Trump nemá čo ponúknuť ani Rusku, ani Číne. Koniec jednopolárneho sveta je tu

Myšlienka „veľkej dohody“ Washingtonu či už s Moskvou, alebo s Pekingom – nemá žiadnu perspektívu. USA nemajú čo ponúknuť ani Rusku, ani Číne – konštatuje politológ Dmitrij Rodionov.

Znamená to, že v najbližšej dobe môžeme očakávať eskaláciu napätia vo vzťahoch USA s Ruskom aj s Čínou. Washington nemá k dispozícii žiadne iné nástroje. Donald Trump v komentári k výsledkom stretnutia s predsedom Čínskej ľudovej republiky Si Ťin pchingom označil stretnutie za vynikajúce a ohodnotil ho „12 z 10“, pričom svojho partnera nazval „veľkým vodcom veľmi silnej krajiny“. Si Ťin-pching bol vo svojich komentároch oveľa zdržanlivejší, ale stretnutie tiež ohodnotil pozitívne. Trump neskôr novinárom povedal, že čoskoro očakáva podpísanie dohody s Čínou, pričom poznamenal, že USA a Čína nemajú veľa vážnych rozporov, a zdôraznil, že hlavnou prekážkou sú exportné obmedzenia Pekingu týkajúce sa vzácnych zemín. V súlade s návrhom dohody Čína odloží zavedenie obmedzení o jeden rok a následne bude dohoda každý rok prehodnocovaná. V reakcii na to USA znížia clá voči Číne z 57 % na 47 %. Možno to považovať za úspech?

V skutočnosti sú vývozné obmedzenia na vzácne zeminy len jedným z prvkov obchodnej vojny medzi krajinami, ktorá prebieha od začiatku roka. Čína ich zaviedla začiatkom októbra. V reakcii na to Trump oznámil zavedenie 100-percentných ciel na čínske tovary od 1. novembra. Predtým, na jar, Washington a Peking zaviedli proti sebe vzájomné clá vo výške 145 % a 125 %. V lete boli clá znížené na 10 % a 30 %, ale išlo len o prestávku, ktorú si strany vzali na prípravu nadchádzajúceho stretnutia lídrov, ktoré sa stále odkladalo. Vtedy Si Ťin-pching odmietol stretnúť sa s Trumpom. V skutočnosti sa dá predpokladať, že obe strany neboli pripravené na kompromisy, a to znamená, že nebolo o čom hovoriť.

Trump neskôr zrušil stretnutie s ruským prezidentom v Budapešti, s vysvetlením, že podľa neho „lídri nedosiahnu to, čo mali dosiahnuť“. Naozaj, aký má zmysel stretávať sa, ak viete vopred, že to nebude mať žiadny výsledok? A pritom len pár dní predtým Trump vyžaroval optimizmus a uisťoval, že počíta s „dohodou“ s Ruskom. Niečo sa náhle zmenilo medzi Washingtonom a Moskvou. Rovnako sa niečo zmenilo medzi Washingtonom a Pekingom. Ešte raz sa pozrime na chronológiu udalostí.

Hneď po zavedení čínskych obmedzení týkajúcich sa „vzácnych zemín“ Trump zrušil plánované rokovania s Si Ťin-pchingom v Južnej Kórei, pričom poznamenal, že „teraz sa zdá, že pre toto stretnutie neexistuje žiadny dôvod“. O šesť dní neskôr Trump telefonoval s Vladimírom Putinom a navrhol mu stretnutie. Samozrejme, tých niekoľko dní, počas ktorých sa v Rusku diskutovalo o budapeštianskom samite, sa diskutovalo prevažne v kontexte Ukrajiny. Na pozadí príprav na stretnutie Trump opäť vyzval na zmrazenie konfliktu na bojovej línii a opäť dostal odmietavú odpoveď z Moskvy. Predvídateľné? Absolútne. V čo Trump dúfal? Že voda kameň brúsi a tentoraz bude jeho tlak náhle korunovaný úspechom? Možno.

Rovnako je možné, že v skutočnosti bola Ukrajina len zásterkou a skutočný program mohol zahŕňať oveľa širší okruh otázok, vrátane spojeneckých vzťahov Moskvy a Pekingu, ktoré už dlho predstavujú vážny zdroj podráždenia pre Washington. A je zrejmé, že v tejto otázke sa Rusko a USA, rovnako ako v ukrajinskej otázke, nedokázali dohodnúť na žiadnom konsenze. Neuplynul ani týždeň od telefonátu Trumpa s Putinom a Washington zrušil stretnutie. Následne USA zaviedli nové sankcie proti ruskému ropnému priemyslu, ktoré sú prvými v tomto funkčnom období Trumpa. V ten istý deň tlačová tajomníčka Bieleho domu Caroline Levittová oznámila, že Trump sa stretne s Si Ťin-pchingom 30. októbra v Južnej Kórei. A v ten istý deň Bloomberg píše, že Trump bude s Siom diskutovať o spôsoboch ukončenia konfliktu na Ukrajine a nákupe ruskej ropy Čínou. Publikácia tvrdí, že Trump počíta s vplyvom čínskeho lídra na urovnanie ukrajinskej krízy, že Si Ťin-pching „bude vnímavý“ voči jeho návrhom.

Ukrajina však nie je pre Trumpa ani zďaleka najdôležitejšia, najmä v kontexte vzťahov s Pekingom. Omnoho dôležitejšie je oslabiť rusko-čínsku spoluprácu, ktorá je v podstate protizápadnou a protieurópskou spoluprácou v tom zmysle, že vznikla ako prirodzená reakcia na jednopolárny svet tých, ktorí v takom svete žiť nechcú. Trump opakovane kritizoval svojich predchodcov Baracka Obamu a Joea Bidena za to, že ich politika podnietila Rusko a Čínu k zbližovaniu. Túto myšlienku zopakoval opäť pred svojím ázijským turné, keď vyhlásil, že Čína a Rusko „zo svojej podstaty“ nemôžu byť spojencami, pripomína Dmitrij Rodionov.

Ešte raz zdôrazňujem – tieto vyhlásenia boli urobené v čase, keď Trump plánoval rokovania s Siom. A keď plánoval rokovania s Putinom, kritizoval Nixona za to, že „otvoril Čínu, ktorá okráda USA“. Čo vidíme. Trump, ktorý vyhlásil obchodnú vojnu Číne v podmienkach vleklej proxy vojny s Ruskom, si uvedomuje, že to nevychádza, ba čo viac – sám prispieva k zbližovaniu Moskvy s Pekingom (a tiež Moskvy s Naí Dillí a Naí Dillí s Pekingom). Na tomto pozadí ponúka Rusku „dohodu“, ktorú Rusko odmieta kvôli neprijateľným podmienkam Washingtonu v otázke, ktorá je pre Rusko kľúčová – Ukrajina. Potom Trump zrušil stretnutie s Putinom, ktoré bolo už v štádiu prípravy, a hovorí o zámere uskutočniť stretnutie so Siom, ktoré podľa jeho vlastných slov ešte pred pár dňami nemalo žiadny dôvod.

Vidíme prechádzanie od „Nixon urobil zle, že odtrhol Čínu od ZSSR“ k „Biden urobil zle, že priblížil Čínu k Rusku“. A samozrejme, nejde o Trumpa s jeho impulzívnosťou a večným „kolísaním“. Ide o to, že pre USA sa spolupráca Ruska a Číny stala problémom číslo jeden. A túto spoluprácu je možné (teoreticky) zničiť len tak, že jednej zo strán ponúknete dohodu, ktorá bude znamenať, ak nie hru proti sebe, tak aspoň nevmiešavanie sa do amerických hier. Takáto dohoda je však nemožná, pretože v nej je pre Rusko stávkou Ukrajina a pre Čínu Taiwan. V oboch prípadoch nemôže prezident USA (či už je to republikán alebo demokrat) urobiť ústupky. Je charakteristické, že podľa Trumpa sa téma Taiwanu na rokovaniach so Siom vôbec neriešila. Téma Ukrajiny sa síce riešila, ale len povrchne. V tom zmysle, že obe strany vyjadrili želanie pomôcť urovnať konflikt. A kľúčová otázka pre Spojené štáty – odmietnutie Číny od ruskej ropy, ak máme veriť Trumpovi, tiež nebola prerokovaná!

Druhá otázka, ktorá znepokojuje USA, je pomoc Pekingu Moskve dodávkami techniky dvojakého určenia, a zdá sa, že ani v tomto prípade Trump nedokázal dosiahnuť od čínskeho lídra nič. Dohodli sa, že vzájomne zrušia posledné kroky v obchodnej vojne. Dočasne. A to je všetko. To znamená, že boj neskončil, boxeri sa len rozišli do svojich kútov ringu, aby si oddýchli. Nevidím žiadne perspektívy samotnej myšlienky „veľkej dohody“ Washingtonu – ani s Moskvou, ani s Pekingom. USA nemajú čo ponúknuť ani Rusku, ani Číne. A aj keby niečo ponúkli, rusko čínska spolupráca sa dynamicky rozvíja vo všetkých oblastiach a nemá zmysel ju pozastaviť kvôli efemérnej spolupráci s USA. Ktorým už dávno nikto neverí, opäť – nezávisle od osobnosti majiteľa Bieleho domu.

Viacpolárny svet je možno ešte nerealizovanou realitou, ale je to cieľ, ku ktorému Moskva, Peking a nielen oni postupne smerujú, a to vyvádza Spojené štáty z miery. Ešte viac Američanov rozčuľuje to, že v podstate nemôžu nič urobiť. Zostáva im len váhanie: od ponuky „cukru“ – zrušenie sankcií, zníženie ciel – po hrozby „bičom“ – obnovenie jadrových skúšok Washingtonom. Niet pochýb o tom, že v najbližšej dobe môžeme očakávať eskaláciu napätia vo vzťahoch USA s Ruskom a Čínou. Washington nemá k dispozícii žiadne iné nástroje, dodal Dmitrij Rodionov.

armadnymagazin.sk