Sorosove impérium tretieho sektora na Slovensku rokuje. O čom asi?

O súčasnej situácii v spoločnosti diskutujú na pracovnej konferencii zástupcovia mimovládnych organizácií a „občianskej spoločnosti“. Zvláštne, po prvýkrát som zachytil paralelnú pozíciu mimovládok a sorošovskej armády, ktorú korporátne médiá označujú za „občiansku spoločnosť“.

Nielen, že tretí sektor má vlastnú obežnú dráhu, ale nenesie ani nijakú zodpovednosť a nemá takú legitimitu ako politická sféra. Aj vďaka podpore miliardárov ako Soros a ďalší sa vytvorila silná paralelná, ale nevolená a nekontrolovaná moc.

Neidentifikovateľné „platformy a iniciatívy“

Zo správy sa dá navyše identifikovať, že tzv.občianska spoločnosť nie je celkom totožná s mimovládnymi organizáciami, ktoré sa musia zaregistrovať a fungovať podľa platných zákonov, ale že ide o neformálne ad hoc vzniknuté „občianske iniciatívy“ či „platformy“ ako napr. akési „za slušné Slovensko“ a pod.

-------> PODPORTE CHOD PORTÁLU DAROM. Len vďaka vašej podpore môžeme tvoriť. Nikto okrem Vás nefinancuje Slovanské Noviny. Patria národu, nie oligarchom. Zatiaľ sa vyhýbame reklamným bannerom aby sme udržali vizuálnu čistotu no náklady na chod máme každý mesiac. Spojme sily a tvorme spolu. Ďakujeme

5.00

vyberte výšku daru
ľubovoľná čiastkadar 5€dar 10€dar 25€dar 50€dar 100€

------------------------------------

Ide o úderné samozvané, prevažne ideologicky vyhranené alebo politicky motivované, často nátlakové zoskupenia bez jasného pozadia fungovania, aj financovania a opäť bez zodpovednosti a legitimity voľby či poverenia väčšinovou spoločnosťou

Až 270 predstaviteľov takýchto úderiek (česť dobrovoľníckym výnimkám), aj z akademickej pôdy (v súčasnosti pôsobí ako intelektuálny inkubátor ideologických dogiem liberalizmu, neomarxizmu, multikulturalizmu a gender rodovej agendy), ale aj štátnej správy, neinvestičných fondov a nadácií sa zúčastňuje na rokovaní v čase, keď je zrejmé, že polčas rozpadu súčasnej vlády sa napĺňa a spoločnosť môže cez januárové referendum rýchlo dospieť k predčasným voľbám.

Mobilizácia tretieho sektora za Sorosove peniaze

Podobná mobilizácia občianskeho sektora, podporovaného zo zahraničia – viď priznanie Martina Šimečku o sorošových peniazoch – sme tu zažili s ovplyvnením nielen politiky, ale dokonca zmeny vlády v roku 1998.

Otec súčasného šéfa progresívcov Michala Šimečku, priznal, že Soroš svojimi peniazmi podporuje „liberálnu demokraciu“… Toto spojenie, ktoré nemá oporu v slovenskej ústave, signalizuje špecifický typ spoločnosti, ktorú analytik a autor Pavel Fendek označuje za „diktatúru menšín“… a dodajme, že aj menšinových názorov proti vôli väčšiny, čo je jediná skutočná demokracia bez prívlastkov.

Prívlastky pojmov zaváňajú totalitou. Bývalý totalitný režim (1948-89) poznal najskôr „ľudovú demokraciu“, neskôr „socialistickú“, ale v skutočnosti to bola diktatúra ideológie, strany a traduje sa, že aj proletariátu.

Súčasný najvyšší zákon zákonov hovorí len o „demokratickej formy vlády“ (Preambula), „demokratickom a právnom štáte“ (čl.1), o „demokratickom poriadku“ (čl.5, 7, 31,.. ), „demokratickej spoločnosti“ (čl.20, 24, 26, 28, 29, 31, 37).

Neústavná „liberálna demokracia“

Nikde sa v texte Ústavy Slovenskej republiky nehovorí o „liberálnej demokracii“, ktorú presadzuje väčšina euroatlantických think-tankov a politicky podfarbených mimovládnych organizácií či nadácií.

Šimečka vlastne povedal viac, než zrejme chcel a potreboval na obhajobu Georgea Sorosa. Uviedol, že  Soroš vďaka svojim  peniazom pomáha vo svete presadzovať „hodnoty“. Tie sú však jeho vlastným svetonázorom či vyznávanou ideológiou a peniaze nosičom dogmy „otvorenej spoločnosti“ do rôznych kútov sveta.

Šimečka otvorene priznal priamo politické pôsobenie časti tretieho sektora: „Možno aj vďaka sorošovým peniazom, ktorými pomáhal mimovládnym organizáciám, aby chodili po Slovensku a burcovali proti Mečiarovi… je to človek, ktorý (nám) napomohol poraziť Mečiara“. TU

Tentoraz tretí sektor nemusí prispieť k zmene vlády, ale práve naopak – k udržaniu kľúčových liberálnych a proatlantických hráčov v hre. Veď každý investor, aj do „neziskového“ sektora predsa očakáva nejaký ten zisk.

Rafael E. Rafaj

skspravy