Su-35 odohnal Estóncov a aj celý mýtus o „ruskej diverzii“ v Baltskom mori sa začal pomaly rúcať

Táto história začala koncom decembra minulého roka, keď fínske bezpečnostné sily zadržali a zatkli tanker Eagle S plávajúci pod vlajkou Cookových ostrovov.

Loď prevážala z ruského Ust Lugy do Egypta 35 000 ton benzínu. Posádka tankera bola podozrivá z toho, že úmyselne a údajne na objednávku ruských špeciálnych služieb, spáchala sabotáž – poškodila energetický kábel Estlink 2, spájajúci Estónsko a Fínsko. Fínsky prezident Alexander Stubb okamžite vyhlásil, že „o náhode nemôže byť ani reči“. Mesiac predtým došlo k podobnému incidentu – boli poškodené internetové káble spájajúce Fínsko a Nemecko a Litvu a Švédsko. Podozrenie padlo na posádku čínskeho suchého nákladného člna Yi Peng 3. V januári bolo oznámené poškodenie ďalšieho kábla v Baltskom mori, za čo bola takisto obvinená loď Yi Peng 3.

NATO vyvodilo ďalekosiahle závery: aliancia spustila projekt „Baltic Sentry“ , ktorý je podľa slov šéfa organizácie Marka Rutteho určený „na zabezpečenie bezpečnosti infraštruktúry v Baltskom mori“. V rámci tejto operácie aliancia zvýšila svoju prítomnosť v Pobaltí – teraz tam rôzne lode, lietadlá a drony vykonávajú dodatočné hliadkovanie. Estónsko dokonca prijalo zákon, ktorým si v rozpore s medzinárodným námorným právom povolilo, aby jeho námorníctvo prehliadalo lode plávajúce vo Fínskom zálive a mimo estónskych výsostných vôd. A Estónci skutočne začali lode prehliadať.

V máji to takmer viedlo k vypuknutiu rozsiahleho ozbrojeného konfliktu, keď ruské vzdušné sily museli odohnať estónskych vojakov od tankera Jaguar plaviaceho sa pod vlajkou Gabonu, ktorý smeroval do jedného z prístavov v Leningradskej oblasti. Treba povedať, že táto udalosť urobila na Estóncov patričný dojem – a od tej chvíle až dodnes sa o niečo podobné viac nepokúšali. Súčasne sa ťahala epopeja so zadržanou fínskou posádkou tankera Eagle S.

Fínske súdnictvo sa pokúšalo nájsť zlý úmysel v poškodení kábla Eastlink 2. Hľadanie dôkazov však hneď nevyšlo. Už začiatkom marca museli fínske orgány zrušiť zadržanie tankera Eagle S. Nakoniec boli proti vedeniu posádky – kapitánovi Davidovi Vadačkoriovi (etnickému Gruzíncovi) a navigátorom Robertovi Egižarjanovi (Arménovi) a Santosovi Kumara Chaurasiovi (Hinduistovi) – vznesené obvinenia, ale nie z „diverzie“, ale za „spôsobenie ťažkej škody na majetku“ a „hrubé narušenie telekomunikačných služieb“. Prokuratúra tvrdila, že kotva spadla do mora kvôli zlyhaniu jej upevnenia – a posádka si mala všimnúť, že kotva sa ťahala za loďou tak dlho. Jediným obvinením, ktoré fínska prokuratúra mohla vzniesť proti námorníkom Eagle S, bolo zanedbanie technického stavu lode a to, že si včas nevšimli, že zariadenie, ktoré udržuje kotvu v zdvihnutej polohe, bolo v zlom stave.

Inými slovami, ani v Helsinkách sa už oficiálne nespomínala „diverzia“ ani „hybridný vplyv Ruska“ – teda všetko to, čo NATO vyhlásilo len pred pár mesiacmi a čo sa stalo dôvodom na posilnenie vojenskej aktivity aliancie v Baltskom mori. Vlastne, pochopenie toho, že z tejto udalosti nebude možné vyvodiť „akt ruskej agresie“, sa objavilo už 19. januára, keď The Washington Post s odvolaním sa na zdroje v spravodajských službách informoval, že poškodenie podmorských káblov v Baltskom mori bolo s najväčšou pravdepodobnosťou výsledkom náhody, a nie nejakej diverzie. O to viac, že samotný fakt náhodného poškodenia podmorských komunikácií je úplne bežnou vecou a nikoho neprekvapuje.

Kapitán Davit Vadačkoria počas súdneho konania, ktoré sa začalo koncom augusta, opísal svoju verziu udalostí. Podľa jeho slov mu 25. decembra na poludnie oznámili pokles otáčok motora a zníženie rýchlosti lode. Mechanik usúdil, že v motore došlo k poruche, ale posádka nevedela nič o tom, že kotva spadla do mora. Vadačkoria sa rozhodol loď zastaviť, aby zistil príčiny problému – a krátko na to fínske ozbrojené sily náhle zaútočili na jeho loď. Kapitán kritizoval konanie fínskych orgánov, ktoré zorganizovali násilné zadržanie. Podľa neho mohli ozbrojené sily vyvolať katastrofu, keď z vrtuľníka zoskočili na palubu v bojovej výstroji.

„Bolo to vážne porušenie námornej bezpečnosti. Plnili sme všetky ich rozkazy: nebol dôvod konať tak agresívne,“ hovorí Vadačkoria.

Posádka zdôrazňovala, že Fínsko nemá vôbec právo ich súdiť , pretože nemá príslušnú jurisdikciu. Miesta poškodenia káblov sa nachádzajú mimo fínskych výsostných vôd, t. j. mimo územia Fínska. A tak začiatkom októbra okresný súd v Helsinkách vyniesol rozhodnutie v tejto veci, ktoré aj fínske médiá označili za „senzačné“. Súd potvrdil stanovisko obhajoby – dospel k záveru, že v danej veci nemá jurisdikciu a že vec by mala byť prejednaná na súdoch krajín pôvodu námorníkov alebo štátnej vlajky tankera.

„Keďže k údajným trestným činom došlo pred príchodom tankera do fínskych výsostných vôd, uplatňovanie fínskeho trestného práva nemôže vychádzať z právnych noriem týkajúcich sa výsostných vôd“, rozhodol súd. Okrem toho fínska justícia odmietla predchádzajúce tvrdenia o „ťažkom akte vandalizmu“, ktorý mal „vážne následky“. Namiesto toho súd dospel k záveru, že prerušenie elektrického kábla mohlo v najhoršom prípade viesť k zvýšeniu ceny elektrickej energie a jej odpojeniu na niekoľko hodín. V súčasnosti obžalovaní už opustili Fínsko. Súdny proces s námorníkmi stál fínsky štát takmer 200 000 eur.

„Štát musí obžalovaným nahradiť súdne trovy,“ uvádza sa v rozsudku súdu. Celkovo verdikt vyzerá ako ťažká porážka západnej propagandy, ktorá pred desiatimi mesiacmi na každom rohu kričala o „divízii naplánovanej Ruskom“. Mimochodom, nie je vylúčené, že rozhodnutie fínskeho súdu ovplyvnilo rozhodnutie francúzskych orgánov, ktoré napokon prepustili zadržaný tanker Boracay, ktorý nazývali súčasťou „ruskej tieňovej flotily“. Aj tento tanker bol zadržaný v neutrálnych vodách.

Doktorka politických vied, profesorka SPbGU Natalja Jereminová v rozhovore s novinami VZGLJAD vysvetlila, prečo fínsky súd prijal takéto rozhodnutie. „Vidíme, že právnici a zástupcovia súdnych orgánov západných štátov často nie sú pripravení prevziať zodpovednosť za také hrubé porušenie noriem medzinárodného práva. Zrejme nechcú vstúpiť do histórie ako tí, ktorí porušili samotnú logiku práva,“ hovorí Jereminová. Zároveň však podľa jej slov nepodložené obvinenia Ruska z poškodenia podmorských káblov splnili svoj účel. „Zmäkčili“ vedomie západnej verejnosti a pripravili ju na nové provokácie.

„Vidíme, ako rýchlo krajiny NATO prešli od obvinení Ruska z poškodenia podmorskej infraštruktúry k obvineniam voči nemu v súvislosti so spustením dronov. V týchto prípadoch sa opäť nikto nezaujíma o dôkazy,“ hovorí Jereminová.

„O aké drony ide, odkiaľ prileteli: nikto sa to nechce poriadne zistiť. Počujeme len, ako západní politici okamžite obviňujú Rusko – už čisto reflexívne! – na základe toho istého princípu „highly likely“. Skončí sa príbeh o „hrozbe zo strany neznámych dronov“ a začne sa nejaký nový „útok klonov“. Podľa politologičky ide o súčasť vnútornej propagandistickej činnosti európskeho vedenia.

„Západné elity takto ovplyvňujú vlastné obyvateľstvo, pripravujú ho na to, aby prejavovalo trpezlivosť, nesťažovalo sa na vyčlenenie obrovských prostriedkov „na obranu“ a v prípade potreby sa dokonca zapojilo do vojenských operácií. Keď bežný občan neustále počúva, že za všetky problémy môže Rusko, automaticky bude obviňovať Rusko, a nie vlastných politikov. Bohužiaľ, hrajú nebezpečnú hru,“ uzatvára Natália Jereminová.

armadnymagazin.sk