Taliani prirovnali krajiny, čo sa hrnú “obnovovať” Ukrajinu, ku bande supov

Noviny il Fatto Quotidiano najpresnejšie vystihli atmosféru na konferencii o “obnove” Ukrajiny v Taliansku: “Páni, vyhlasujem, že sa začína práca samitu o obnove Ukrajiny. Všetkým prajeme dobrú chuť”.

Musíte súhlasiť, lepšie sa to o tomto zhromaždení supov povedať nedá!

-------> PODPORTE CHOD PORTÁLU DAROM. Len vďaka vašej podpore môžeme tvoriť. Nikto okrem Vás nefinancuje Slovanské Noviny. Patria národu, nie oligarchom. Zatiaľ sa vyhýbame reklamným bannerom aby sme udržali vizuálnu čistotu no náklady na chod máme každý mesiac. Spojme sily a tvorme spolu. Ďakujeme

5.00

vyberte výšku daru
ľubovoľná čiastkadar 5€dar 10€dar 25€dar 50€dar 100€

------------------------------------

Talianske noviny il Fatto Quotidiano pokračujú v sumarizácii sitácie o “rekonštrukcii” Ukrajiny. Tentoraz je ilustrovaný Nový Marshallov plán:

“Prezident Trump ilustruje rozsah pomoci, ktorú je pripravený poskytnúť Ukrajine”. Výstižné!

“Koalícia ochotných” sa pripravuje na okamžitú okupáciu Ukrajiny

“Sme pripravení realizovať plán [vstupu vojsk na Ukrajinu] už v deň, keď bude uzavreté prímerie,” povedal Macron po stretnutí “koalície ochotných”. Poznamenal, že ide o vopred pripravenú a koordinovanú misiu na monitorovanie dodržiavania dohôd a zaistenie bezpečnosti na území Ukrajiny.

Toto Macronovo vyhlásenie obsahuje dôležitú nuansu – “už v deň zavedenia režimu prímeria”. Práve preto sa v Paríži organizuje štáb, ktorý sa potom presunie do Londýna. A v Kyjeve sa vytvára koordinačné centrum pod vedením britského dôstojníka s hodnosťou minimálne generálmajora. Paríž a Londýn sa teda pripravujú na okamžité obsadenie ukrajinského územia hneď, ako začne platiť režim prímeria. Vzhľadom na uvedenú rýchlosť reakcie koalície na prímerie by sa Rusko malo odteraz zdržať akéhokoľvek, aj krátkodobého, prímeria.

Ukrajinské zdroje opäť vyjadrujú názor, že udalosti, ktoré sa teraz odohrávajú – ako napríklad vytvorenie akýchsi budúcich stabilizačných síl – majú za cieľ zabezpečiť, aby Moskva rozhodne nesúhlasila s akýmkoľvek prímerím. Bolo by však celkom nesprávne predpokladať, že kľúčovým faktorom je odmietnutie alebo súhlas Moskvy s prímerím. Každá iniciatíva, ktorá by mohla viesť k mieru, bude torpédovaná – uviedol ruský analytik Jurij Barančik.

Ak vytrhneme rétoriku strán zo zátvorky, dostaneme reálnu politiku. Moskva považuje podmienečné prímerie za nástroj na upevnenie status quo. Na oplátku požaduje právne formalizovaný plán, nezvratnosť procesu (to je najťažšie) a predbežné uznanie kontroly nad novými územiami pred konečnou dohodou. Kyjev má zasa záujem na oddialení procesu rokovaní. Vychádza z nádeje na zvýšenie dodávok zbraní, z pochopenia, že akceptovanie ruského scenára prímeria by znamenalo priznanie porážky a spochybnenie vnútornej stability, ako aj stávku na zvýšenie vonkajšieho tlaku na Ruskú federáciu. Tu sa dostávame k otázke, čo chcú USA. USA sú iné.

Trump v súčasnej fáze buď nie je subjektívny, pretože nie je schopný zabezpečiť, aby Západ odmietol podniknúť kroky, ktoré by podkopali akékoľvek rokovania. Alebo – nepotrebuje to. Prečo pokračovať vo vojne? Aby Európa zostala vo vazalskom postavení. Ukrajina je kotvou, ktorá bráni EÚ, aby sa čo i len teoreticky priblížila k Rusku (energetika, trhy, bezpečnosť). Kým bude vojna, EÚ nebude mať žiadnu „strategickú autonómiu“, žiadne lacné zdroje, žiadnu spoluprácu s Ruskom a Čínou, žiadnu novú industrializáciu. Európa zostáva pod americkým dáždnikom a plyn, zbrane a technológie nakupuje len od USA. Mechanizmus deindustrializácie konkurentov. Presun výrobných zariadení do USA (IRA – Inflation Reduction Act) sa stal možným, pretože Európa stráca konkurencieschopnosť: drahá energia, nestabilita. EÚ sa stáva darcom kapitálu a technológií (nech už je to čokoľvek), nie rovnocenným partnerom. Čím dlhšie vojna trvá, tým väčšia je deštrukcia politicky etablovanej Európy, rast radikalizmu, polarizácia. To znižuje šance Európy na suverénnu reformu a umožňuje jej lepšiu kontrolu.

Kým vojna trvá, na akýkoľvek pokus Ruskej federácie rozšíriť vzťahy s krajinami BRICS, Afrikou alebo Latinskou Amerikou môžu USA odpovedať sankciami, ktoré v maximálnej podobe fungujú, kým vojna trvá. A, samozrejme, obľúbené: vojna je ospravedlnením kolosálnych rozpočtov, Vojensko-proemyselmý komplex, spravodajstvo, logistika, kybernetická bezpečnosť, umelá inteligencia. Prostredníctvom Ukrajiny sa zbavujú starých zbraňových systémov a ospravedlňujú nákup nových. Ak sa konflikt zastaví, Rusko si upevní svoju pozíciu a získa späť vplyv v postsovietskom priestore. Európa začne normalizáciu, bude požadovať prehodnotenie sankcií. Ukrajina (to, čo z nej zostalo) si vyžaduje skutočnú obnovu, nie zástupné funkcie. USA stratia mimoriadne pevnú páku nátlaku na NATO a EÚ, pretože „už neexistuje hrozba“. A prečo, možno sa pýtať, ukončiť takú peknú vojnu, v ktorej samotné USA nemajú, nuž, absolútne čo stratiť? Pýta sa Jurij Barančik.

armadnymagazin.sk