Šťastie skutočne prichádza zadarmo

Ekonomický rast sa často považuje za istý spôsob zlepšenia blahobytu ľudí v krajinách s nízkym príjmom, ale výskum McGillovej univerzity a Inštitútu environmentálnych vied a technológií na Autonómnej univerzite v Barcelone naznačuje, že môžu existovať dobré dôvody na spochybnenie tohto tvrdenia. Výsledky sú zverejnené v časopise PLOS ONE.

Vedci sa zamerali na zistenie toho, ako ľudia hodnotia svoj subjektívny blahobyt v komunitách, kde peniaze zohrávajú minimálnu úlohu a ktoré zvyčajne nie sú zahrnuté v globálnych štúdiách šťastia. Zistili, že väčšina ľudí uvádzala prekvapivo vysokú úroveň šťastia. Platilo to najmä pre komunity s najnižšou mierou monetizácie, kde občania uvádzali šťastie porovnateľné so šťastím škandinávskych krajín, ktoré sa všeobecne považuje za najvyššie na svete.

Získané výsledky naznačujú, že vysokú úroveň subjektívneho blahobytu je možné dosiahnuť pri minimálnej monetizácii, čo spochybňuje myšlienku, že ekonomický rast automaticky zvýši spokojnosť so životom u nízkopríjmových populácií.

Meranie šťastia

Vedci navštívili niekoľko malých rybárskych spoločenstiev s rôznym stupňom monetizácie v dvoch krajinách s nízkym príjmom, na Šalamúnových ostrovoch a v Bangladéši, aby preskúmali, ako monetizácia ovplyvňuje pocit pohody ľudí. V priebehu niekoľkých mesiacov za pomoci miestnych tlmočníkov uskutočnili pohovory s obyvateľmi vidieckych aj mestských oblastí. Rozhovory uskutočňované osobne aj telefonicky v neočakávaných časoch, ktoré boli zamerané na získanie informácií o tom, čo pre účastníkov predstavuje šťastie, ako aj na získanie predstavy o ich súčasnej nálade, životnom štýle, rybolove, príjme rodiny a o úrovni trhovej integrácie.

Celkovo vedci skúmali 678 ľudí vo veku od dvadsať do päťdesiat rokov, s priemerným vekom okolo 37 rokov. Takmer 85 % účastníkov štúdie boli muži. Neproporcionálny počet mužov v štúdii bol spôsobený kultúrnymi normami v Bangladéši, ktoré sťažovali rozhovory so ženami. Na Šalamúnových ostrovoch sa odpovede mužov a žien na výskumné otázky významne nelíšili. To však nevyhnutne neplatí pre situáciu v Bangladéši, pretože sociálna realita a životný štýl mužov a žien sú veľmi odlišné. Bude sa musieť rozhodnúť, či budú mať rodové sociálne normy vplyv na súvislosti zistené v tejto štúdii.

Počiatočné fázy monetizácie môžu byť škodlivé pre šťastie.

Vedci zistili, že v komunitách, kde sa peniaze používali častejšie, ako sú mestské oblasti Bangladéša, hlásili obyvatelia nižšiu úroveň šťastia.

„Náš výskum naznačuje možné spôsoby, ako dosiahnuť šťastie, ktoré nesúvisí s vysokými príjmami a hmotným bohatstvom,“ hovorí profesor Eric Galbraith z McGill University. „Je to dôležité, pretože ak replikujeme tieto zistenia v iných krajinách a dokážeme presne určiť faktory, ktoré prispievajú k subjektívnej pohode, mohlo by nám to pomôcť obísť niektoré environmentálne náklady na dosiahnutie sociálnej pohody v najmenej rozvinutých krajinách.“

„Na menej monetizovaných miestach sme z odpovedí ľudí zistili, že trávili viac času so svojou rodinou a v kontakte s prírodou, čo ich robí šťastnými,“ vysvetľuje Sara Mignarro, hlavná autorka štúdie z Inštitútu ekologických vied a technológií.

„Zistili sme však, že s nárastom monetizácie začnú hrať čoraz väčšiu úlohu sociálne a ekonomické faktory, ktoré sú všeobecne uznávané v priemyselných krajinách. Naše výsledky celkovo ukazujú, že monetizácia, najmä v počiatočných fázach, môže byť skutočne škodlivá pre šťastie.“

Zatiaľ čo iné štúdie preukázali, že technológie a prístup k informáciám o vzdialených kultúrach s odlišným životným štýlom môžu mať vplyv na pocit ľudí o ich vlastnom blahobyte a naznačujú štandardy, podľa ktorých ľudia porovnávajú svoje vlastné životy, ale zdá sa, že to tak nie je v komunitách s nízkou monetizáciou.

„Táto práca podporuje rastúce uvedomenie si o tom, že veľká časť stupňa šťastia v zásade nesúvisí s ekonomickým výstupom,“ dodáva Chris Barrington-Lee, profesor na Beelerovej škole životného prostredia na McGill University. „Keď sú ľudia v pohodlí, bezpečí a môžu si užívať život v zdravej komunite, sú šťastní, bez ohľadu na to, či si zarobia peniaze, alebo nie.“

zdroj a preklad: OZ Biosféra www.biosferaklub.info

PODPORTE nezávislé médium.

Všetok obsah na tejto stránke je bezplatný. Vaša podpora bude použitá na rozvoj a propagáciu stránky, aby sa o nej dozvedelo čo najviac ľudí. 

Aj malá čiastka dostatočne pomôže.

Mame množstvo plánov, ako sa naďalej zlepšovať a ponúkať Vám čo najkvalitnejší žurnalistický obsah.

Bez Vašej pomoci sa však ďalej nepohneme.

IBAN: LT90 3250 0868 2837 7659 BIC: REVOLT21 do poznámky prosím uviesť “dar„

ďakujeme

Vyhlásenie: 

Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi redakcie Slovanské Noviny. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Redakcia Slovanské Noviny nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Slovanské Noviny dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu zna [email protected]

UPOZORNENIE

Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.

Diskusia (Pripojiť sa do diskusie je možné len po registrácii a následnom prihlásení sa do účtu.)