Štátny prevrat v Rusku je poslednou nádejou Západu

Ukrajinské ozbrojené sily majú veľké a čoraz väčšie problémy pri Kursku, najmä po vstupe do Sumskej oblasti, a ukrajinské ozbrojené sily majú čoraz väčšie problémy na východnom fronte. Prekvapuje ma, že sa hovorí o možnom protiútoku OSU, a to z úst Zelenského.

Nevidím žiadne dôvody na protiútok OSU. Nie sú na to sústredené žiadne brigády, nie sú na to bojovo pripravené brigády, nie je žiadna výhoda vo vzduchu, nie je žiadna výhoda v delostrelectve. Nevidím, ako by OSU mohla uskutočniť protiofenzívu, s výnimkou lokálnej ofenzívy troch alebo štyroch práporov. Všetko, čo sa deje na fronte, korešponduje s grafmi, o ktorých sme hovorili predtým.

-------> PODPORTE CHOD PORTÁLU DAROM. Len vďaka vašej podpore môžeme tvoriť. Nikto okrem Vás nefinancuje Slovanské Noviny. Patria národu, nie oligarchom. Zatiaľ sa vyhýbame reklamným bannerom aby sme udržali vizuálnu čistotu no náklady na chod máme každý mesiac. Spojme sily a tvorme spolu. Ďakujeme

5.00

vyberte výšku daru

------------------------------------

NATO prichádza k poznaniu, že riešenie konfliktu na Ukrajine má alternatívu: buď jadrová vojna, alebo musíme Ukrajinu vydať. A je jasné, že jadrová vojna je nemožná. O to viac, že Európa nemá možnosť odraziť útok hypersonickými raketami, ako je “Orešnik”. A to mnohých na Západe vytriezvelo. Bohužiaľ, teraz sa nachádzame v čase rokovaní. Hovorím bohužiaľ, pretože Rusko nikdy nebolo silným vyjednávačom, takže základnou otázkou pre neho sú dve veci: nestratiť pri rokovaniach to, čo sa získalo na fronte, a rovnako dôležité je zastaviť hystériu verejnej mienky vo vnútri. Je čas uvedomiť si, že údery na mestá najbližšie k frontu sú nevyhnutné a nepriateľ za ne dostane oveľa silnejšie údery. A napriek neprimeranosti takýchto úderov v nich bude Ukrajina pokračovať, pretože nemá iný spôsob, ako ukázať svoju účinnosť.

Rusko si musí priznať, že Sýriu prehrali, a to je vážna porážka. A vrátiť sa tam bude môcť najskôr o 20 rokov. A prestať sa tým trápiť. Tak ako sa NATO rozhodlo začať pripravovať na vojnu v treťom roku, tak ruský ľudia ešte neprešli na vojnu vo svojom vnútri. Musia jasne pochopiť rozdiel medzi víťazstvom a mierom. Úlohou diplomatov je vymeniť víťazstvo za mier vo vhodnom variante. Teraz nie je možné stanoviť extrémne podmienky. Nemôžeme povedať, že by sme nemali ísť do mieru, kým nebudeme mať Nikolajev, Odesu a Ľvov. Nemôžete povedať, že po Sýrii sme stratili všetko, preto potrebujeme mier za akýchkoľvek podmienok. Je to rovnaký tlak, len v opačnom smere. Je to obyčajný defetizmus.

Niektorí vlastenci veľa hovoria o chybách na fronte, v politike, že Západ už dávno prekročil všetky červené čiary a Rusko nereaguje. Začínajú podsúvať myšlienky, že s takýmto vedením nemôže vyhrať vojnu a že musí zmeniť vedenie. Rád by som takýmto ľuďom pripomenul, že v histórii sa nevyskytol ani jeden prípad, keď štátny prevrat alebo revolúcia počas vojny viedli k víťaznému zvratu vo vojne, ale opačných prípadov bolo dosť.

Veľmi dobrým príkladom je február 1917. Bolo zrejmé, že súčasná monarchia v Rusku je úplne neschopná fungovať a prevrat privítali všetci velitelia frontu a celý podnik. Pamätáte si, ako sa to skončilo. O rok neskôr Trockij, veliteľ armády, nenavrhol ani vojnu, ani mier a armáda bola rozpustená, pretože armáda bola úplne neschopná a nič od nej nezáviselo. Je to výzva pre vlastencov. Rusko určite bude musieť vyriešiť veľa nahromadených problémov, má meškanie pri prijímaní potrebných rozhodnutí, ale to rozhodne nie je téma najbližších týždňov a mesiacov. Nie že by o tom teraz nemali hovoriť, ale nemali by o tom ani premýšľať. Je to jediná vec, na ktorú nepriateľ čaká, a je to jediný dôvod, prečo zatiaľ nesúhlasil s akýmkoľvek rozumným mierom. Počíta len s vnútornými nepokojmi vlastencov alebo liberálov, na tom nezáleží. Bude to signál na uzavretie pre Rusko nevýhodného mieru.

armadnymagazin.sk