Tajomné podzemie Tibetu

Udivujúce podzemné stavby – jaskyne vytvorené prírodou, ako aj umelo vytvorené tunely a dutiny, sa zjavne nachádzajú pod rezidenciou dalajlámu v Potale, ktorá sa nachádza v tibetskom hlavnom meste Lhasa. Tibetský láma Lobsang Rampa rozprával o návšteve týchto jaskýň vo svojom autobiografickom príbehu Tretie oko (kapitoly Potala a Posledné zasvätenie).

Po prechode nespočetnými podzemnými chodbami, sieňami a schodiskami sa dostal do obrovského priestoru. „V strede priestoru sa nachádzal čierny dom… Steny domu boli pokryté zvláštnymi symbolmi a schémami…“ V jeho vnútri boli tri otvorené sarkofágy z čierneho kameňa, zdobené kresbami a tajomnými nápismi. Jeden z opátov, ukazujúc na tých, čo ležali v sarkofágoch, povedal: „Pozri, syn môj, u nás žili ako bohovia, keď tu ešte neboli hory. Kráčali po našej zemi, keď more obmývalo brehy a na oblohe horeli iné hviezdy. Sleduj a pamätaj, pretože toto videli len zasvätení.”

Mohlo to byť až v neskorom eocéne alebo na samom začiatku oligocénu (najneskôr pred 40 – 34 miliónmi rokov).

-------> PODPORTE CHOD PORTÁLU DAROM. Len vďaka vašej podpore môžeme tvoriť. Nikto okrem Vás nefinancuje Slovanské Noviny. Patria národu, nie oligarchom. Zatiaľ sa vyhýbame reklamným bannerom aby sme udržali vizuálnu čistotu no náklady na chod máme každý mesiac. Spojme sily a tvorme spolu. Ďakujeme

5.00

vyberte výšku daru
ľubovoľná čiastkadar 5€dar 10€dar 25€dar 50€dar 100€

------------------------------------

Rampa poslúchol a videl: „tri nahé telá pokryté zlatom…. Dvaja muži a jedna žena. Každá ich črta bola presne a jasne vyjadrená v zlate. Telá boli obrovské! Žena mala viac ako tri metre a vyšší z mužov – najmenej päť metrov. Mali veľké hlavy, hore mierne zbiehajúce sa do kužeľa, hranaté čeľuste, malé ústa a tenké pery, dlhý a tenký nos, hlboko posadené oči. Mal čas preskúmať veko jedného sarkofágu – bola na ňom vyrytá nebeská mapa.

Rampa rozprával o stenách jaskýň, o mnohých postavách zvláštneho geometrického tvaru a obrazoch obrov, pre neho neznámych strojov a niektorých dejoch, ktoré boli pre neho úplne nepochopiteľné. Hovoril aj o svojej ceste jedným z najdlhších tunelov do podzemného jazera dlhého viac ako 60 km. Vlieva sa do neho veľká rieka Tibetu Tsang-Po, ktorej vody sa pri priblížení k jazeru postupne menia na hustú, viskóznu hmotu čiernej farby.

Vo svojom ďalšom príbehu „Jaskyne starobylých“ Rampa hovoril o dvoch výpravách lámov do ťažko dostupných oblastí Tibetu, na jednej z nich sa priamo podieľal a o prieskume „jaskyne starobylých“. Jej dve priestranné sály, osvetlené jemným striebristým svetlom vychádzajúcim z mnohých gúľ zavesených na klenbách, boli zaplnené neznámymi strojmi. Podivné prístroje a mechanizmy dokonca viseli zo stropu. Niektoré z nich boli pokryté niečím, čo vyzeralo ako sklo. Rampa vystúpil na štvorcovú plošinu so zábradlím širokým asi tri metre v prvom sále a tá sa celkom nečakane zdvihla, zastavila sa pri lampách a potom, rovnako nečakane, klesla dolu.

Na podlahe sály bolo množstvo akýchsi malieb a „hieroglyfov“. Na stene bol pripevnený veľký čierny panel, ktorý sa pri dotyku otočil a odhalil tmavú chodbu. Po nej sa lámovia dostali do druhej sály, tiež na maximum zaplnenej strojmi. Boli tam sochy a maľby vyryté do kovu.

Pri prvej aj druhej návšteve jaskyne v druhej sieni sa pred užasnutými lámami objavila guľa ako utkaná zo svetla. V ňom ako na plátne videli obrázky života, ktorý bol na Zemi pred vznikom Tibetu, vynorením sa Stredozemného mora a kontinentov, keď nadobudli svoje súčasné obrysy, teda pred mnohými miliónmi rokov.

Podľa mentora L. Rampu Mingyar Dontup presne tie isté podzemné miestnosti so strojmi sa nachádzajú pod pyramídami Egypta, v Južnej Amerike a na jednom mieste na Sibíri…

Preložil: OZ Biosféra www.biosferaklub.info