Slovensko zažíva neskutočné besnenie. Po politizácii sexuálnej orientácie LGBT agendou, prišiel rad aj na politizáciu významu slova „láska“, ktorej definícia je vraj zastaralá a nedostatočne pokroková

Vedecká pracovníčka Lucia Molnár Satinská a Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV informujú nad zmenou definície lásky na sociálnych sieťach.

Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV informuje o zmene definícii slova „láska“. Ústav tak reaguje na teroristický čin namierený proti LGBTI+ ľuďom, ktorý sa stal minulý týždeň na Zámockej ulici. Lásku v druhom význame JÚĽŠ aktuálne definuje ako „silnú náklonnosť k určitej osobe na základe telesnej, duševnej a citovej príťažlivosti.“

Dcéra herca Jula Satinského, vedecká pracovníčka Lucia Molnár Satinská a Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV informujú nad zmenou definície lásky na sociálnych sieťach. „Definícia lásky, aké jednoduché, poviete si. Pravdou však je, že v našich slovníkoch dlho pri 2. význame tohto slova svietila definícia „náklonnosť jedného pohlavia k druhému“,“ píše v statuse Lucia Molnár Satinská.

-------> PODPORTE CHOD PORTÁLU DAROM. Len vďaka vašej podpore môžeme tvoriť. Nikto okrem Vás nefinancuje Slovanské Noviny. Patria národu, nie oligarchom. Zatiaľ sa vyhýbame reklamným bannerom aby sme udržali vizuálnu čistotu no náklady na chod máme každý mesiac. Spojme sily a tvorme spolu. Ďakujeme

5.00

vyberte výšku daru
ľubovoľná čiastkadar 5€dar 10€dar 25€dar 50€dar 100€

------------------------------------

Uvádza, že už roky sa v lexikografických kruhoch hovorilo o tom, že význam nie je presný a bolo by ho treba  upraviť. 

„Dnes od mojich kolegýň a kolegov nezaznelo žiadne „nedá sa, nestíhame, príde na to čas…“ Ale: „silná náklonnosť k určitej osobe na základe telesnej, duševnej a citovej príťažlivosti.“ 

Píše, že je na svojich kolegov hrdá a predpovedá zmenu v Slovníku súčasného slovenského jazyka. Dodáva, že všetci môžeme spraviť to, načo máme dosah a inšpirovať tých, ktorí majú dosah na veľké veci.„Registrované partnerstvá a legislatíva umožňujúca dôstojný život transrodovým ľuďom by malo byť to najmenej,“ myslí si.

K myšlienke sa vyjadril aj Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV, kde sa výskumu jazyka venujú 79 rokov. Vysvetľujú akú moc dokážu mať slová v dennej komunikácii: „Slovami predsa sľubujeme, prosíme, zľahčujeme, klameme či strašíme. Vyjadrujeme nimi významy, čím sa stávame pre ostatných zrozumiteľnými,“ píše.

„Práve preto sa slovami usilujeme nielen zmysluplne sprostredkovať naše videnie sveta, ale tak trochu si ten svet i prispôsobiť, prikrášliť v náš prospech, aby lepšie poslúžil našim (komunikačným) cieľom – slovom manipulujeme s pozornosťou iných.“

Dodáva však, že v otázke základných ľudských práv sa nedá nič prikrášliť. „Dúhová komunita je rovnocenná súčasť našej spoločnosti, v ktorej by mali platiť rovnaké práva pre všetkých ľudí,“vysvetľuje JÚĽŠ zmenu definície. „Slovami protirečíme i podporujeme, zraňujeme i liečime, slovami vyznávame lásku, a tým rozhodujeme napríklad aj o tom, čo pre nás slovo láska znamená.“

áska – ky lások ž.


1. (i ku komu, k čomu) ▶ kladný citový vzťah, silná náklonnosť k niekomu, k niečomu (k inej osobe, k idei, veci, k sebe samému); op. nenávisť, odpor
2. (i ku komu) ▶ silná náklonnosť k určitej osobe na základe telesnej, duševnej a citovej príťažlivosti, ľúbostný cit, milovanie
3. hovor. ▶ milovaná osoba, milenec, milenka; predmet hlbokého záujmu, záľuba

Zdroj: topky.sk / InfoVojna