Sudca JUDr. Peter Šamko k nedôveryhodnosti výpovedí kajúcnikov v konkrétnej veci a k podozreniu z manipulovania s výpoveďami kajúcnikov

JUDr. Peter Šamko, sudca Krajského súdu v Bratislave zverejnil na portáli www.pravnelisty.sk článok venovaný problematike kajúcnikov.

Kajúcnik je  človek konajúci pokánie, ľutujúci svoje chyby al. previnenia, kajúci človek. Článok zverejnil pod titulkom ” K nedôveryhodnosti výpovedí kajúcnikov v konkrétnej veci a k podozreniu z manipulovania s výpovedmi kajúcnikov.”

Kraj­ský súd v Bra­tis­la­ve na pod­kla­de od­vo­la­nia pro­ku­rá­to­ra pres­kú­ma­val os­lo­bo­dzo­va­cí roz­su­dok ok­res­né­ho sú­du v tzv. dro­go­vej tres­tnej ve­ci, v kto­rej bo­la ob­ža­lo­ba v roz­ho­du­jú­cej mie­re za­lo­že­ná na vý­po­ve­dí tzv. ka­júc­ni­kov. Pod­sta­ta od­vo­la­cie­ho ko­na­nia sa te­da tý­ka­la po­su­dzo­va­nia dô­ve­ry­hod­nos­ti vý­po­ve­dí troch ka­júc­ni­kov, kto­rí ma­li pod­ľa ob­ža­lo­by us­ved­čo­vať ob­ža­lo­va­né­ho, pri­čom kraj­ský súd sa sto­tož­nil s roz­sud­kom ok­res­né­ho sú­du a od­vo­la­nie pro­ku­rá­to­ra za­mie­tol. Autor článku podrobne cituje uznesenie Krajského súdu v Bratislave.

-------> PODPORTE CHOD PORTÁLU DAROM. Len vďaka vašej podpore môžeme tvoriť. Nikto okrem Vás nefinancuje Slovanské Noviny. Patria národu, nie oligarchom. Zatiaľ sa vyhýbame reklamným bannerom aby sme udržali vizuálnu čistotu no náklady na chod máme každý mesiac. Spojme sily a tvorme spolu. Ďakujeme

5.00

vyberte výšku daru
ľubovoľná čiastkadar 5€dar 10€dar 25€dar 50€dar 100€

------------------------------------

Kraj­ský súd v Bra­tis­la­ve v tom­to sme­re vo svo­jom uz­ne­se­ní (pod­stat­né dô­vo­dy sú uve­de­né v ce­lis­tvos­ti niž­šie) naj­skôr zdô­raz­nil, že

„vý­po­veď tzv. ka­júc­ni­ka nie je mož­né v tres­tnom ko­na­ní od­miet­nuť iba pre­to, že ide o vý­po­veď spolu­pra­cu­jú­ce­ho sved­ka (pá­cha­te­ľa), resp., že by bo­la ta­ká­to vý­po­veď ne­dô­ve­ry­hod­ná iba z dô­vo­du, že ide o vý­po­veď ka­júc­ni­ka; na stra­ne dru­hej však pla­tí aj to, že vý­po­veď ka­júc­ni­ka ne­mož­no me­cha­nic­ky po­va­žo­vať za prav­di­vú len pre­to, že ide o vý­po­veď pá­cha­te­ľa, kto­rý spolu­pra­cu­je s po­lí­ciou, ale vý­po­veď ka­júc­ni­ka je nut­né dôs­led­ne (oboz­ret­ne) po­su­dzo­vať (pre­ve­ro­vať a hod­no­tiť) a to nie­len sa­mos­tat­ne, ale aj v spo­je­ní s iný­mi dô­kaz­mi vy­ko­na­ný­mi v da­nom tres­tnom ko­na­ní“.

Kraj­ský súd v Bra­tis­la­ve, v zho­de s ná­zo­rom ok­res­né­ho sú­du, však ne­po­va­žo­val vý­po­ve­de tzv. ka­júc­ni­kov v da­nej tres­tnej ve­ci za dô­ve­ry­hod­né, t. j. ta­ké, kto­ré by sa­mé oso­be pos­ta­čo­va­li na uz­na­nie vi­ny ob­ža­lo­va­né­ho zo spá­chania ža­lo­va­né­ho tres­tné­ho či­nu. Kraj­ský súd v Bra­tis­la­ve ich ne­dô­ve­ry­hod­nosť vi­del, ok­rem iné­ho, v tom, že:

1. a) iš­lo o vy­stup­ňo­va­nú sna­hu ka­júc­ni­kov us­ved­čiť ob­ža­lo­va­né­ho uvá­dza­ním stá­le no­vých a no­vých sku­toč­nos­tí; kraj­ský súd v tom­to sme­re uvie­dol, že

– aty­pic­kosť sve­dec­kých vý­po­ve­dí ka­júc­ni­kov Ch M a B D spo­čí­va­la aj  v tom, že me­no­va­ní sved­ko­via v kaž­dej no­vej (nes­kor­šej) vý­po­ve­di uvá­dza­li vždy no­vé a iné sku­toč­nos­ti a fak­ty, kto­ré pred­tým neu­vá­dza­li, čo ne­mož­no ozna­čiť za cel­kom bež­nú (ob­vyk­lú) si­tuáciu, zvlášť, ak opi­so­va­li uda­los­ti zo sep­tem­bra 2017, keď­že zvy­čaj­ne sved­ko­via v ob­dob­ných tres­tných ve­ciach po ur­či­tom ča­se uvá­dza­jú, že si mno­hé okol­nos­ti ne­pa­mä­ta­jú, čo prá­ve v da­nej ve­ci  (spo­lu  s ďal­ší­mi sku­toč­nos­ťa­mi uve­de­ný­mi niž­šie) skôr in­di­ku­je dô­vod­nú oba­vu o vy­stup­ňo­va­nej  sna­he tých­to spolu­pra­cu­jú­cich sved­kov us­ved­čo­vať ob­ža­lo­va­né­ho D Š z tres­tnej čin­nos­ti i   nad  rá­mec ich mož­ných (reál­nych) pa­mä­ťo­vých stôp,

1. b) iní sved­ko­via vy­po­ve­da­li, že ka­júc­ni­ci sa svo­je vý­po­ve­de uči­li a vy­slo­vi­li po­doz­re­nie z mož­né­ho na­vá­dzania na vý­po­veď ka­júc­ni­kov zo stra­ny po­lí­cie; kraj­ský súd v tom­to sme­re uvie­dol, že

– po­kiaľ ide o vý­po­ve­de ka­júc­ni­kov Ch M a D B tak sve­dok P P na hlav­nom po­jed­ná­va­ní vy­po­ve­dal, že sve­dok M sa v ce­le učil zo zo­ši­ta o veľ­kos­ti A5  tex­ty, čo má vy­po­ve­dať. Sve­dok P ne­ve­del uviesť, čo bo­lo pres­ne v zo­ši­te na­pí­sa­né, ve­del len to, že sa s ním M ra­dil, ako má pos­tu­po­vať. M mu ho­vo­ril, že je stí­ha­ný za ne­ja­ký ko­kaín a rov­na­ko mu po­ve­dal, že dl­ží Š ne­ja­ké pe­nia­ze a vy­šet­ro­va­te­lia ho „na­mo­ta­li“, aby vy­po­ve­dal pro­ti Š. Sve­dok A G na hlav­nom po­jed­ná­va­ní vy­po­ve­dal, že bol vo väz­be s D B, kto­rý mu po­ve­dal, že ho NA­KA pri­nú­ti­la, aby vy­po­ve­dal pro­ti Š a za to ne­zo­be­rú je­ho mat­ku do väz­by. Na vy­chádz­kach mu B po­ve­dal, že ho po­li­caj­ti nú­tia, aby vy­po­ve­dal pro­ti Š, le­bo inak zo­be­rú je­ho mat­ku do väz­by a ona by tam ne­vydr­ža­la. Po­ve­dal mu tiež, že je­ho mat­ka asi dva ro­ky za­bez­pe­čo­va­la ko­kaín a pros­tred­níc­tvom ne­ho ho pre­dá­va­la. B sa vo väz­be vy­chva­ľo­val aj tým, koľ­ko pe­ňa­zí ut­ra­til na auto­ma­toch, pri­čom to bo­li pe­nia­ze z pre­da­ja drog. B sa mu poch­vá­lil, že vy­po­ve­dal na NA­KA a za svo­ju vý­po­veď po­ža­do­val, aby mu za­sta­vi­li tres­tné stí­ha­nie,

1. c) se­lek­tív­ne vý­po­ve­de jed­né­ho z ka­júc­ni­kov; kraj­ský súd v tom­to sme­re uvie­dol, že

– sve­dok – ka­júc­nik  M J  evi­den­tne se­lek­tív­ne po­pi­so­val roz­hod­né sku­toč­nos­ti oh­ľa­dom prie­be­hu skut­ko­vé­ho de­ja (t. j. vý­luč­ne v nep­ros­pech ob­ža­lo­va­né­ho, nie však aj v nep­ros­pech se­ba ale­bo ďal­ších za­in­te­re­so­va­ných osôb na po­su­dzo­va­nom ob­cho­de s ko­kaí­nom), na otáz­ky ob­haj­cu ob­ža­lo­va­né­ho od­po­ve­dal vy­hý­ba­vo, za­ml­čo­val iden­ti­tu dvoch cu­dzin­cov, kto­rí ho ma­li v ča­se skut­ku pri stret­nu­tí s ob­ža­lo­va­ným spre­vá­dzať (kto­rí moh­li potvr­diť ale­bo vy­vrá­tiť je­ho vý­po­veď), do­kon­ca tvr­dil, že ne­mal ani te­le­fo­nic­ký kon­takt na tých­to cu­dzin­cov, neob­jas­nil, akým spô­so­bom zís­kal ko­kaín a  od kto­rej kon­krét­nej oso­by ten­to ko­kaín kú­pil, kto­rý nás­led­ne mal pre­dať ob­ža­lo­va­né­mu, atď. Vzhľa­dom na uve­de­né, ne­bo­lo mož­né vy­slo­viť, že vý­po­veď toh­to spolu­pra­cu­jú­ce­ho sved­ka bo­la jas­ná, lo­gic­ká, pres­ved­či­vá a vie­ro­hod­ná, a pre­to ani ne­moh­la byť jed­ným z roz­ho­du­jú­cich pod­kla­dov pre od­su­dzu­jú­ci vý­rok sú­du vo vzťa­hu k to­mu­to čias­tko­vé­mu úto­ku.

Celý text TU.

Zdroj: pravnelisty.sk / financnenoviny.com