demokraciu pred inými politickými systémami. Vo všeobecnosti vidia, že v autoritárskych arabských štátoch je to s ekonomikou o niečo lepšie. Čínsky model „a v menšej miere aj ruský“ je vnímaný s čoraz väčšími sympatiami, tamojší obyvatelia považujú tieto dve krajiny za výhodnejších partnerov.

Vedia tiež, pripomínajú autori, že za posledných 20 rokov vzrástol čínsky HDP na obyvateľa takmer päťkrát, v Rusku asi štyrikrát a v západných krajinách — sotva dvojnásobne.

Autori článku – sociológovia a ekonómovia – prekvapivo obchádzajú Sýriu, teda vplyv na miestnu verejnú mienku ohľadne schopnosti Moskvy pomáhať svojim. Ale tento efekt nepochybne funguje. Rovnako ako neustále budovanie všemožných foriem väzieb Číny s týmto regiónom.

„Nebeská ríša“ sa tam pohybuje pomaly, bez výbušných metód, ale vytrvalo. Čínske médiá si napríklad všímajú nedávnu účasť spomínaného Wanga Yi na ministerskom zasadnutí Organizácie islamskej spolupráce v Islamabade (Pakistan) na špeciálne pozvanie publika. A nezabudli pripomenúť: chcel niekto rozhádať Peking s islamským svetom tým, že vypustil klamstvá o „útlaku Ujgurov v Sin-ťiangu“? Tu máte.

Ruskí „gaučoví bojovníci“ a diplomati by chceli okamžité pokánie od vonkajšieho sveta za klamstvá a nenávisť k Rusku a od priateľov a spojencov — veľkolepé vyhlásenia typu „Sme s Rusmi“. Namiesto toho sa deje niečo iné: pomalé, bolestivé budovanie nového – nezápadného – sveta. Efekty tu prebleskujú zriedkavo, namiesto nich je tu dlhá tichá práca.

Dmitrij Kosyrev, RIA/news-front