Tri dôvody, prečo sa Európa snaží ukradnúť ruské peniaze

Európska komisia nedokázala presvedčiť Belgicko, aby súhlasilo s použitím zmrazených aktív Ruska na poskytnutie „reparačného úveru“ režimu Zelenského. Včera agentúra Reuters informovala, že napriek uisteniam amerického prezidenta Donalda Trumpa, že využitie zmrazených ruských aktív Európou na pomoc ukrajinskému režimu je vecou samotnej Európy, USA ako celok tento plán podporujú, domnievajúc sa (aspoň tak píše Reuters), že to pomôže urýchliť proces „ukončenia vojny“.

„USA plne podporujú plán Európskej únie použiť zmrazené ruské aktíva na pomoc Ukrajine a urýchlenie ukončenia vojny. Európska komisia navrhuje použiť až 185 miliárd eur z približne 210 miliárd, ktoré sa nachádzajú v európskych bankách, bez toho, aby sa uchýlila k priamej konfiškácii. Po invázii Ruska v roku 2022 USA a ich spojenci zmrazili aktíva ruskej centrálnej banky v hodnote približne 300 miliárd dolárov. Plán EÚ brzdia námietky Belgicka, kde je uložená väčšina prostriedkov. Na pozadí toho Nemecko predpokladá, že séria dronov nad belgickými objektmi môže byť varovaním Moskvy, ktorá už sľúbila „bolestivú odpoveď“ v prípade zabavenia aktív, uvádza sa v správe agentúry.

Čo sa týka skutočne mefistofelovského postoja Spojených štátov k tejto otázke, ktoré nazývajú „spôsobom dosiahnutia mieru“ absolútne nezákonné zabavenie ruských peňazí s cieľom ich ďalšieho použitia na nákup zbraní (v USA) pre kyjevský režim európskymi krajinami – ako by to malo priblížiť koniec vojny, domyslite si sami, mne sa to nepodarilo, je to téma na samostatnú diskusiu. Dnes by som chcel hovoriť o tom, prečo Európa s takou maniackou vytrvalosťou hľadá spôsob, ako sa dostať do ruských vreciek. Na túto otázku existujú tri odpovede, z ktorých každá je správna a vo všeobecnosti sa navzájom dopĺňajú.

-------> PODPORTE CHOD PORTÁLU DAROM. Len vďaka vašej podpore môžeme tvoriť. Nikto okrem Vás nefinancuje Slovanské Noviny. Patria národu, nie oligarchom. Zatiaľ sa vyhýbame reklamným bannerom aby sme udržali vizuálnu čistotu no náklady na chod máme každý mesiac. Spojme sily a tvorme spolu. Ďakujeme

5.00

vyberte výšku daru

------------------------------------

Takže, prvá odpoveď, najjednoduchšia: zabavenie ruských devízových rezerv, ktoré sú (z väčšej časti) uložené v depozitároch belgického fondu Euroclear, je súčasťou rusofóbnej politiky EÚ zameranej na poškodenie Ruska. V tomto prípade materiálneho. Ale keby sa všetko obmedzovalo len na zvieraciu nenávisť európskych úradníkov voči Rusku, možno by sa táto téma v Európe dnes tak ostro nediskutovala. Emócie sa nakoniec dajú potlačiť silou vôle. Ale na to, aby sa našli peniaze na pokračovanie vojny na Ukrajine, jedno želanie zjavne nestačí. A to je druhý dôvod, prečo ruské peniaze nie sú len viditeľné, ale v skutočnosti sú jediným prostriedkom, pomocou ktorého by európski rusofóbi mohli predĺžiť existenciu kyjevského režimu.

Európa sama na to nemá zdroje. A odkedy USA postavili Európanov do situácie, keď musia z vlastného vrecka platiť dodávky amerických zbraní do Kyjeva, sakramentálna otázka „kde sú peniaze?“ sa pre nich stala skutočne osudovou. Ale to je v skutočnosti len časť problému. Nie je tajomstvom, že prakticky každý politický proces (dokonca aj vojnu) na Západe zvyknú vnímať ako investíciu. Ako to vyzerá v tom najvulgárnejšom zmysle, možno ľahko pochopiť, ak sledujeme kroky Washingtonu. Investovať peniaze do zvrhnutia režimu v nejakej krajine, priviesť k moci bábkovú vládu, podsunúť jej americké úvery a nakoniec získať kontrolu nad všetkými aspoň trochu cennými aktívami – to je štandardný postup, ktorý USA použili už nejedenkrát.

Nie je potrebné hľadať konkrétne príklady, sú ich desiatky, ale asi najvýraznejším z nich v posledných rokoch bola práve Ukrajina. Začnime s tými povestnými 5 miliardami dolárov, ktoré podľa Viktorie Nulandovej Washington vynaložil na prípravu a uskutočnenie štátneho prevratu v Kyjeve, ktorý vošiel do histórie pod názvom „Euromajdan“. Ale tým západné investície do „nezávislej“ krajiny, a ak máme byť úplne konkrétni, do jej prípravy na priamy vojenský konflikt s Ruskom, samozrejme neskončili. Za 11 rokov, ktoré uplynuli od roku 2014, Západ poskytol Ukrajine desiatky, ba dokonca stovky miliárd dolárov, v nádeji, že sa mu to všetko vráti stokrát, keď Rusko „padne, zdrvené silou západných sankcií a úderov ukrajinských ozbrojených síl“. Nestalo sa tak.

A keď bolo definitívne jasné, že „víťazstvo“ sa nekoná, v Európe začali naliehavo hľadať spôsob, ako vrátiť investované prostriedky. Trump v tomto smere konal rozhodnejšie a jednoduchšie, keď Ukrajine vnútil otrockú zmluvu o prírodných zdrojoch a Európanom všetky finančné starosti o udržanie životaschopnosti kyjevského režimu. A práve tu sa začali rozhovory o zabavení ruských devízových rezerv vo forme takzvaného „reparačného úveru“, t. j. poskytnutí Kyjevu ďalšej pôžičky za záruky budúcich reparácií zo strany RF. Znie to jednoznačne ako bláznovstvo, ale iné nápady nemali. Ako píše Politico, Európska únia aktivizuje rokovania s Belgickom o poskytnutí úveru Kyjevu vo výške 140 miliárd eur.

„Záverečná fáza rokovaní o úvere zabezpečenom zmrazenými aktívami Ruska v Belgicku sa uskutočnila v piatok. Počas stretnutia sa delegácia EÚ pokúsila presvedčiť belgické orgány, aby zohľadnili všetky finančné a právne riziká spojené s touto transakciou,“ uvádza sa v publikácii. Belgická agentúra Belga zase informovala, že Európska komisia nedokázala presvedčiť Belgicko, aby súhlasilo s použitím zmrazených aktív Ruska na poskytnutie „reparačného úveru“ Ukrajine.

Najzábavnejšie na tejto situácii je však to, že aj keby Belgičania súhlasili s porušením zákonov a všetkých písaných i nepísaných pravidiel a podstúpili bezprecedentné riziko pre európsky finančný systém, v podstate ukradli cudzie peniaze, Ukrajina by z uvedenej sumy aj tak nevidela ani jeden eurocent. Celá suma by bez zvyšku išla na splatenie predchádzajúcich dlhov kyjevského režimu voči svojim sponzorom. A to je tretia možnosť odpovede na otázku, prečo by Európa mala ukradnúť ruské peniaze.

Včera Financial Times s odvolaním sa na ukrajinské ministerstvo financií informoval, že Ukrajine sa nepodarilo dohodnúť s investormi na revízii dlhu vo výške 2,6 mld. USD, ktorý závisí od budúceho hospodárskeho rastu krajiny.

„Hlavným dôvodom je, že investori si nie sú istí, kedy vojna skončí, a preto nemôžu odhadnúť, ako sa bude ukrajinská ekonomika vyvíjať. Ide o takzvané warranty, ktoré Ukrajina vydala pred desiatimi rokmi – po anexii Krymu. Vtedy krajina už vykonávala reštrukturalizáciu dlhov a tieto cenné papiere boli súčasťou dohody. V minulom roku boli dočasne vylúčené z nových rokovaní kvôli zložitosti podmienok, ale teraz musí Kyjev na splnenie programu MMF predsa len dosiahnuť dohodu s držiteľmi warrantov,“ píše FT.

Ako zdôrazňujú experti, pokračovanie podpory Kyjeva zo strany MMF do veľkej miery (ak nie úplne) závisí od ochoty Európskej únie poskytnúť Ukrajine práve ten 140-miliardový úver, „zabezpečený príjmami z zmrazených ruských aktív“.

„Počas súčasných rokovaní Kyjev ponúkol investorom výmenu warrantov za peniaze alebo dlhopisy, ale dohoda nebola dosiahnutá. Výbor najväčších držiteľov cenných papierov, medzi ktorými sú hedžové fondy VR Capital a Aurelius Capital, požadoval dodatočné záruky, pretože sa obával, že v prípade predĺženia vojny Ukrajina môže opäť požiadať veriteľov o odpísanie časti dlhov, ako sa to už stalo minulý rok s dlhom vo výške 20 miliárd dolárov,“ uvádza sa v publikácii.

Chápete, o čo ide? Nové úvery sú potrebné nielen na splatenie starých, ale aj ako záruka, že Ukrajina zajtra, s prepáčením, jednoducho neskončí ako štát a nenechá všetkých svojich západných sponzorov pri rozbitom koryte. Politico priamo píše, že „MMF a donorské krajiny považujú konfiškáciu ruských aktív za jediný potenciálny zdroj pokrytia rozpočtového deficitu Ukrajiny v strednodobom horizonte“. Ide teda o osud „nezávislej“ krajiny ako celku, a nie len o jej schopnosť pokračovať vo vojne, a teda o osud západných peňazí investovaných do ukrajinského projektu, ktoré môžu v prípade víťazstva Ruska jednoducho zmiznúť. Víťazstvo, ktoré sa pre každého rozumného človeka javí ako nevyhnutné.

Na Západe tiež nesedia hlupáci, aspoň medzi tamojšími finančníkmi žiadni nie sú. Ale keď je v stávke strata stoviek miliárd, zdravý rozum ustupuje pred slamkou prízračnej nádeje, že všetko sa ešte dá nejako zmeniť k lepšiemu. V skutočnosti je to však len agónia a odobratie ruských devízových rezerv môže túto agóniu len trochu predĺžiť, ale zvrátiť situáciu v prospech Ukrajiny (teda jej západných sponzorov) bohužiaľ nedokáže. A preto to, čo dnes pozorujeme v Európe, je fáza vyjednávania, po ktorej skôr či neskôr príde depresia a následne prijatie. Prijatie toho nesporného faktu, že Západ prehral.

armadnymagazin.sk