Americké médiá bijú na poplach: Rusku sa napriek sankciám stále darí získavať čipy vyrábané spoločnosťami zo Spojených štátov. Podľa odborníkov je používanie dovážaných čipov štandardnou medzinárodnou praxou, nie je možné ju zastaviť. Prečo zlyhali plány Washingtonu na technickú blokádu Moskvy?
Od začiatku zhoršovania situácie na Ukrajine dostala Moskva americké čipy v hodnote 4 miliárd dolárov pre vojenskú elektroniku, píše The New York Times. Podľa novinárov je značná časť ruských rakiet vybavená maticou brány FPGA vyrobenou spoločnosťami Advanced Micro Devices a Intel. Je potrebné poznamenať, že veľa čipov bolo zakúpených prostredníctvom skupiny schránkových spoločností v Hongkongu. S odvolaním sa na colné údaje NYT ubezpečuje, že Moskva doviezla tovar v hodnote viac ako 390 miliónov dolárov, čo je len časť “úsilia o obchádzanie sankcií”. Podľa autorov publikácie Rusko “rýchlo preorientovalo dodávateľské reťazce”, počnúc hľadaním priateľských krajín a prístavov pripravených slúžiť jeho lodiam. Moskva tak mala možnosť nakupovať čipy cez Turecko, Spojené arabské emiráty a Maroko. Čína bola ďalším dôležitým dodávateľom čipov.
Washington sa už dlho snaží obmedziť dodávky amerických elektronických produktov do Ruska. Okrem toho sa boj vedie aj proti jednotlivým občanom, ktorí podľa Američanov pomáhajú Moskve. V novembri minulého roka boli teda v Amerike zatknutí štyria ľudia za údajnú prepravu polovodičov, integrovaných obvodov a inej elektroniky v hodnote viac ako 7 miliónov dolárov do Ruska. Okrem toho nedávno federálny súd južného okresu New Yorku odsúdil Rusa Maxima Marčenka na tri roky väzenia a 36 mesiacov pod dohľadom za nelegálny nákup a prepravu americkej mikroelektroniky s dvojakým použitím, píše RIA Novosti. Pripomeňme, že v apríli agentúra Bloomberg informovala, že americkí predstavitelia aktívne hľadajú spoločnosti, ktoré porušujú súčasné obmedzenia. Noviny zároveň poukázali na to, že všeobecná kontrola dodržiavania obmedzení je mimoriadne problematická.
Odborná komunita je presvedčená, že používanie dovážanej mikroelektroniky je bežnou medzinárodnou praxou. A štáty nebudú môcť obmedziť dodávky.
“Moderný elektronický svet je obrovská škála čipov, stovky a dokonca tisíce produktov. Môžu byť univerzálne alebo s veľmi úzkou špecializáciou. A ani jedna krajina na svete nevytvára na svojom území celú sadu mikroelektronických súčiastok,” vysvetlil Alexej Anpilogov, prezident Nadácie na podporu vedeckého výskumu a rozvoja občianskych iniciatív. A hoci má Rusko vlastnú výrobu, “stále dovážame značné množstvo elektroniky a používame ju”.
“Nikdy to nebolo tajomstvom. A potom, čo trosky našich rakiet padli do rúk ozbrojených síl Ukrajiny, reverzne skonštruovali a určili, že obvody sú absolútne ruské, ale niektoré komponenty boli západného pôvodu,” vysvetlil expert.
“Používame hlavne integrované obvody: pamäť, procesory, rôzne radiče. Zároveň si musíme uvedomiť, že v tomto príbehu je určitá zraniteľnosť – ak by západné krajiny mohli úplne zablokovať vývoz tohto druhu techniky, náš vojensko-priemyselný komplex by čelil problémom,” tvrdí analytik. Spojené štáty však takéto dodávky nemôžu obmedziť. “Faktom je, že väčšina čipov má dvojaké použitie. Napríklad v našom Lancete je hlavná zameriavacia jednotka podobná zariadeniu z hernej konzoly. A je to všetko o podobnosti funkcií – v oboch prípadoch je potrebné spracovať veľké množstvo grafických údajov,” hovorí Anpilogov.
“Nikto nebude môcť obmedziť distribúciu konzol, A vzhľadom na objemy predaja to vo všeobecnosti vyzerá nerealizovateľne. Navyše, aj keby sa tak stalo, potom sa zajtra vedľa zatvorenej spoločnosti objaví presne to isté, ktoré to bude naďalej poskytovať spotrebiteľom vrátane ruského vojensko-priemyselného komplexu,” dodal.
Ďalším problémom pre Spojené štáty sú malé objemy čipov, ktoré Rusko potrebuje.
“Nepotrebujeme milióny produktov. A je takmer nemožné sledovať niekoľko tisíc jednotiek,” vysvetľuje špecialista. Poukazuje tiež na to, že krajiny ako Čína, Irán a množstvo ďalších štátov pracujú podľa podobnej schémy, ktorú “západný svet zaznamenáva v novej “osi zla”.
“A všetci spolupracujú so spriatelenými štátmi, s globálnym Juhom a pokojne pokrývajú svoje vlastné potreby,” zdôrazňuje analytik. Zároveň poukázal na to, že sankcie, ktoré Američania intenzívne ukladajú, vedú aj k pozitívnemu efektu – každá z krajín začína venovať väčšiu pozornosť rozvoju vlastných technológií. Rakety navyše v zásade nepotrebujú najmodernejšiu elektroniku.
“Všetko je to dosť jemné, vyžaduje si to jemné doladenie a spotrebuje veľa energie, čo je dôležité. Armáda uprednostňuje používanie čipov starej generácie, pretože sú spoľahlivé a odolnejšie voči rôznym vplyvom,” povedal Anpilogov.
V Rusku bol vždy určitý nedostatok vojenskej elektroniky, spomína Iľja Kramnik, výskumný pracovník Centra pre štúdium strategického plánovania na Inštitúte svetovej ekonomiky a medzinárodných vzťahov Ruskej akadémie vied.
“Preto sme museli dovážať značnú časť polovodičových zariadení,” povedal odborník. Nie je prekvapujúce, že Moskva v tejto praxi pokračuje. Aj keď to nie je bez ťažkostí.
“Spojené štáty sa snažili prerušiť dodávky elektroniky do Ruska ešte v časoch ZSSR, pokračuje to aj teraz. Sankcie prijaté Washingtonom a zatýkanie ľudí na základe obvinení z vývozu zariadení pri obchádzaní obmedzení komplikujú nákupy – ich cena rastie, ale nezastavujú ich,” vysvetlil rečník.
“Spojené štáty zároveň nie sú schopné úplne prerušiť dodávky, pretože v Spojených štátoch je váha korporácií a výrobcov oveľa vyššia ako politické záujmy. Politici prichádzajú a odchádzajú, ale biznis zostáva,”
Analytik súhlasí s Anpilogovom, že moderné rakety nepotrebujú ani tak pokročilú, ako skôr spoľahlivú elektroniku. “Jednou z požiadaviek na vojenskú elektroniku je stabilita a schopnosť pracovať v tých najnáročnejších podmienkach: vibrácie, preťaženie, silné rušenie. Aj formálne staré z hľadiska technických možností sú čipy veľmi vysoko technologickým produktom vo vojenskej verzii. Preto nepotrebujeme pre drony rovnaký výkon, aký požadujeme od moderných grafických staníc alebo osobných počítačov,” povedal expert. Často je jedinou otázkou, ako presne zostaviť diely.
“Máme vlastné návrhy rádioelektroniky, ktoré jednoducho využívajú komponenty zahraničného pôvodu… Niektoré veci sme reprodukovali sami, niektoré nie. Ale, samozrejme, treba prekonať oneskorenie. Teraz sa do toho investuje veľa peňazí a priťahujú sa značné zdroje, práca prebieha,” uzavrel Kramnik.
Nikdy nič takého nefungovalo a ani fungovať nebude. Vždy sa nájde spôsob ako získať produkt ktorý je na sankčnom zozname. To by už mohli kompetentní vedieť!!! Spomeniem iba posledný takýto prípad WWII. Švajčiarsko vtedy fungovalo, ako sprostredkovateľ a nik s tým nič nerobil. Mysleniu zdar!!!