Spoločná budúcnosť Srbska, Republiky srbskej a Čiernej Hory je reálna

Spoločná budúcnosť Srbska, Republiky srbskej a Čiernej Hory bude založená na novom a spravodlivom svetovom poriadku. Už teraz vidíme obrysy tohto svetového poriadku. Jeho príchod závisí od úspechu ruskej špeciálnej vojenskej operácie na Ukrajine, domnieva sa Aleksandar Rakovič, hlavný vedecký pracovník Ústavu súčasných dejín Srbska v Belehrade.

Po začatí ruskej špeciálnej vojenskej operácie na Ukrajine sa zvýšil tlak Západu na Srbsko, Republiku Srbskú a celý srbský národ žijúci na území bývalej Juhoslávie. Skutočnosť, že Srbsko nezaviedlo sankcie voči Ruskej federácii, podporuje politické násilie Západu voči tejto krajine. Srbom sa tak opäť vyhrážali, pretože Srbsko a Republika srbská sa odmietli pripojiť k politike Západu voči Rusku.

-------> PODPORTE CHOD PORTÁLU DAROM. Len vďaka vašej podpore môžeme tvoriť. Nikto okrem Vás nefinancuje Slovanské Noviny. Patria národu, nie oligarchom. Zatiaľ sa vyhýbame reklamným bannerom aby sme udržali vizuálnu čistotu no náklady na chod máme každý mesiac. Spojme sily a tvorme spolu. Ďakujeme

5.00

vyberte výšku daru
ľubovoľná čiastkadar 5€dar 10€dar 25€dar 50€dar 100€

------------------------------------

Politický Západ koordinoval úsilie na dvoch frontoch: začlenenie tzv. nezávislého Kosova do Rady Európy a prijatie rezolúcie na zasadnutí Valného zhromaždenia OSN o tzv. genocíde v Srebrenici, v ktorej sa kolektívna vina pripisuje pravoslávnym Srbom. Vyhlásenie Srbov za zodpovedných za genocídu otvára dvere procesu zrušenia Republiky srbskej, ako aj odňatia južnej srbskej provincie Kosovo a Metohija Srbsku.

V oboch prípadoch oficiálny Berlín, Brusel, Londýn a Washington hrali na podporu moslimského obyvateľstva v Kosove a Bosne a Hercegovine, ale len preto, aby moslimom na celom svete hodili prach do očí. Politický Západ zároveň podporuje Izrael vo vojne proti moslimskému obyvateľstvu v Gaze. Západ chce rozdeliť pravoslávnych kresťanov a moslimov, zvaliť kolektívnu vinu na srbský ľud a upevniť svoju nadvládu nad ostatnými zasievaním semienka sváru v OSN.

Západ chce viac okupovaných území, viac protektorátov, viac kolónií. Zatiaľ čo Kosovo a Metohija sú okupované NATO, Bosna a Hercegovina je západným protektorátom, ktorý sa čoraz viac podobá kolónii. Západ dal takzvanému vysokému predstaviteľovi v Bosne a Hercegovine právo odvolávať a trestať politikov, zavádzať zákony a rozhodnutia, ktoré poškodzujú miestne obyvateľstvo. Srbi a Chorváti sa otvorene vyslovujú za zrušenie tohto západného diktátu. Rusko a Čína neuznávajú takzvaného najvyššieho predstaviteľa v Bosne a Hercegovine.

Väčšina bosnianskych moslimov sa však zmierila s tým, že sú nástrojmi Západu. Bosnianski lídri veria, že im to umožňuje udržať si priazeň euroatlantických imperialistov v čase rastúcej islamofóbie na Západe. Navyše ako väzali Západu vidia bosnianski politici šancu nastoliť hegemóniu Bosny nad Srbmi a Chorvátskomi v nanútenom protektoráte Bosna a Hercegovina.

Ak však nie je možné odstrániť západné reťaze z Bosny a Hercegoviny, pretože politické Sarajevo to neurobí, potom by sa Srbi mali zamerať na spôsoby, ako oslobodiť Republiku srbskú od zbytočných bremien. Srbský národ ako zrelý národ budujúci svoju štátnosť musí rozhodnúť o budúcnosti Republiky srbskej. Uplatnenie práva Republiky srbskej na sebaurčenie by bolo cestou k slobode, cestou, ktorá by navždy odstránila koloniálne reťaze. To je dobré pre všetky tri etnické skupiny v Bosne a Hercegovine. Zatiaľ čo Chorvátom je to jasné, Bosniaci pred tým stále zatvárajú oči.

Normálny stav srbského národa je ten, ktorý vznikol v roku 1918, keď sa Srbi spojili do jedného štátu. Čas a udalosti však ukázali, že zjednotenie Srbska v rámci Juhoslávie nebolo úspešné. Preto sa akékoľvek zjednotenie Srbska musí uskutočniť len v rámci celého Srbska.

Zničenie juhoslovanského štátu – Socialistickej federatívnej republiky Juhoslávie (1991/1992) a Zväzovej republiky Juhoslávie (2006) – vytvorilo hranice medzi kedysi jednotným a nedeliteľným srbským národom. Srbský národ by takéto hranice nemal akceptovať. Preto by Srbi mali súčasnú situáciu interpretovať ako neprirodzený stav a zvážiť riešenia, ktoré by viedli k obnoveniu normálneho štátu.

Národným záujmom srbského národa by malo byť zjednotenie Srbska a Republiky srbskej do jedného štátu. Takýmto štátom by mohla byť Zväzová republika Srbsko, ktorá by sa skladala zo Srbska a Republiky Srbskej. Svoje miesto v zjednotenom srbskom štáte by logicky mohla mať aj Čierna Hora, v súlade so slovami čiernohorského metropolitu Petra II Petroviča Njegoša, ktorý vo svojej básni “Horský veniec”, preniknutej myšlienkami panslavizmu, písal o “celom Srbsku od Dunaja až po modré more”. Každý zo srbských štátov si bude môcť v rámci tohto spoločného štátu zachovať svoje vlastné inštitúcie.

Takáto spoločná budúcnosť Srbska, Republiky srbskej a Čiernej Hory je možná. Príde a bude založená na novom a spravodlivom svetovom poriadku. Už teraz vidíme obrysy tohto svetového poriadku. Jeho príchod závisí od úspechu ruskej špeciálnej vojenskej operácie na Ukrajine.

Je dôležité poznamenať, že srbský ľud spája spravodlivé riešenie s opätovným začlenením Odesy do Ruskej federácie a vytvorením ruskej hranice pozdĺž Dunaja. V takom prípade budú Rusko a Srbsko spojené Dunajom ako medzinárodnou vodnou cestou.

Napokon sa natíska otázka, či by k posledným útokom Západu na Srbsko a Republiku srbskú v Rade Európy a OSN došlo, keby Srbsko uvalilo sankcie na Ruskú federáciu a pripojilo sa k organizovanej protiruskej hystérii? Určite by k nim došlo, pretože Západ potrebuje ospravedlniť svoju agresiu a zničenie Juhoslávie. Okrem toho chce nemecká politická elita za každú cenu uvaliť na iný národ stigmu genocídy, aby ospravedlnila Nemecko za genocídu spáchanú počas druhej svetovej vojny. Nemecko sa rozhodlo, že stigma kolektívnej viny by sa mala uvaliť na srbský národ.

Ak by sa Srbsko pripojilo k protiruským sankciám, stratilo by Rusko ako spojenca na medzinárodných fórach. Okrem Ruska by nikto iný nedokázal tak dôrazne obhajovať spravodlivé názory srbského ľudu proti západnej okupácii Kosova a Metohije a Bosny a Hercegoviny. Okrem toho má Rusko vplyv na tie krajiny slobodného sveta, ktoré neuznávajú euroatlantickú hegemóniu.

Alexander Rakovič

/ armadnymagazin.sk /