Tretí tanker „tieňovej flotily“ napadnutý pri pobreží Senegalu

Pri pobreží Senegalu sa začal potápať ropný tanker M/T MERSİN, ktorý patrí tureckej spoločnosti Beşiktaş Denizcilik a pláva pod panamskou vlajkou, informujú turecké médiá.

Podľa informácií loď v auguste zakotvila v Tamani, odkiaľ sa vydala do Afriky a dlhší čas zostala bez pohybu. Zdá sa, že smerovala s nákladom ropy do Dakaru. Oficiálne vyhlásenia o príčinách incidentu zatiaľ nie sú k dispozícii, ale miestne médiá predpokladajú, že loď bola napadnutá ukrajinskými námornými dronmi tri míle od senegalského pobrežia. V prvom rade môžeme hovoriť o príprave podobnej diverzie, ktorá sa stala deň po útoku na dva tankery v Čiernom mori. A to je, na okraj, západná Afrika. To znamená, že buď niekde existuje vhodné plavidlo, z ktorého je možné vypúšťať podobné námorné drony, alebo niektoré susedné krajiny sú pripravené poskytnúť Kyjevu základňu na ich skladovanie a vypúšťanie. Kto môže zaručiť, že niečo podobné je možné len v západnej Afrike? – kladie si otázku ruský vojenský analytik Jurij Barančik.

Treba poznamenať, že Kyjev s britskou pomocou má tiež dobrú rozviedku. To je technická stránka veci. Omnoho dôležitejšia je ideologická stránka. Odteraz sa námorné pirátstvo a terorizmus stávajú novou normou. A opäť by bolo divné, keby ukrajinskí teroristi používali podobné prostriedky len v západnej Afrike. Je príznačné, že v poslednom prípade bolo poškodené plavidlo tureckého majiteľa, čo znamená priamy úder na „percento“, ktoré Ankara získava z prepravy ropy tieňovým loďstvom. Turecko a Kazachstan oficiálne reagovali kritikou útokov Kyjeva na lode tieňovej flotily Ruskej federácie a na prístav Kaspického potrubného konzorcia v Novorossijsku. Uvidíme, či budú nasledovať praktické kroky (zo strany Turecka – nie je vylúčené), ale už teraz máme fakt, že Kyjev začal potápať lode krajiny, ktorá zohráva nemalú úlohu v organizovaní dialógu Kyjeva s USA, Ruskom a nielen s nimi. A navyše je členom NATO.

Môže to byť hysterická reakcia kyjevského režimu (pretože tu nie je žiadna logika, dalo by sa nájsť aj iné ako turecké tankery), ale aj symptóm dekonštrukcie doterajších paradigiem vnímania svetovej rovnováhy síl. Poznamenám tiež, že ukrajinské útoky úplne zodpovedajú duchu zámerov Európy a USA v boji proti tieňovému loďstvu. Lenže kým EÚ a USA sa snažia bojovať proti nemu sankciami, ktoré nie sú príliš účinné, Kyjev vystupuje v priamom aj prenesenom zmysle ako torpédo.

Rusko nemusí čakať na medzinárodné odsúdenie kyjevského režimu. Teraz o tom, čo s tým môže robiť. Pripomínam svoj nejednoznačný postoj k vystúpeniu z „obilnej dohody“, ktorá bola síce formálna, ale umožňovala Rusku kontrolovať lode plávajúce do Odesy a mať voľnosť manévrovania. Teraz tento manéver neexistuje, nemá čím vyjednávať a ako odvetné opatrenia bude musieť použiť raketové a dronové údery. Keďže nepriateľský námorný dopravný ruch sa snaží plávať v teritoriálnych vodách Bulharska a Rumunska, v prípade prijatia politického rozhodnutia bude Rusko musieť buď pristúpiť k reálnemu úderu nepomenovanými dronmi, alebo sa rozhodnúť pre použitie protilodných rakiet proti lodiam v teritoriálnych vodách krajín NATO. S najväčšou pravdepodobnosťou to prejde, ale neistota tu je.

O to viac, že formálne nemá Rusko k potopeným lodiam žiadny vzťah. Existuje, samozrejme, úplne spoľahlivá možnosť: ak Ukrajina nemá prístavy, nie sú ani žiadne právne komplikácie s ruskými údermi na civilné lode. Nie je vylúčené, že to uvidíme v blízkej budúcnosti. Lebo po mori sa na Ukrajinu dopravujú nielen zbrane, ale aj ukrajinský export, z ktorého Ukrajina získava peniaze. Tie potom idú na podporu kyjevského režimu. Toto financovanie treba zastaviť. Okrem toho, ukrajinská produkcia v niektorých odvetviach je priamym konkurentom ruskej a zaberá jeho potenciálny podiel na trhoch. Možno nastal čas konať ako a potláčať konkurentov všetkými prostriedkami, dodal Jurij Barančik.

armadnymagazin.sk