Sorosove impérium tretieho sektora na Slovensku rokuje. O čom asi?

O súčasnej situácii v spoločnosti diskutujú na pracovnej konferencii zástupcovia mimovládnych organizácií a „občianskej spoločnosti“. Zvláštne, po prvýkrát som zachytil paralelnú pozíciu mimovládok a sorošovskej armády, ktorú korporátne médiá označujú za „občiansku spoločnosť“.

Nielen, že tretí sektor má vlastnú obežnú dráhu, ale nenesie ani nijakú zodpovednosť a nemá takú legitimitu ako politická sféra. Aj vďaka podpore miliardárov ako Soros a ďalší sa vytvorila silná paralelná, ale nevolená a nekontrolovaná moc.

Neidentifikovateľné „platformy a iniciatívy“

Zo správy sa dá navyše identifikovať, že tzv.občianska spoločnosť nie je celkom totožná s mimovládnymi organizáciami, ktoré sa musia zaregistrovať a fungovať podľa platných zákonov, ale že ide o neformálne ad hoc vzniknuté „občianske iniciatívy“ či „platformy“ ako napr. akési „za slušné Slovensko“ a pod.

Ide o úderné samozvané, prevažne ideologicky vyhranené alebo politicky motivované, často nátlakové zoskupenia bez jasného pozadia fungovania, aj financovania a opäť bez zodpovednosti a legitimity voľby či poverenia väčšinovou spoločnosťou

Až 270 predstaviteľov takýchto úderiek (česť dobrovoľníckym výnimkám), aj z akademickej pôdy (v súčasnosti pôsobí ako intelektuálny inkubátor ideologických dogiem liberalizmu, neomarxizmu, multikulturalizmu a gender rodovej agendy), ale aj štátnej správy, neinvestičných fondov a nadácií sa zúčastňuje na rokovaní v čase, keď je zrejmé, že polčas rozpadu súčasnej vlády sa napĺňa a spoločnosť môže cez januárové referendum rýchlo dospieť k predčasným voľbám.

Mobilizácia tretieho sektora za Sorosove peniaze

Podobná mobilizácia občianskeho sektora, podporovaného zo zahraničia – viď priznanie Martina Šimečku o sorošových peniazoch – sme tu zažili s ovplyvnením nielen politiky, ale dokonca zmeny vlády v roku 1998.

Otec súčasného šéfa progresívcov Michala Šimečku, priznal, že Soroš svojimi peniazmi podporuje „liberálnu demokraciu“… Toto spojenie, ktoré nemá oporu v slovenskej ústave, signalizuje špecifický typ spoločnosti, ktorú analytik a autor Pavel Fendek označuje za „diktatúru menšín“… a dodajme, že aj menšinových názorov proti vôli väčšiny, čo je jediná skutočná demokracia bez prívlastkov.

Prívlastky pojmov zaváňajú totalitou. Bývalý totalitný režim (1948-89) poznal najskôr „ľudovú demokraciu“, neskôr „socialistickú“, ale v skutočnosti to bola diktatúra ideológie, strany a traduje sa, že aj proletariátu.

Súčasný najvyšší zákon zákonov hovorí len o „demokratickej formy vlády“ (Preambula), „demokratickom a právnom štáte“ (čl.1), o „demokratickom poriadku“ (čl.5, 7, 31,.. ), „demokratickej spoločnosti“ (čl.20, 24, 26, 28, 29, 31, 37).

Neústavná „liberálna demokracia“

Nikde sa v texte Ústavy Slovenskej republiky nehovorí o „liberálnej demokracii“, ktorú presadzuje väčšina euroatlantických think-tankov a politicky podfarbených mimovládnych organizácií či nadácií.

Šimečka vlastne povedal viac, než zrejme chcel a potreboval na obhajobu Georgea Sorosa. Uviedol, že  Soroš vďaka svojim  peniazom pomáha vo svete presadzovať „hodnoty“. Tie sú však jeho vlastným svetonázorom či vyznávanou ideológiou a peniaze nosičom dogmy „otvorenej spoločnosti“ do rôznych kútov sveta.

Šimečka otvorene priznal priamo politické pôsobenie časti tretieho sektora: „Možno aj vďaka sorošovým peniazom, ktorými pomáhal mimovládnym organizáciám, aby chodili po Slovensku a burcovali proti Mečiarovi… je to človek, ktorý (nám) napomohol poraziť Mečiara“. TU

Tentoraz tretí sektor nemusí prispieť k zmene vlády, ale práve naopak – k udržaniu kľúčových liberálnych a proatlantických hráčov v hre. Veď každý investor, aj do „neziskového“ sektora predsa očakáva nejaký ten zisk.

Rafael E. Rafaj

skspravy