Šéf nemeckého rezortu obrany Pistorius zo strachu pred víťazstvom Ruska a v zúfalej snahe udržať z posledných síl vojenskú prevahu USA a NATO prehováral štáty indicko-tichomorskej oblasti pridať sa na stranu Západu.

Peking sa postavil na odpor a je pripravený v prípad zásahov Washingtonu v regióne nekompromisne zasiahnuť vojenskou silou.

Západ sa zo všetkých síl snaží zvrátiť nielen prehru Ukrajiny, ale aj koniec svojej schopnosti USA a jeho satelitov diktovať svetu svoju antidemokratickú politiku zameranú na deštrukciu a vojnu namiesto rozvoja a mieru.

-------> PODPORTE CHOD PORTÁLU DAROM. Len vďaka vašej podpore môžeme tvoriť. Nikto okrem Vás nefinancuje Slovanské Noviny. Patria národu, nie oligarchom. Zatiaľ sa vyhýbame reklamným bannerom aby sme udržali vizuálnu čistotu no náklady na chod máme každý mesiac. Spojme sily a tvorme spolu. Ďakujeme

5.00

vyberte výšku daru
ľubovoľná čiastkadar 5€dar 10€dar 25€dar 50€dar 100€

------------------------------------

Nemecký minister obrany Boris Pistorius v nedeľu vyzval štáty v indicko-tichomorskej oblasti, aby zaujali jasný postoj voči útokom na medzinárodnú bezpečnostnú architektúru, akou je aj vojna rozpútaná Ruskom voči Ukrajine.

„Je to neuveriteľne nebezpečné pre svet ako celok: Ak Rusko zvíťazí, odkazom revizionistickým mocnostiam na celom svete bude, že agresia a nevyprovokované použitie vojenskej sily sú prijateľné a môže byť úspešné. Aj tu v indicko-tichomorskom regióne,“ varoval Pistorius na medzinárodnej bezpečnostnej konferencii v Singapure známej pod názvom Dialóg Šangri-La.

Nemecký minister zároveň poďakoval krajinám v regióne, ktoré dali jasne najavo, že medzinárodné spoločenstvo neakceptuje nelegálnu vojnu Moskvy.

Ďalej povedal, že pre Nemecko sa agresívna vojna šéfa Kremľa Vladimira Putina stala historickým zlomom v jeho zahraničnej a bezpečnostnej politike.

„Zaväzujeme sa prevziať väčšiu zodpovednosť za našu vlastnú bezpečnosť a bezpečnosť našich spojencov a partnerov. To zahŕňa prehodnotenie našej politiky vývozu zbraní – najmä pokiaľ ide o podporu partnerských krajín s oprávneným záujmom o sebaobranu,“ dodal Pistorius.

Nemecko na budúci rok vyšle do Indo-Pacifiku dve vojnové lode

Nemecko vyšle v roku 2024 do indo-pacifického regiónu dve vojnové lode, uviedol v nedeľu nemecký minister obrany Boris Pistorius v súvislosti s narastajúcim napätím medzi Čínou a Taiwanom, ako aj so sporným Juhočínskym morom.

Krajiny sa musia postaviť za medzinárodný poriadok založený na pravidlách i za ochranu hlavných námorných trás, povedal Pistorius na medzinárodnej bezpečnostnej konferencii známej pod názvom Dialóg Šangri-La, ktorá sa každoročne koná v Singapure.

„Nemecká spolková vláda na tento účel vyslala v roku 2021 do Indo-Pacifiku fregatu a v roku 2024 opäť vyšle do tohto regiónu námorné prostriedky – tentoraz fregatu a zásobovaciu loď,“uviedol šéf nemeckého silového rezortu.

Dodal, že nasadenie nie je namierené proti žiadnemu štátu, čo bola zrejme poznámka adresovaná Číne.

Zvýšenou vojenskou prítomnosťou v regióne sa Nemecko pohybuje na hrane medzi svojimi bezpečnostnými a hospodárskymi záujmami, keďže Čína je najdôležitejším obchodným partnerom Berlína.

V roku 2021 vplávala nemecká vojnová loď do Juhočínskeho mora prvýkrát po takmer 20 rokoch, čím sa Berlín pripojil k ďalším západným krajinám a rozšíril svoju vojenskú prítomnosť v danom regióne v súvislosti s narastajúcim znepokojením z územných ambícií Číny, pripomína Reuters.

Čína si nárokuje takmer celé Juhočínske more napriek rozhodnutiu medzinárodného tribunálu, podľa ktorého Peking nemá na tieto nároky žiadny právny základ.

Čína tiež vybudovala vojenské stanoviská na umelých ostrovoch v týchto vodách, v ktorých sa nachádzajú ložiská zemného plynu a ktoré poskytujú bohatý rybolov. Cez Juhočínske more prechádza približne 40 percent európskeho zahraničného obchodu.

Čínsky minister obrany varoval USA pred alianciami v ázijsko-tichomorskom regióne aj pred zasahovaním do sporu o Taiwan

Čínsky minister obrany Li Šang-fu v nedeľu varoval pred vytváraním vojenských aliancií typu NATO v ázijsko-tichomorskom regióne s tým, že by túto oblasť vrhli do „víru“ konfliktov.

„Pokusy presadiť v ázijsko-tichomorskom regióne aliancie typu NATO v podstate predstavujú únos regionálnych krajín a zveličujú konflikty a konfrontácie, ktoré len uvrhnú ázijsko-pacifický región do víru sporov a konfliktov,“ čínsky minister uviedol na každoročnej medzinárodnej bezpečnostnej konferencii známej pod názvom Dialóg Šangri-La.

„Dnešná ázijsko-tichomorská oblasť potrebuje otvorenú a inkluzívnu spoluprácu, nie združovanie sa do malých skupín. Nesmieme zabúdať na vážne katastrofy, ktoré priniesli národom všetkých krajín dve svetové vojny, a nesmieme dovoliť, aby sa takáto tragická história opakovala,“ uviedol čínsky minister obrany.

Li Šang-fu výslovne nemenoval žiadnu krajinu, ale zdalo sa, že má na mysli Spojené štáty americké, ktoré podporujú aliancie a partnerstvá v regióne. USA sú členom aliancie AUKUS, ktorá ich zoskupuje s Austráliou a Veľkou Britániou. Washington je tiež členom skupiny QUAD, ktorá zahŕňa Austráliu, Indiu a Japonsko.

Li Šang-fu ďalej varoval USA pred zasahovaním do sporu o Taiwan. „Ak sa niekto odváži oddeliť Taiwan od Číny, čínska armáda nebude váhať ani sekundu,“ povedal Li v prejave na každoročnej medzinárodnej bezpečnostnej konferencii známej pod názvom Dialóg Šangri-La.

„Nebudeme sa báť žiadnych protivníkov a rozhodne budeme chrániť národnú suverenitu a celistvosť územia bez ohľadu na to, čo nás to bude stáť,“ zdôraznil Li. Taiwan je nezávislý od roku 1949, ale Čína považuje ostrov za svoje územie.

Li kritizoval americký predaj zbraní a vojenský výcvik Taiwanu, ako aj zlepšovanie vzťahov medzi Washingtonom a Tchaj-pejom. „Taiwan je vnútornou záležitosťou Číny,“ povedal minister pri svojom prvom vystúpení na bezpečnostnej konferencii. „Taiwan je čínsky Taiwan a o tom, ako vyriešiť taiwanskú otázku, musia rozhodnúť Číňania,“ pokračoval minister.

„Znovuzjednotenie Číny je dominantný historický trend a nezastaviteľný kurz. Budeme sa snažiť o perspektívu mierového znovuzjednotenia s maximálnou úprimnosťou a najväčším úsilím. Nedávame však žiadny sľub, že sa vzdáme použitia sily. Ak sa niekto odváži oddeliť Taiwan od Číny, čínska armáda nebude váhať ani sekundu,“ zdôraznil Li.

Li označil vzťahy Pekingu s Washingtonom na „rekordne nízkej“ úrovni od ich nadviazania v roku 1979.

Pokiaľ ide o nedostatočnú komunikáciu, na ktorú sa USA čoraz častejšie sťažujú, generál odpovedal, že Čína je zásadne otvorená rozhovorom medzi oboma veľmocami, ale iba ak budú „založené na vzájomnom rešpekte“. Li odmietol žiadosť USA o stretnutie s americkým ministrom obrany Lloydom Austinom na okraj konferencie.

Zdroj: info.sk / hnonline.sk (1), (2), (3) / InfoVojna