Sudca Šamko: „Pre­pa­rá­cia“ ob­vi­ne­né­ho ako vy­šet­ro­va­cia me­tó­da slú­žia­ca na zís­ka­nie priz­na­nia ob­vi­ne­né­ho a udá­va­nia iných osôb

Pre­pa­rá­cia ob­vi­ne­né­ho ako vy­šet­ro­va­cia me­tó­da je pos­ta­ve­ná na tom is­tom zá­kla­de (prin­cí­pe) ako kro­te­nie, či cvi­če­nie di­vých zvie­rat pre cir­kus, píše vo svojom článku bratislavský krajský sudca JUDr. Peter Šamko.

Rok 2021 sa po­dob­ne ako aj rok pred­tým nie­sol v tres­tnom prá­ve v du­chu od­ha­le­ní údaj­nej proti­práv­nej čin­nos­ti, kto­rú opä­tov­ne od­ha­lo­va­li hlav­ne spolu­pra­cu­jú­ce oso­by, t. j. ka­júc­ni­ci. Ne­zried­ka sa ta­ké­to oso­by roz­hod­li spolu­pra­co­vať s po­lí­ciou až vo vý­ko­ne väz­by, pri­čom pred vza­tím do väz­by tres­tnú čin­nosť po­pie­ra­li a k ich ob­ra­tu (priz­na­niu to­ho, z čo­ho bo­li ob­vi­ne­ní a k udá­va­niu aj ďal­ších osôb) doš­lo až v pod­mien­kach vý­ko­nu väz­by. O ka­júc­ni­koch a ich spor­nom vy­uží­va­ní v tres­tnom ko­na­ní už bo­li pub­li­ko­va­né via­ce­ré kri­tic­ké člán­ky[1].

V tej­to sú­vis­los­ti pre­to ne­zaš­ko­dí pri­po­me­núť aj vy­šet­ro­va­ciu me­tó­du, kto­rá slú­ži na „vý­ro­bu“ ka­júc­ni­kov, te­da na to, aby sa z po­pie­ra­jú­cich (spup­ných) ob­vi­ne­ných sta­li po­kor­ní (skro­te­ní) ka­júc­ni­ci schop­ní po­sú­vať ob­vi­ne­nia aj na ďal­šie oso­by. Jed­nou z do­po­siaľ vy­uží­va­ných efek­tív­nych me­tód ako „dot­la­čiť“ ob­vi­ne­né­ho k „dob­ro­vol­né­mu“ priz­na­niu a aj k prí­pad­né­mu udá­va­niu iných osôb je me­tó­da „pre­pa­rá­cie“ ob­vi­ne­né­ho (vo vý­zna­me pos­tup­né­ho prip­ra­ve­nia, spra­co­va­nia ob­vi­ne­né­ho, aby vy­po­ve­dal že­la­teľ­ným spô­so­bom), kto­rá bo­la dob­re zná­ma už v mi­nu­los­ti a kto­rá sa zjav­ne s priaz­ni­vý­mi vý­sled­ka­mi vy­uží­va or­gán­mi čin­ný­mi v tres­tnom ko­na­ní do­po­siaľ [2].

Nik­to už spra­vid­la ne­pou­ží­va pri­mi­tív­ne ná­sil­né me­tó­dy na do­siah­nu­tie že­la­nej vý­po­ve­de ob­vi­ne­né­ho. Už dáv­nej­šie sa naš­li „hu­mán­nej­šie“ me­tó­dy na stl­me­nie vô­le ob­vi­ne­né­ho. Zá­klad­ným vý­cho­dis­ko­vým bo­dom je poz­na­nie, že ak sa po­da­rí or­gá­nom čin­ným v tres­tnom ko­na­ní do­nú­tiť ob­vi­ne­né­ho k priz­na­niu inak než hru­bým fy­zic­kým ná­si­lím, ťaž­ko po­tom už mô­že na hlav­nom po­jed­ná­va­ní v ko­na­ní pred sú­dom pres­vied­čať súd (či ve­rej­nosť), že sa priz­nal iba pod (psy­chic­kým) nát­la­kom. To pla­tí o to viac, ak bo­lo ta­ké­to priz­na­nie uro­be­né za prí­tom­nos­ti ob­haj­cu ob­vi­ne­né­ho. Priz­na­nie ob­vi­ne­né­ho pri­tom po­má­ha bú­rať sud­co­ve po­chyb­nos­ti o vi­ne ob­vi­ne­né­ho, nech už sú zvyš­né dô­ka­zy v akej­koľ­vek kva­li­te a množ­stve[3].

Pod­stat­ným tu je ďa­lej sku­toč­nosť vy­chá­dza­jú­ca z to­ho, že kým fy­zic­ký nát­lak na vô­lu ob­vi­ne­né­ho je ab­so­lút­ne neak­cep­to­va­teľ­ný (ne­zá­kon­ný) a spô­so­bu­je vy­lú­če­nie tak­to zís­ka­né­ho dô­ka­zu z ko­na­nia, psy­chic­ké do­nú­te­nie má už inú pro­ces­nú kva­li­tu, pre­to­že je tak­mer ne­mož­né ho preu­ká­zať, prí­pad­ne sa ne­be­rie až tak váž­ne ako ná­si­lie fy­zic­ké (veď je pred­sa sa­moz­rej­mé, že väz­ba na tak­mer kaž­dé­ho vplý­va psy­chic­ky ne­ga­tív­ne) a na­vy­še, čas­to ta­ké­to psy­chic­ké ná­si­lie ani ne­mož­no zis­tiť, pre­to­že ob­vi­ne­ný sa dos­ta­ne do ta­ké­ho du­šev­né­ho sta­vu, že už iba me­cha­nic­ky opa­ku­je svo­je vý­po­ve­de a to aj po prí­pad­nom pre­pus­te­ní z väz­by na slo­bo­du, či v ko­na­ní pred sú­dom.

Ta­ké­to de­for­má­cie (vrá­ta­ne me­tó­dy pre­pa­rá­cie ob­vi­ne­né­ho) v ob­sta­rá­va­ní dôv­ka­zov vo vy­šet­ro­va­ní sa vy­uží­va­jú vte­dy, po­kiaľ je or­gán čin­ný v tres­tnom ko­na­ní pres­ved­če­ný o spá­cha­ní tres­tné­ho či­nu, má fixnú ver­ziu a ve­die vy­štro­va­nie zá­mer­ne tým sme­rom, aby tú­to ver­ziu pre­sa­dil. Do­ka­zo­va­nie sa tak vy­ko­ná­va úče­lo­vo a sub­jek­tív­ne sa os­pra­vedl­ňu­je vy­uží­va­nie de­for­má­cií pri ob­sta­rá­va­ní dô­ka­zov ce­los­po­lo­čen­skou pot­re­bou (nap­rík­lad bo­jom pro­ti ko­rup­cii, sna­hou o očis­tu spo­loč­nos­ti a po­dob­ne)[4]. Zá­kla­dom tu pre­to je čas­to vie­ra (pres­ved­če­nie) or­gá­nov čin­ných v tres­tnom ko­na­ní, že slú­žia dob­rej ve­ci[5], prí­pad­ne niek­to­rí z or­gá­nov čin­ných v tres­tnom ko­na­ní ko­na­jú zo stra­chu, aby os­tat­ný­mi (ko­le­ga­mi) ne­bo­li ozna­čo­va­ní za škod­cov, kto­rí zra­di­li boj s očis­tou spo­loč­nos­ti, ak by nez­die­ľa­li ich ná­zor na spô­sob ve­de­nia vy­šet­ro­va­nia, kto­rý za­hŕňa aj vy­uží­va­nie me­tó­dy pre­pa­rá­cie ob­vi­ne­né­ho.

Tre­ba si priz­nať, že bez vy­uží­va­nia me­tó­dy pre­pa­rá­cie ob­vi­ne­né­ho by cel­kom ur­či­te ne­bol boj za očis­tu spo­loč­nos­ti v slo­ven­ských pod­mien­kach ani zďa­le­ka ta­ký „ús­peš­ný“ ako pri jej vy­uži­tí, pre­to­že by nep­ro­du­ko­val dos­ta­toč­ný po­čet ka­júc­ni­kov a tým pá­dom ani dos­ta­toč­ný po­čet priz­na­ní a od­ha­le­ní údaj­nej zá­važ­nej kri­mi­na­li­ty[6].

Čo je vy­šet­ro­va­cia me­tó­da „pre­pa­rá­cie“ ob­vi­ne­né­ho a ako sa v praxi vy­uží­va:

„Pre­pa­rá­cia“ ob­vi­ne­né­ho je vy­uži­tie kom­bi­ná­cie me­tód psy­chic­ké­ho a fy­zic­ké­ho nát­la­ku na vô­ľu ob­vi­ne­né­ho za­lo­že­ných na vy­uží­va­ní stra­chu ob­vi­ne­né­ho, je­ho izo­lá­cie od iných osôb a sľu­bo­va­ní vý­hod (od­mien) pre ob­vi­ne­né­ho, ak sa bu­de sprá­vať že­la­teľ­ným spô­so­bom. Pri ap­li­ká­cii me­tó­dy pre­pa­rá­cie sa vy­chá­dza z poz­nat­ku, že nie všet­ci ľu­dia sú rov­na­ko vní­ma­ný­mi ob­jek­tmi na jej ús­peš­né pou­ži­tie. U nie­ko­ho mož­no cieľ do­siah­nuť po nie­koľ­kých týž­dňoch a u nie­ko­ho to mô­že tr­vať dlh­šie, res­pek­tí­ve sú je­din­ci, u kto­rých sa to ne­po­da­rí vô­bec. Čím dlh­šie je ob­me­dze­ná oso­bá slo­bo­da ob­vi­ne­né­ho, tým väč­šia je prav­de­po­dob­nosť, že sa vy­uži­tie tej­to me­tó­dy vy­da­rí.

Pre­pa­rá­cia ob­vi­ne­né­ho ako vy­šet­ro­va­cia me­tó­da je pos­ta­ve­ná na tom is­tom zá­kla­de (prin­cí­pe) ako kro­te­nie, či cvi­če­nie di­vých zvie­rat pre cir­kus[7]. Zá­klad­ný­mi pr­vka­mi dre­zú­ry di­vé­ho zvie­ra­ťa ako aj me­tó­dy pre­pa­rá­cie ob­vi­ne­né­ho sú izo­lo­va­nosť od ne­vyd­re­zú­ro­va­ných je­din­cov svoj­ho dru­hu, zvyk na kon­két­ne­ho člo­ve­ka, sys­tém vý­hod a sys­tém opa­ko­va­nia cvi­ku. 

To­to sa te­da vy­uží­va aj pri pre­pa­rá­cii ob­vi­ne­né­ho ako vy­šet­ro­va­cej me­tó­de sme­ru­jú­cej k priz­na­niu ob­vi­ne­né­ho a udá­va­niu aj iných osôb. Jed­not­li­vé kro­ky tej­to me­tó­dy sú pre­to nas­le­dov­né:

a) ob­vi­ne­ný sa mu­sí na­chá­dzať vo väz­be – te­da v izo­lá­cii

Zá­klad­ným vý­cho­dis­ko­vým bo­dom me­tó­dy pre­pa­rá­cie ob­vi­ne­né­ho je to, aby sa dos­tal do izo­lá­cie od os­tat­ných a bol k dis­po­zí­cii iba svoj­mu kro­ti­te­ľo­vi (vy­šet­ro­va­te­ľo­vi). Na to slú­ži in­šti­tút väz­by. Vy­chá­dza sa tu zo správ­ne­ho pred­pok­la­du, že tres­tné stí­ha­nie ob­vi­ne­né­ho na slo­bo­de ve­die zried­ka­vej­šie k priz­na­niu ob­vi­ne­né­ho a eš­te zried­ka­vej­šie k za­ča­tiu udá­va­nia aj ďal­ších osôb. Pre­to je ne­vyh­nut­né izo­lo­vať ob­vi­ne­né­ho od von­kaj­šie­ho sve­ta, kto­rý do­po­siaľ poz­nal, t. j. „od­strih­núť“ ob­vi­ne­né­ho od bež­né­ho spô­so­bu ve­de­nia svoj­ho ži­vo­ta, od je­ho ro­di­ny a po­dob­ne.

Pod­stat­ným je ďa­lej nie­len to, že sa v pod­mien­kach väz­by ob­vi­ne­ný cí­ti vy­ko­re­ne­ný zo svoj­ho ži­vo­ta a opus­te­ný (náv­šte­vy ro­di­ny vo väz­be sú vý­raz­ne ob­me­dze­né, pí­som­ný styk s von­kaj­ším sve­tom pre­chá­dza cen­zú­rou, kto­rá je po­ma­lá a po­dob­ne), ale aj to, aby fak­tic­ky je­di­nou oso­bou (ok­rem ob­haj­cu ob­vi­ne­né­ho) s kto­rým sa ob­vi­ne­ný bu­de stre­tá­vať bol vy­šet­ro­va­teľ, prí­pad­ne aj iný pra­cov­ní­ci po­lí­cie ur­če­ní na to, aby ob­vi­ne­né­ho vo väz­be nav­šte­vo­va­li ne­for­mál­ne, bez prí­tom­nos­ti ob­haj­cu ob­vi­ne­né­ho, a ná­le­ži­tým spô­so­bom na ne­ho vplý­va­li.

Dr­ža­nie ob­vi­ne­né­ho v ta­kých­to pod­mien­kach väz­by mu­sí byť čas­to dl­ho­do­bé, te­da je nut­né, aby bol ob­vi­ne­ný vo väz­be čo naj­dlh­šie (po­kiaľ sa nez­lo­mí už po pr­vých týž­dňoch, či me­sia­coch vý­ko­nu väz­by, čo mu za­ru­čí pre­pus­te­nie z väz­by na slo­bo­du) a pre­to je nie­ke­dy pot­reb­ným, aby väz­ba tr­va­la dl­hé me­sia­ce a to eš­te v príp­rav­nom ko­na­ní, v kto­rom sa pre­to aj čas­to úmy­sel­ne ne­vy­ko­ná­va­jú žiad­ne re­le­van­tné pro­ces­né úko­ny a tak sa príp­rav­né ko­na­nie, ako aj vä­zob­né tres­tné stí­ha­nie pre­pa­ro­va­né­ho ob­vi­ne­né­ho, úmy­sel­ne predl­žu­je (ide o vy­uží­va­nie spô­so­bo­va­nia cie­ľe­ných prie­ťa­hov v ko­na­ní).

Po­kiaľ ná­ho­dou sud­ca pre príp­rav­né ko­na­nie ale­bo sťaž­nost­ný súd roz­hod­ne o pre­pus­te­ní pre­pa­ro­va­né­ho ob­vi­ne­né­ho z väz­by na slo­bo­du, res­pek­tí­ve nah­ra­dí väz­bu pro­bač­ným doh­ľa­dom, či pe­ňaž­nou zá­ru­kou a ide o ob­vi­ne­né­ho, na kto­ré­ho priz­na­ní a nás­led­nom prí­pad­nom udá­va­ní iných osôb ma­jú or­gá­ny čin­né v tres­tnom ko­na­ní obzvlášť veľ­ký zá­ujem, tak nas­le­du­je pre slo­ven­ské po­me­ry ty­pic­ké nes­láv­ne „oto­če­nie“ ob­vi­ne­né­ho pred brá­nou väz­ni­ce a vza­tie ob­vi­ne­né­ho do väz­by v inej tres­tnej ve­ci, kto­rá bo­la or­gán­mi čin­ný­mi v tres­tnom ko­na­ní pred­prip­ra­ve­ná, či úmy­sel­ne nes­po­je­ná na spo­loč­né ko­na­nie s vä­zob­nou tres­tnou ve­cou ob­vi­ne­né­ho, a to prá­ve z dô­vo­du pred­chá­dzania pre­pus­te­nia ob­vi­ne­né­ho z väz­by na slo­bo­du.

Pod­sta­tou tej­to čas­ti vy­uží­va­nia me­tó­dy pre­pa­rá­cie je aj zoz­na­mo­va­nie ob­vi­ne­né­ho s ka­júc­ny­mi vý­po­ve­ďa­mi iných spolu­ob­vi­ne­ných, pri­po­mí­na­nie ob­vi­ne­né­mu, že za ta­ké­ho­to dô­kaz­né­ho sta­vu „ne­má šan­cu“, že je zby­toč­né „za­tĺkať“, na­koľ­ko na je­ho od­sú­de­nie sta­čí aj jed­na ta­ká­to ka­júc­na vý­po­veď a tak­tiež sa mu ne­za­bu­dú pri­po­me­núť vý­ho­dy, kto­ré čer­pá zo svoj­ho priz­na­nia je­ho spolu­ob­vi­ne­ný, kto­rý už je ná­le­ži­te skro­te­ný a pos­ky­tu­je ka­júc­ne vý­po­ve­de. Rov­na­ko tak niek­to­rí pro­ku­rá­to­ri vy­uží­va­jú aj me­diál­ny pries­tor, v kto­rom eš­te pred sú­do­nym ko­na­ním hod­no­tia za­bez­pe­če­né dô­ka­zy ako „veľ­mi sil­né“, či „ne­pries­trel­né“ a tak de­for­mu­jú a pred­prip­ra­vu­jú ve­rej­nú mien­ku že­la­teľ­ným spô­so­bom a vy­tvá­ra­jú aj ur­či­tý tlak do bu­dúc­na na ko­na­jú­ci súd, či sa­mot­né­ho ob­vi­ne­né­ho.

Vy­šet­ro­va­teľ te­da mu­sí opa­ko­va­ne naz­na­čo­vať ob­vi­ne­né­mu, že by aj on mo­hol za­čať ho­vo­riť o „svo­jej tres­tnej čin­nos­ti“, pri­čom na za­čiat­ku pre­pa­ro­va­nia vo vý­ko­ne väz­by je ob­vi­ne­ný vy­šet­ro­va­te­ľom po­ne­cha­ný sám na se­ba, aby sa pot­rá­pil a uvie­dol sám zoz­nam svo­jich hrie­chov. To je skúš­ka ob­vi­ne­né­ho, či už má dos­ta­toč­ne os­la­be­nú vô­ľu a či je schop­ný ho­vo­riť spon­tán­ne na vy­zva­nie, t. j., či je schop­ný vy­ko­nať a po­tom opa­ko­vať svoj cvik. Čas­to sa po­tom ob­vi­ne­ný po nie­koľ­ko me­sač­nej pro­ce­dú­re pre­pa­rá­cie vo vý­ko­ne väz­by na­chá­dza v ta­kom du­šev­nom sta­ve, že už chce mať iba po­koj, chce byť do­ma a chce to mať všet­ko za se­bou. To pla­tí o to viac, ak sa me­tó­da pre­pa­rá­cie ob­vi­ne­né­ho spo­jí aj nap­rík­lad so spán­ko­vou dep­ri­vá­ciou (čas­té bu­de­nie ob­vi­ne­né­ho v no­ci sa vy­ko­ná­va pod zá­mien­kou zis­te­nia, či si ob­vi­ne­ný ne­poš­ko­dzu­je zdra­vie), res­pek­tí­ve s ne­dos­tat­kom pri­ro­dze­né­ho den­né­ho svet­la a po­dob­ne.

b) zvyk na cvi­či­te­ľa (vy­šet­ro­va­te­ľa)

Pod­stat­ná ná­le­ži­tosť me­tó­dy pre­pa­rá­cie ob­vi­ne­né­ho spo­čí­va aj v tom, že ob­vi­ne­ný sa mu­sí s kaž­dou svo­jou žia­dos­ťou (pod­ne­tom) oh­ľad­ne svo­jej tres­tnej ve­ci, či mož­nos­tí sty­ku s ro­di­nou, ko­reš­pon­den­cie a po­dob­ne, ob­rá­tiť na vy­šet­ro­va­te­ľa, kto­rý sa tak stá­va dô­le­ži­tou (vý­znam­nou) oso­bou v ži­vo­te vä­zob­ne stí­ha­né­ho ob­vi­ne­né­ho a je v zá­uj­me ob­vi­ne­né­ho, aby si tú­to vše­mo­hú­cu oso­bu nez­ne­pria­te­ľil, pre­to­že to mô­že mať pre ne­ho neb­la­hé nás­led­ky (nap­rík­lad do­ru­čo­va­nie poš­ty od ro­di­ny mô­že tr­vať nie­koľ­ko dní, ale aj nie­koľ­ko me­sia­cov, schvá­le­ná náv­šte­va ro­di­ny vo väz­be sa mô­že neus­ku­toč­niť pre „ne­ča­ka­né kom­pli­ká­cie“, rov­na­ko aj nap­lá­no­va­ný te­le­fo­nic­ký ho­vor a po­dob­ne).

c) sys­tém vý­hod (od­mien) a for­mo­va­nie priz­na­nia ob­vi­ne­né­ho

Sys­tém vý­hod má ne­zas­tu­pi­teľ­nú úlo­hu v me­tó­de pre­pa­rá­cie ob­vi­ne­né­ho, na­koľ­ko pros­tred­níc­tvom ne­ho vy­šet­ro­va­teľ uka­zu­je ob­vi­ne­né­mu od­me­nu (vý­ho­du), kto­rú dos­ta­ne (ale­bo mô­že dos­tať), ak bu­de vy­ko­ná­vať po­ža­do­va­ný cvik, t. j. ak sa priz­ná a prí­pad­ne aj udá ďal­šie oso­by. Ob­vi­ne­ný, zdeg­ra­do­va­ný tr­va­jú­cou väz­bou je čas­to už zlo­me­ný (opus­te­ný) na­toľ­ko, že za­čne po­čú­vať na sľu­bo­va­ný sys­tém vý­hod (od­mien), kto­ré by zís­kal, ak by pres­tal „za­tĺkať“, pri­čom vý­ho­dy (od­me­ny) v po­do­be pre­pus­te­nia ob­vi­ne­né­ho z väz­by na slo­bo­du, či nás­led­nej bez­tres­tnos­ti, res­pek­tí­ve zmier­ne­nia tres­tu až na úro­veň sym­bo­lic­ké­ho tres­tu (tak ako to už do­siah­li niek­to­rí uve­do­me­lej­ší ob­vi­ne­ní pred ním), sú tak vý­raz­ným lá­kad­lom, kto­ré­mu sa v pod­mien­kach väz­by iba veľ­mi ťaž­ko od­olá­va.

Nes­láv­ne zná­me sú v tom­to sme­re hlav­ne náv­šte­vy ope­ra­tív­nych pra­cov­ní­kov po­lí­cie vo vý­ko­ne väz­by, kto­rí pra­vi­del­ne nav­šte­vu­jú pre­pa­ro­va­né­ho ob­vi­ne­né­ho vo väz­be a ich úlo­hou je, aby mu opa­ko­va­ne pre­dos­tie­ra­li sys­tém vý­hod (od­mien), kto­ré by mu ply­nu­li z je­ho priz­na­nia a rov­na­ko tak je ich cie­ľom, ak je to pot­reb­né, naz­na­čiť ob­vi­ne­né­mu ok­ruh osôb, kto­ré by mo­hol spo­me­núť vo svo­jej priz­ná­va­jú­cej sa vý­po­ve­di.

Autor to­ho člán­ku vi­del v up­ly­nu­lom ro­ku nie­koľ­ko zá­pis­níc o vý­slu­choch ob­vi­ne­ných v rôz­nych tres­tných ve­ciach, kto­ré reali­zo­val sud­ca pre príp­rav­né ko­na­nie oh­ľad­ne žia­dos­ti ob­vi­ne­ných o pre­pus­te­nie z väz­by na slo­bo­du, v kto­rých ob­vi­ne­ní vy­po­ve­da­li aj to, že za ni­mi do väz­by neus­tá­le chodia ope­ra­tív­ni pra­cov­ní­ci po­lí­cie, kto­rí ich, sa­moz­rej­me bez prí­tom­nos­ti ob­haj­cu, opa­ko­va­ne vy­zý­va­jú, aby sa priz­na­li k to­mu, čo je uve­de­né v uz­ne­se­ní o vzne­se­ní ob­vi­ne­nia (te­da nie k to­mu, čo prí­pad­ne sku­toč­ne spá­cha­li, ale k to­mu, z čo­ho bo­li ob­vi­ne­ní) a v niek­to­rých prí­pa­doch ope­ra­tív­ni pra­cov­ní­ci po­lí­cie aj naz­na­ču­jú, že iná kon­krét­na oso­ba by ma­la „se­dieť“ za ob­vi­ne­né­ho o kto­rej by sa ob­vi­ne­ný mo­hol zmie­niť vo vý­po­ve­di [8].

Nás­led­ne pre­pa­ro­va­ný ob­vi­ne­ný v pod­mien­kach väz­by za­čí­na pos­tup­ne vi­dieť iba sľu­bo­va­né vý­ho­dy, za­čne spo­chyb­ňo­vať sám se­ba, za­čne sa pres­vied­čať že je nez­my­sel­né tr­čať vo väz­be, keď iní su von­ku (so svo­jou ro­di­nou) a keď sta­čí tak má­lo, a to len priz­nať sa k to­mu, čo je uve­de­né v uz­ne­se­ní o vzne­se­ní ob­vi­ne­nia (bez oh­ľad­nu na to, či je to prav­da) a nás­led­ne prí­pad­ne uviesť aj me­ná osôb, kto­ré by chce­li vy­šet­ro­va­te­lia po­čuť. V tom­to sme­re je aj zá­ro­veň po­lí­ciou pres­vied­ča­ný, že ne­má vý­znam, aby v tom zos­tal sám, že sa via­ce­rí už priz­na­li ale­bo priz­na­jú, že je zby­toč­né neuviesť iné, väč­šie ry­by a od­se­dieť si to za ne a po­dob­ne. Ob­vi­ne­né­mu sú prí­pad­ne pod­sú­va­né aj me­diál­ne in­for­má­cie, kto­ré ob­vi­ne­né­ho pre­zen­tu­jú ako oso­bu, kto­rá je za­ru­če­ne vin­ná a že je len otáz­kou ča­su jej od­sú­de­nie.

Priz­na­nie ob­vi­ne­né­ho však nes­mie byť príl­iš všeo­bec­né (ak sa tak sta­ne, okam­ži­te je ob­vi­ne­né­mu naz­na­če­né, že ide o ne­dos­ta­toč­né priz­na­nie), ma­lo by byť po­kiaľ mož­no pl­né mien, pod­rob­nos­tí a tie mu­sia byť po­dá­va­né tak, aby si nep­ro­ti­re­či­li. Ak chý­ba­jú de­tai­ly, tak na to vy­šet­ro­va­teľ ob­vi­ne­né­ho upo­zor­ní a spo­loč­ný­mi si­la­mi sa sna­žia tie­to bie­le mies­ta vý­po­ve­de vy­pl­niť. Nez­rov­na­los­ti vo vý­po­ve­di tak miz­nú, vý­po­veď sa stá­va kon­krét­nej­šou, pod­rob­nej­šou a tak vzni­ká sple­te­nec priz­na­ní.

d) sys­tém opa­ko­va­nia cvi­ku

Tá­to časť me­tó­dy pre­pa­rá­cie ob­vi­ne­né­ho spo­čí­va vo vy­uži­tí to­ho, že de­vas­tá­cia psy­chi­ky ob­vi­ne­né­ho vo väz­be už pok­ro­či­la na­toľ­ko, že od­po­ve­dá vy­šet­ro­va­te­ľo­vi na jed­not­li­vé otáz­ky pod­ľa šab­ló­ny, vy­šet­ro­va­teľ cib­rí otáz­ky a tým aj od­po­ve­de, vy­ne­chá­va „zby­toč­né ma­lič­kos­ti“ a „ne­pod­stat­né ve­ci“ a sám pri­dá­va pres­nej­šie vý­ra­zy a tak sa pos­tup­ne zme­ní zá­sah­mi vy­šet­ro­va­te­ľa aj kva­li­ta (ob­sah) vý­po­ve­de ob­vi­ne­né­ho (ob­vi­ne­ný si nie­ke­dy „zá­zrač­ne“ spo­mí­na na pod­stat­né skut­ko­vé okol­nos­ti až na dô­my­sel­ne pos­ta­ve­né otáz­ky vy­šet­ro­va­te­ľa). Po­kiaľ nie­ke­dy ob­vi­ne­ný nap­rík­lad v ko­na­ní pred sú­dom vy­hlá­si, že nej­de o je­ho for­mu­lá­cie, že to tam v príp­rav­nom ko­na­ní pri­dá­val, či ob­sa­ho­vo op­ra­vo­val vy­šet­ro­va­teľ, tak ob­vi­ne­ný ne­má žiad­ny dô­kaz, že sa tak sku­toč­ne sta­lo a ta­ké­to je­ho vy­hlá­se­nia sa pre­to spra­vid­la ozna­čia len za úče­lo­vú ob­ha­jo­bu ob­vi­ne­né­ho s tým, že vy­šet­ro­va­teľ pred­sa ne­mal žiad­ny mo­tív na to, aby up­ra­vo­val, či pre­ci­zo­val vý­po­ve­de ob­vi­ne­né­ho, kto­ré ob­vi­ne­ný uro­bil po­čas vý­ko­nu väz­by.

Vý­znam opa­ko­va­nia cvi­ku sa pre­ja­vu­je aj v tom, že ob­vi­ne­ný už má otáz­ky a od­po­ve­de vsu­ge­ro­va­né a za­fixova­né v pa­mä­ti, vie ke­dy­koľ­vek pred­niesť svo­ju vý­po­veď a nez­ly­há ani vte­dy, ak sa zme­ní oso­ba cvi­či­te­ľa (vy­šet­ro­va­te­ľa). Pre­to aj v ďal­ších štá­diách tres­tné­ho ko­na­nia (nap­rík­lad na sú­de) do­ká­že opa­ko­vať svo­je pred­chá­dza­jú­ce vý­po­ve­di. Sa­moz­rej­me, dô­le­ži­tým tu je aj príz­vu­ko­va­nie, že ak by nás­led­ne svo­ju vý­po­veď zme­nil, mo­hol by okam­ži­te prísť o sys­tém vý­hod a opäť sa dos­tať do izo­lá­cie, res­pke­tí­ve sa mu pri­po­me­nie, že aká­koľ­vek zme­na vý­po­ve­de, bu­de aj tak na sú­de vy­hod­no­te­ná ako úče­lo­vá a ne­po­mô­že mu to. Po­kiaľ chce aj na­ďa­lej mať od­me­ny za svoj pos­toj na­do­bud­nu­tý vo vý­ko­ne väz­by, tak len za cvi­ky, na kto­ré tam bol nau­če­ný.

Nie­ke­dy je do me­tó­dy pre­pa­rá­cie za­aran­žo­va­ný aj ob­haj­ca ob­vi­ne­né­ho tak, aby sa ne­po­ru­šil žiad­ny pr­vok vy­ššie po­pí­sa­nej dre­zú­ry. Ob­haj­ca tu ob­ha­jo­bu ob­vi­ne­né­ho vy­ko­ná­va iba for­mál­ne, je­ho úlo­ha spo­čí­va v tom, aby spolu­pra­co­val s vy­šet­ro­va­teľ­mi na príz­vu­ko­va­ní vý­hod (od­mien), kto­ré by ob­vi­ne­ný mo­hol zís­kať spolu­prá­cou s po­lí­ciou a prí­pad­ne aj na od­ha­lo­va­ní mož­nej tres­tnej čin­nos­ti ob­vi­ne­né­ho a iných osôb (kto­ré by nás­led­ne mo­hol tak­tiež za­stu­po­vať), res­pek­tí­ve, aby as­poň zo­rien­to­val ob­vi­ne­né­ho v tom, o čom všet­kom a o kom všet­kom by mo­hol ale­bo mal vy­po­ve­dať.

Zá­ver k me­tó­de pre­pa­rá­cie ob­vi­ne­né­ho:

Me­tó­da pre­pa­ro­va­nia ob­vi­ne­né­ho je účin­ná vy­šet­ro­va­cia me­tó­da ako mož­no pri­viesť po­pie­ra­jú­cu ob­vi­ne­nú oso­bu k to­mu, aby za­ča­la „dob­ro­voľ­ne“ spolu­pra­co­vať s po­lí­ciou, uro­bi­la ka­jú­ce vý­po­ve­de a prí­pad­ne ozna­či­la za pá­cha­te­ľov aj iné oso­by, na kto­rých sa po­tom za­se mô­že up­lat­niť me­tó­da pre­pa­rá­cie[9]. Pri me­tó­de pre­pa­rá­cie ob­vi­ne­né­ho te­da hrá úlo­hu strie­da­nie stra­chu, neis­to­ty, bez­ná­de­je, iz­lo­vo­va­nos­ti a sľu­bo­va­ný sys­tém vý­hod a od­mien. Po­čí­ta sa tu s una­vi­teľ­nos­ťou člo­ve­ka vo väz­be a s túž­bou člo­ve­ka za­se nor­mál­ne žiť. Rá­ta sa s psy­cho­lo­gic­kým pred­pok­la­dom, že ten kto­ré­ho všet­ci opus­ti­li je ná­chyl­ný sa zlo­miť a je te­da me­nej od­ol­ný vo­či ov­plyv­ňo­va­niu. Tá­to me­tó­da je „vy­ni­ka­jú­ca“ aj pre­to, že jej vy­uži­tie v praxi je ťaž­ko od­ha­li­teľ­né.

Me­tó­du pre­pa­rá­cie ob­vi­ne­né­ho ako spô­sob zís­ka­nia priz­na­nia ob­vi­ne­né­ho a prí­pad­ne aj uda­nia iných osôb je nut­né dô­raz­ne od­miet­nuť. Ide o me­tó­du, kto­rú je pot­reb­né po­va­žo­vať za tor­tú­ru a to pre­to, že ide o ná­sil­ný zá­sah do psy­chi­ky člo­ve­ka, o nep­rí­pus­tné ov­plyv­ňo­va­nie je­ho vô­le s cie­ľom, aby ka­júc­ne piz­nal svo­ju vi­nu a je bez vý­zna­mu, či sku­toč­nú ale­bo vy­mys­le­nú. V tom­to sme­re mož­no uviesť aj § 121 ods. 1 Tr. por. ve­ta dru­há, pod­ľa kto­ré­ho ob­vi­ne­ný nes­mie byť k vý­po­ve­di ani k priz­na­niu ni­ja­kým ne­zá­kon­ným spô­so­bom do­nu­co­va­ný. Me­tó­du pre­pa­rá­cie ob­vi­ne­né­ho pri­tom cel­kom ur­či­te ne­mož­no ozna­čiť za zá­kon­ný spô­sob do­nú­te­nia ob­vi­ne­né­ho k priz­na­niu. 

Ako eli­mi­no­vať mož­nos­ti vy­uží­va­nia me­tó­dy pre­pa­rá­cie ob­vi­ne­né­ho ako pros­tried­ku na zís­ka­va­nie dô­kaz­ných pros­tried­kov:

Už bo­lo uve­de­né vy­ššie, že tá­to ne­zá­kon­ná me­tó­da zís­ka­va­nia priz­na­nia ob­vi­ne­né­ho bo­la vy­uží­va­ná v mi­nu­los­ti a vy­uží­va sa aj v sú­čas­nos­ti. Nič ne­nas­ved­ču­je to­mu, že by sa ne­ma­la vy­uží­vať aj v bu­dúc­nos­ti. To pla­tí o to viac, keď ve­rej­ne pre­zen­to­va­ný hlad po očis­te spo­loč­nos­ti je ta­ký veľ­ký, že bu­de stá­le ťaž­šie ho us­po­ko­jiť. Zá­kon­nosť tak bu­de cel­kom ur­či­te aj na­ďa­lej us­tu­po­vať po­div­ným té­zam o spra­vod­li­vos­ti, kto­rá by údaj­ne ma­la mať pred zá­kon­nos­ťou pred­nosť. Je pri­tom ab­sur­dné si my­slieť, že spra­vod­li­vosť mož­no nas­to­ľo­vať v práv­nom štá­te ne­zá­kon­nou čin­nos­ťou (ne­zá­kon­ný­mi vy­šet­ro­va­cí­mi me­tó­da­mi). Mož­no sa pl­ne sto­tož­niť s Ra­dos­la­vom Pro­cház­kom v tom, že úlo­hou or­gá­nov ap­li­ká­cie prá­va je pos­ky­to­vať tzv. le­gál­nu spra­vod­li­vosť (pro­ce­sy sa neup­ra­vu­jú tak, aby sa do­sia­hol me­ri­tór­ny vý­sle­dok, ale nao­pak, prí­pus­tným je iba ta­ký vý­sle­dok, aký sa zmes­tí a aký vy­šiel z pred­pí­sa­nej for­my)[10].

Na­priek uve­de­né­mu mož­no uva­žo­vať o sú­bo­re opat­re­ní, kto­ré by prí­pad­ne as­poň moh­li sťa­žiť vy­uží­va­nie me­tó­dy pre­pa­rá­cie ob­vi­ne­né­ho v ap­li­kač­nej praxi. V struč­nos­ti mož­no uviesť nas­le­dov­né opat­re­nia:

– le­gis­la­tív­ne skrá­tiť cel­ko­vé le­ho­ty tr­va­nia väz­by, pri­čom je nut­né skrá­tiť hlav­ne le­ho­ty tr­va­nia väz­by v príp­rav­nom ko­na­ní (nap­rík­lad tak ako je to v ČR, te­da, že z cel­ko­vej le­ho­ty tr­va­nia väz­by by na príp­rav­né ko­na­nie pri­pa­da­la iba jed­na tre­ti­na). Rov­na­ko tak je nut­né le­gis­la­tív­ne sprís­niť pod­mien­ky na predĺže­nie le­ho­ty tr­va­nia väz­by v príp­rav­nom ko­na­ní, ku kto­rým sa v ap­li­kač­nej praxi pris­tu­pu­je po­mer­ne be­ne­vo­len­tne a prak­tic­ky v kaž­dej tres­tnej ve­ci, kde je po­da­ný návrh na predĺže­nie le­ho­ty tr­va­nia väz­by sa ta­kým­to návr­hom vy­ho­vu­je. Ide o ne­vyh­nut­né opat­re­nia, pre­to­že zá­kla­dom me­tó­dy pre­pa­rá­cie ob­vi­ne­né­ho je prá­ve neú­mer­ne dl­hé vä­zob­né stí­ha­nie ob­vi­ne­né­ho, čas­té úmy­sel­né prie­ťa­hy v príp­rav­nom ko­na­ní a čas­té opa­ko­va­né pred­lo­žo­va­nia le­ho­ty väz­by v príp­rav­nom ko­na­ní,

– zo stra­ny sú­du by ma­lo prísť k dôs­led­nej­šie­mu hod­no­te­niu vä­zob­ných dô­vo­dov a k pod­rob­nej­šie­mu hod­no­te­niu vzne­se­né­ho ob­vi­ne­nia a naz­hro­maž­de­ných dô­ka­zov. Rov­na­ko tak by ma­la byť väz­ba ak­cep­to­va­ná iba na pri­me­ra­né ob­do­bie a ma­la by byť predĺže­ná sku­toč­ne iba zo zá­važ­ných (mi­mo­riad­nych) dô­vo­dov. Tak­tiež by mal mať sud­ca vždy na pa­mä­ti, že väz­ba je vý­ni­moč­né opat­re­nie a pred­nosť má tres­tné stí­ha­nie ob­vi­ne­né­ho na slo­bo­de,

– sú­dy by ne­ma­li auto­ma­tic­ky ak­cep­to­vať „otá­ča­nie“ ob­vi­ne­ných pred brá­nou väz­ni­ce a me­cha­nic­ky ich brať do väz­by v inej tres­tnej ve­ci a to iba z dô­vo­du, aby tak kon­ti­nuál­ne moh­la fak­tic­ky pok­ra­čo­vať pred­chá­dza­jú­ca väz­ba ob­vi­ne­né­ho,

– oh­ľad­ne vý­ko­nu väz­by je nut­né le­gis­la­tív­ne zme­niť pod­mien­ky náv­štev ob­vi­ne­né­ho, pí­som­né­ho sty­ku ob­vi­ne­né­ho, mož­nos­tí vy­ko­ná­va­nia rôz­nych ak­ti­vít ob­vi­ne­né­ho, za­viesť le­ho­ty na cen­zu­ro­va­nie poš­ty ob­vi­ne­né­ho (tak ako je to nap­rík­lad v ČR) a po­dob­ne, te­da mi­ni­ma­li­zo­vať to, že prá­ve dr­sné pod­mien­ky vo vý­ko­ne väz­by (kto­rá sa vy­ko­ná­va vo­či práv­ne ne­vin­nej oso­be) bu­dú môcť na­po­má­hať vy­šet­ro­va­te­ľo­vi k reali­zá­cii me­tó­dy pre­pa­rá­cie ob­vi­ne­né­ho,

– za­ká­zať ope­ra­tív­ne náv­šte­vy pra­cov­ní­kov po­lí­cie ob­vi­ne­ných vo vý­ko­ne väz­by bez prí­tom­nos­ti ob­haj­cu ob­vi­ne­né­ho, kto­rých náv­šte­vy ne­ma­jú žiad­ny iný vý­znam, než pre­dos­trieť ob­vi­ne­né­mu sys­tém vý­hod (od­mien), kto­ré zís­ka, ak bu­de vy­po­ve­dať že­la­teľ­ným spô­so­bom, a tak ob­vi­ne­né­ho „lá­mať“ na priz­na­nie a udá­va­nie iných osôb,

– vy­ho­to­vo­vať ob­ra­zo­voz­vu­ko­vé nah­ráv­ky zo všet­kých vý­slu­chov reali­zo­va­ných po­lí­ciou a to bez oh­ľa­du na to, či ma­jú ale­bo ne­ma­jú pro­ces­nú re­le­van­ciu (v pod­mien­kach SR ide však zjav­ne o nespl­ni­teľ­nú po­žia­dav­ku),

– ape­lo­vať na vy­šet­ro­va­cie or­gá­ny, aby za­se za­ča­li riad­ne vy­šet­ro­vať (mož­no sa sto­tož­niť s bý­va­lým vy­šet­ro­va­te­ľom Pet­rom Va­čo­kom, že po­lí­cia za­bud­la vy­šet­ro­vať a všet­ko „hrá“ na ka­júc­ni­kov), aby neb­ra­li tres­tné ko­na­nie ako zá­vo­dy ka­júc­ni­kov a aby ne­za­bú­da­li, že mé­diá ne­pa­tria me­dzi or­gá­ny čin­né v tres­tnom ko­na­ní a pre­to je bez vý­zna­mu ko­ho mé­diá po­va­žu­jú za vin­né­ho, ko­ho chcú mať vo väz­be a ako hod­no­tia dô­ka­zy, kto­ré im niek­to vy­nie­sol zo spi­su.

[1] nap­rík­lad

http://www.prav­ne­lis­ty.sk/clan­ky/a914-kult-ka­juc­ni­ka-ako-trend-ro­ku-2020-ale­bo-co-nas-mo­ze-nau­cit-pri­pad-pro­ku­ra­to­ra-judr-jo­ze­fa-mam­ra­ka

http://www.prav­ne­lis­ty.sk/clan­ky/a992-to­va­ren-na-vy­ro­bu-ka­juc­ni­kov-ale­bo-priz­na­nie-ob­vi­ne­ne­ho-ako-ciel-sna­ze­nia-v-tres­tnom-pro­ce­se?fbclid=IwAR0zJ5jQa2QxFuXCmhJV3Cn4lHqvngWp8PmA_3l_cX6ezaG96n_4Uxr8Wr8

http://www.prav­ne­lis­ty.sk/clan­ky/a976-ba­ga­te­li­zo­va­nie-skan­da­lu-s-ka­juc­nik­mi

http://www.prav­ne­lis­ty.sk/clan­ky/a966-va­zob­ne-ano­ma­lie-ako-do­vod-na-zme­ny-v-in­sti­tu­te-vaz­by

http://www.prav­ne­lis­ty.sk/clan­ky/a863-o-uta­je­nych-do­ho­dach-me­dzi-pro­ku­ra­to­rom-a-ka­juc­ni­kom-v-tres­tnom-ko­na­ni

[2] tú­to ne­zá­kon­nú vy­šet­ro­va­ciu me­tó­du naj­kom­plexnej­šie pub­li­kač­ne roz­pra­co­val An­ton Raš­la vo svo­jej vy­ni­ka­jú­cej kni­he o in­kvi­zí­cii, pri­čom pod­stat­ná cha­rak­te­ris­ti­ka tej­to me­tó­dy uve­de­ná v tom­to člán­ku vy­chá­dza prá­ve z je­ho pub­li­ká­cie. Poz­ri k to­mu po­do­rob­nej­šie a to aj z his­to­ric­ké­ho hľa­dis­ka vy­uží­va­nia tej­to me­tó­dy v Doc. JUDr. An­ton Raš­la: In­kvi­zí­cia neumie­ra. O fun­kcii tor­tú­ry. Vy­da­va­teľ­stvo Ob­zor, Bra­tis­la­va 1991

[3] niek­to­rí sud­co­via do­kon­ca aj v sú­čas­nej do­be uvá­dza­jú vo svo­jich roz­hod­nu­tiach, že ak sa ob­vi­ne­ný priz­nal k to­mu, čo mu je kla­de­né za vi­nu, tak sa to ur­či­te sta­lo; ako­by priz­na­nie ob­vi­ne­né­ho bo­lo ko­ru­nou dô­ka­zov

[4] ta­ký­to pos­tup ne­zried­ka pod­po­ru­je aj me­diál­na hys­té­ria, keď niek­to­ré mé­diá za­uja­to pro­du­ku­jú vlas­tné hod­no­te­nie dô­ka­zov o vi­ne kon­krét­nej oso­by a tak tla­čia na or­gá­ny čin­né v tres­tnom ko­na­ní, aby vý­sle­dok ich sna­že­nia zod­po­ve­dal me­diál­ne vy­tvo­re­nej pred­sta­ve o kri­mi­nál­nej mi­nu­los­ti kon­krét­nej oso­by, či o za­ru­če­nej prav­dov­rav­nos­ti inej oso­by (nap­rík­lad ka­júc­ni­ka). Tak­to sa čas­to de­for­mu­je ve­rej­ná mien­ka a cez ňu aj ve­de­né vy­šet­ro­va­nie, pri­čom kaž­dé ob­vi­ne­nie v me­diál­ne sle­do­va­ných kau­zách sa okam­ži­te pre­zen­tu­je ako dô­kaz to­ho, že je nut­né byť os­tra­ži­tý vo­či kri­mi­nál­nym živ­lom, je nut­né ďa­lej hľa­dať a od­ha­lo­vať kri­mi­nál­ni­kov, kto­rí sú za­ru­če­ne vša­de nao­ko­lo s tým, že nás­led­né súd­ne ko­na­nia sú už po­va­žo­va­né iba za for­ma­li­tu. Prá­ve z toh­to dô­vo­du je nut­né dr­žať neus­tá­le pri ži­vo­te a v po­hy­be sieť na se­ba nad­vä­zu­jú­cich ka­júc­ni­kov, kto­rí sa hro­ma­dia a dopĺňa­jú, pri­čom ten­to po­hyb nes­mie nik­dy pres­tať, na­koľ­ko inak by skon­či­la oč­ista spo­loč­nos­ti.

[5] ide spra­vid­la o me­siáš­sky kom­plex o svo­jej ne­nah­ra­di­teľ­nos­ti v bo­ji so zlo­či­nom a o nes­chop­nos­ti iných zlo­čin od­ha­ľo­vať, do­ku­men­to­vať a tres­tať; to­mu zod­po­ve­dá aj vy­tvá­ra­nie ma­lých špe­cia­li­zo­va­ných sku­pín osôb, kto­rým je zá­ko­nom vy­hra­de­ný boj pro­ti kon­krét­nej zá­važ­nej kri­mi­na­li­te a kto­rí tak mu­sia do­ka­zo­vať opod­stat­ne­nosť svo­jej exis­ten­cie, pri­čom pra­cu­jú spra­vid­la jed­nos­tran­ne v nep­ros­pech ob­vi­ne­né­ho

[6] vo via­ce­rých prí­pa­doch sa do­ka­zo­va­nie a hod­no­te­nie dô­ka­zov stá­le, tak ako aj v ro­ku 2020, nah­rá­dza in­dí­cia­mi, dom­nien­ka­mi, vie­rou v prav­di­vosť, či nep­rav­di­vosť niek­to­rej z vý­po­ve­dí, res­pek­tí­ve vie­rou v spá­chanie tres­tnej čin­nos­ti zo stra­ny kon­krét­nej oso­by. Nap­rík­lad sme sved­ka­mi aj ta­ké­ho ho­do­no­te­nia dô­ka­zov, kto­ré vy­chá­dza z to­ho, že ak pri pá­cha­ní tres­tnej čin­nos­ti ma­li byť len dve oso­by, po­tom pred­sa sta­čí ak jed­na z nich us­ved­ču­je to­ho dru­hé­ho a mu­sí to byť prav­da a ne­dá sa to inak do­ka­zo­vať a ani pre­ve­ro­vať. Ide o ab­sur­dné hod­no­te­nie dô­ka­zov, pre­to­že je množ­stvo tres­tnej čin­nos­tí spá­cha­nej „mi­mo poh­ľad ve­rej­nos­ti“, čo však nez­na­me­ná, že sa má re­zig­no­vať na za­bez­pe­čo­va­nie dô­ka­zov a ich nás­led­né dôs­led­né hod­no­te­nie. V tres­tnom pro­ce­se by sa ne­ma­li vy­uží­vať skrat­ky v do­ka­zo­va­ní len pre­to, že to nie­ko­mu vy­ho­vu­je a uľah­ču­je prá­cu a aj to iba vte­dy, ak sa tak­to vy­po­ve­dá na tú správ­nu oso­bu, kto­rá sa mô­že hneď ob­vi­niť a po­tom sa ve­die se­lek­tív­ne vy­šet­ro­va­nie iba v jej nep­ros­pech s la­ko­nic­kých kon­šta­to­va­ním, že dô­ka­zy vo svoj pros­pech si mô­že ob­vi­ne­ný vy­ko­nať aj sám v ko­na­ní pred sú­dom.

[7] po ná­le­ži­tom cvi­če­ní do­ká­že aj pred­tým di­vo­ký ti­ger, či lev pos­lú­chať kro­ti­te­ľa na slo­vo

[8] sud­co­via pre príp­rav­né ko­na­nie spra­vid­la rea­gu­jú tak, že je ve­cou do­zo­ro­vé­ho pro­ku­rá­to­ra, aby za­me­dzil ta­ké­mu­to prí­pad­né­mu ko­na­niu po­lí­cie (pre­sa­hu­je roz­sah toh­to člán­ku ro­zob­rať, čo by prí­pad­ne mo­hol sud­ca pre prír­pav­né ko­na­nie uro­biť s ta­kou­to in­for­má­ciou, res­pek­tí­ve ako by ju mal hod­no­tiť), prí­pad­ne, že nie je nič ne­zá­kon­né na tom, ak po­lí­cia opa­ko­va­ne pri­po­mí­na ob­vi­ne­né­mu, že sa mô­že priz­nať. To­to je ab­sur­dné tvr­de­nie, na­koľ­ko ob­vi­ne­ný je vo väz­be a te­da bol o svo­jich prá­vach pou­če­ný mi­ni­mál­ne vy­šet­ro­va­te­ľom pred svo­jou vý­po­ve­ďou a sud­com pre príp­rav­né ko­na­nie pred vä­zob­ným roz­hod­nu­tím, na­vy­še má ob­haj­cu, kto­rý mu pos­ky­tu­je práv­nu po­moc a pre­to tvr­diť, že je nut­né aj to, aby za ob­vi­ne­ným cho­di­li opa­ko­va­ne ne­for­mál­ne pra­cov­ní­ci po­lí­cie a pou­čo­va­li ho o je­ho prá­ve sa priz­nať (av­šak o práv­ne sa „nep­riz­nať“ už nie) je sku­toč­ne mi­mo ra­cio­nál­ne hod­no­te­nie pos­kyt­nu­tej in­for­má­cie.

[9] sna­hy o vy­uží­va­nie me­tó­dy pre­pa­ro­va­nia ob­vi­ne­né­ho mož­no ba­dať tak­mer v kaž­dom expo­no­va­nej­šom tres­tnom prí­pa­de, v kto­rom nas­le­du­je po vzne­se­ní ob­vi­ne­nia ob­li­ga­tór­ne návrh na vza­tie do väz­by na spra­vid­la kaž­dé­ho po­pie­ra­jú­ce­ho ob­vi­ne­né­ho, čo je pr­vým kro­kom na to, aby sa s tou­to me­tó­dou vô­bec moh­lo za­čať

[10] Ra­dos­lav Pro­cház­ka tu vhod­ne a vý­stiž­ne uvá­dza, že „prí­kaz znie jas­ne: net­re­ba sa príl­iš trá­piť zá­ko­nom, a už vô­bec nie vte­dy, ak by mal byť ot­rav­ný. Po­čí­ta sa iba vý­sle­dok, na spô­so­be ne­zá­le­ží. Na to bu­de čas po očis­te, keď už bu­dú vo všet­kých uni­for­mách a ta­lá­roch ob­le­če­ní iba tí očis­te­ní a keď na úra­doch už bu­dú se­dieť ina tí dob­rí, na­ši, no­vá väč­ši­na. Dov­te­dy je cieľ pod­stat­ne dô­le­ži­tej­ší ako pros­tried­ky“. K uve­de­né­mu poz­ri bliž­šie https://den­nikn.sk/2664968/tyz­den-v-pra­ve-ra­da-pro­chaz­ku-sil­ves­trov­ske-vy­da­nie/

Autor: JUDr. Peter Šamko – sudca Krajského súdu v Bratislave

Zdroj: pravnelisty.sk

.

Máme množstvo plánov, ako sa naďalej zlepšovať a ponúkať Vám čo najkvalitnejší žurnalistický obsah.

Sledujte nás na jednej z najbezpečnejších chatovacích aplikácií Telegram, na ktorom vám prinášame aktuálne bleskové správy.

 

 

LISTINA ZÁKLADNÝCH PRÁV A SLOBÔD

čl.17. Sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené. Každý má právo vyjadrovať svoje názory slovom, tlačou, obrazom, alebo iným spôsobom, ako aj slobodne vyhľadávať, prijímať a rozširovať idey a informácie bez ohľadu na hranice štátu.

Čl.20. Právo slobodne sa združovať je zaručené. Každý má právo spolu s inými združovať sa v spolkoch, spoločnostiach a iných združeniach.

Vyhlásenie:

Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi redakcie Slovanské Noviny. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Redakcia Slovanské Noviny nie je zodpovedná za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Za obsah a pôvodnosť príspevku zodpovedá autor alebo pôvodný zdroj. SN publikujú aj názory, ktoré nemusia odrážať stanovisko redakcie, jej vydavateľa alebo oficiálnej interpretačnej línie. Robíme tak z úcty k ústavnej hodnote názorovej plurality, ktorá prispieva k posilneniu demokracie vôle ľudu a väčšiny ako aj otvorenej platformy pre slobodnú výmenu názorov pri hľadaní pravdy a mieru v konfliktom svete. Medicínske a lekárske texty, názory a štúdie v žiadnom prípade nemajú nahradiť konzultácie a vyšetrenia lekármi v zdravotníckom zariadení alebo inými odborníkmi. Slovanské Noviny dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na redakcia@slovanskenoviny.sk

UPOZORNENIE:

Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.

Diskusia

(Pripojiť sa do diskusie je možné len po registrácii a následnom prihlásení sa do účtu.)