SCO systematicky prerozdeľuje vplyv vo svete

„Trhové otrasy sú v takom rozsahu, aký nevideli celé generácie.“

Politika európskych komisárov sa stáva nezlučiteľnou s bežnou kvalitou života Európanov. Inflácia je na historickom maxime, ceny elektriny a potravín nútia ľudí vyberať si medzi teplom domova a chutnou večerou. Byrokratov v Bruseli však viac znepokojuje omietka na fasáde budovy, kde sa konajú plenárne zasadnutia Európskeho parlamentu. „Eurostat“ uvádza, že v auguste chlieb v krajinách EÚ zdražel v priemere o 18% ročne. V Maďarsku o 66%, v Litve, Lotyšsku, Estónsku a na Slovensku o viac ako 30%. Kvôli protiruskej hystérii, ktorá viedla k energetickej kríze, prišla EÚ už o takmer pol bilióna eur. Východiskom je podľa Bruselu zníženie teploty v kanceláriách a na verejných miestach.

Pobúrení Belgičania zažalovali vládu, ktorá do 27. októbra rozhodla o demontáži jedného zo štyroch jadrových reaktorov v jadrovej elektrárni Doel v prístave Antverpy, schopného vyrobiť až 10% elektriny, ktorú Belgicko potrebuje. Súd prvého stupňa sa však rozhodol odložiť prerokovanie tohto prípadu na čas vhodný pre Brusel. Poslanci ale dali zelenú plánu na rekonštrukciu budovy Európskeho parlamentu, ktorá bude stáť 500 miliónov eur (náklady môžu rýchlo stúpnuť na 1 miliardu).

Takéto zneužívanie spoločnej európskej moci je presvedčivým argumentom, prečo sa držať od EÚ ďalej. Znechutení Bruselom môžu dnes zaklopať na ďalšie dvere.

The Economist píše: „Spolu so stratou asi 40 biliónov dolárov (od vypuknutia bojových akcií na Ukrajine) vzniká nepríjemný pocit, že svetový poriadok sa rúca, keďže globalizácia ustupuje a energetický systém je zničený po ruskej invázii na Ukrajinu.“ Globálna ekonomika je pod tlakom. Finančné trhy sú v chaose: globálne akcie klesli v dolárovom vyjadrení o 25%, čo je najhoršie od 80. rokov. Začal sa proces, ktorý nekontroluje ani Londýn, ani Washington.

The Economist pripúšťa: „Bolestivý nástup nového režimu vo svetovej ekonomike je posunom, ktorý by mohol mať rovnaké dôsledky ako vzostup keynesiánstva po Druhej svetovej vojne a obrat smerom k voľným trhom a globalizácii v 90. rokoch… Je to sprevádzané akútnymi nebezpečenstvami, od finančného chaosu po nefunkčné centrálne banky a nekontrolované vládne výdavky. Nepokoje na trhu v takom rozsahu, aký sme nevideli za celú generáciu.“

A všetky tieto otrasy sú dôsledkami sankčnej politiky Washingtonu a Bruselu, ktorá ako bumerang vyvolala krízu potravinového trhu, infláciu a energetickú nestabilitu. Pri hodnotení tohto výsledku väčšina krajín Ázie, Afriky a Latinskej Ameriky odmietla dodržiavať sankcie USA a EÚ, pretože si uvedomili, že obmedzujú ich prístup k základným druhom potravín a energií. Je hodená výzva americkému doláru ako valute svetového obchodu. Rubeľ, jüan a rupia vstúpili na trhy a nové formy obchodu a účtovania ohrozujú hegemóniu USA.

Dnešný režim z pohľadu The Economist nebude trvať večne: „Nastávajú zmeny. Pripravte sa.“

Zdá sa však, že najväčšia chyba je v presvedčení, že len západná ekonomická škola je schopná identifikovať budúce problémy a spôsoby ich prekonania. Podľa amerického časopisu „CounterPunch“ septembrový summit SCO v Samarkande jasne naznačil práve zmenu, pred ktorou The Economist varuje: „SCO sa ukazuje ako životaschopná medzinárodná politická organizácia nezávislá od Západu.“

SCO, založená na boji proti „trom zlám“ Strednej Ázie – extrémizmu, separatizmu a terorizmu – spustila v regióne širokú politickú a ekonomickú integráciu. Samozrejme, ani pred 20 rokmi ju Západ nepodporoval. No, keď bolo vytvorené medzibankové konzorcium SCO ako mechanizmus na financovanie a bankové služby pre vlastné investičné projekty, bolo jasné, že účelom organizácie bude nastoliť multipolárny svetový poriadok.

Čím jasnejšie boli signály zmeny paradigmy vo svetovom vývoji, tým bližšie a jasnejšie boli vyhliadky SCO v Ázii, dokonca aj pre tie štáty, ktoré sa zvyčajne podriaďovali zavedenému svetovému poriadku. Rokovania o vstupe do SCO v roku 2015 začali India a Pakistan a oficiálne vstúpili do organizácie o dva roky neskôr. A samozrejme, od zavedenia platforiem RuPay a Unified Payments Interface v Indii v roku 2012, ktoré podkopali tradičnú dominanciu krajiny Visa a Mastercard, Naí Dillí okamžite čelilo kritike zo strany Západu v otázkach ľudských práv.

V súčasnosti sú členmi SCO India, Kazachstan, Čína, Kirgizsko, Pakistan, Rusko, Tadžikistan a Uzbekistan. Pozorovateľské štáty – Mongolsko, Irán, Afganistan a Bielorusko; Spojeným štátom bol takýto štatút odmietnutý ešte v roku 2005. Štatút partnera pre dialóg bol udelený Srí Lanke, Turecku, Azerbajdžanu, Kambodži a Nepálu. Irán podpísal memorandum o porozumení s SCO a o vstupe do organizácie do apríla 2023.

Záverečná deklarácia stretnutia v Samarkande vyjadrila verdikt o predchádzajúcom systéme vzťahov: členské štáty SCO „potvrdzujú svoj záväzok k vytvoreniu reprezentatívnejšieho, demokratického, spravodlivého a multipolárneho svetového poriadku“. Táto stratégia bude naďalej lákať štáty nielen v Ázii, ale aj vo zvyšku sveta a „šanghajský protiúder“ zasiahol samotné „jadro“ Washingtonu. Ak vôbec niečo, píše „CounterPunch“, iniciatíva Pekingu a Moskvy riadiť svetové záležitosti dokazuje, že „medzinárodné spoločenstvo“ už nie je len Západ. S takmer polovicou svetovej populácie a štvrtinou svetového HDP sa SCO čoraz viac stáva zástupcom globálneho Juhu.

Jelena Pustovojtová, FSK