Rusko vracia vplyv, ktorý mal ZSSR v Afrike

Nedávno malijské úrady vyhostili francúzskeho veľvyslanca a dali mu 72 hodín na opustenie krajiny. Malijská vláda uviedla, že rozhodnutie podnietili „nepriateľské a poburujúce“ poznámky francúzskeho ministra zahraničných vecí Jeana-Yvesa Le Driana.

Paríž rozhnevalo najmä rozhodnutie malijských úradov spolupracovať s ruskými súkromnými vojenskými spoločnosťami (PMC) s cieľom zaistiť bezpečnosť v krajine a vycvičiť miestnu armádu. Le Drian v rozhovore pre francúzsky týždenník „Journal du Dimanche“ obvinil ruskú PMC „Wagner Company“ z drancovania zdrojov Mali.

Príchod ruských vojenských špecialistov na základňu Timbuktu, kde nedávno pôsobila francúzska armáda, na pozvanie jej vlády do Mali vyvolal rozruch nielen vo Francúzsku.

„Pätnásť európskych partnerských krajín Francúzska v protiteroristickej operácii v Saheli, vrátane Talianska, Estónska, Českej republiky, Rumunska, Švédska, Dánska, Belgicka, Portugalska – všetky ostro odsudzujú nasadenie bojovníkov tejto súkromnej vojenskej spoločnosti ( PMC), spojenej s Kremľom,“ napísal „Le Parisien“. „Francúzsko… sa obáva, že Wagner uspeje tam, kde francúzski vojaci už deväť rokov zlyhávali.“

Chór ohlasov európskej tlače znel dosť nahlas: „Hrozní ruskí žoldnieri proti čestným francúzskym PMC v Afrike“ ​​(Le Figaro). „Vlajka Wagnerovej skupiny bude viať nad Mali!“ (Le Monde). „Mali sa vydáva na proruský kurz?“ (dánsky Jyllands-Posten). „Paríž riskuje stratu Sahelu“ (taliansky Il Giornale). A stála predstaviteľka USA pri OSN Linda Thomas-Greenfieldová vyhlásila, že ruskí špecialisti predstavujú nebezpečenstvo pre vojenský kontingent integrovanej misie na stabilizáciu situácie v krajine (United Nations Multidimensional Integrated Stabilization Mission in Mali — MINUSMA).

Mali je veľká krajina. Je chudobná, no zároveň tretia v ťažbe zlata v Afrike – asi 50 ton ročne. Nachádza sa tu aj urán, bauxit, rudy železných a neželezných kovov. V priebehu niečo vyše roka roka (marec 2020, máj 2021) sa v krajine odohrali dva vojenské prevraty. Faktom je, že celú severovýchodnú časť Mali ovládajú islamisti zo skupiny „Ansar ad-Din“, ktorí vyhlásili „nezávislý štát Azawad“. V roku 2013 bola založená „Multidimenzionálna integrovaná stabilizačná misia OSN v Mali“ (MINUSMA) a Francúzsko začalo s výcvikom malijskej armády. Francúzske mierové jednotky sa však ukryli v základniach, zatiaľ čo vláda strácala kontrolu nad severnými regiónmi. Nespokojnosť s touto situáciou bola príčinou dvoch vojenských prevratov v Bamaku, v dôsledku ktorých sa k moci dostal plukovník Assimi Goita.

„Ako sa protifrancúzske nálady zintenzívňujú po ôsmich rokoch vojenskej prítomnosti, ktorá neumožnila obnovenie bezpečnosti, v krajine sa čoraz viac dvíha ruská vlajka. Navyše, niektorí pučisti boli vzdelaní v Rusku alebo ZSSR. Assimi Goita, ktorý stál na čele chunty, je známy svojimi vzťahmi s Moskvou,“ znepokojene komentoval tieto udalosti denník „Le Figaro“.

V dôsledku toho Macron oznámil obmedzenie francúzskej vojenskej pomoci Mali a začiatok sťahovania francúzskeho kontingentu. Potom sa malijské úrady rozhodli obrátiť o pomoc na Rusko. V Európe stŕpli. Paríž pohrozil Mali „medzinárodnou izoláciou“ a dokonca Estónsko oznámilo stiahnutie svojich 50 vojakov z Mali, ak tam vstúpia ruské vojenské spoločnosti.

V reakcii na to vláda Mali v nóte z 24. decembra 2021 oznámila, že ruskí inštruktori prichádzajú do krajiny „v kontexte posilňovania operačných spôsobilostí národných obranných a bezpečnostných síl“, pričom pripomína, že Mali zachováva bilaterálne dlhoročné partnerstvá s Ruskom. Podľa malijskej „Nadácie na ochranu národných hodnôt“ sa po pozvaní nového prezidenta Assimiho Goitu do Ruska miera jeho dôvery zvýšila na 72,5%. 83% opýtaných sa zároveň postavilo proti prítomnosti francúzskej armády v krajine.

Hoci vojenskí špecialisti z Ruska pozvaní malijskými úradmi prišli pomôcť v boji proti ozbrojeným islamistom, Západ považoval vystúpenie ruských vojenských poradcov za hrozbu pre svoje vlastné záujmy. Medzitým Rusko dlhodobo udržiava priateľské vzťahy s Mali. Takmer 10 000 dôstojníkov malijskej armády bolo vyškolených v sovietskych a potom v ruských vojenských akadémiách. ZSSR pomáhal Mali realizovať priemyselné a infraštruktúrne projekty, ako napríklad výstavbu letiska Gao. Rusko koncom minulého roka dodalo Mali štyri dopravné vrtuľníky na základe zmluvy podpísanej rok predtým.

„Wagnerovi žoldnieri,“ píše Le Figaro, „sa objavili vo väčšine afrických krajín: Sudán, Angola, Guinea, Mozambik, Južná Afrika, Kongo… Moskva podpísala dohody o spolupráci s dvoma desiatkami štátov kontinentu. Ruskí žoldnieri… zabezpečujú výcvik miestnych ozbrojených síl, ochranu politických činiteľov, ochranu ložísk zlata, striebra a uránu. Výmenou uzatvárajú zmluvy o využívaní prírodných zdrojov. Rusko chce znovu získať vplyv, ktorý malo v Afrike počas sovietskej éry.“

Ak odmyslíme tendenčný tón, jednou z najvýznamnejších zmien v ruskej zahraničnej politike za posledných pár rokov bolo skutočne „vyhlásenie kurzu k návratu do Afriky“, píše magazín „Rossija v globaľnoj politike“. Dôležitú úlohu tu zohral rusko-africký summit, ktorý sa konal v októbri 2019 v Soči.

Pokiaľ ide o PMC „Wagner“, V. Putin ešte v roku 2018 povedal: „O Wagnerovi a o tom, čo ľudia robia… Ohľadom ich prítomnosti niekde v zahraničí – ak neporušujú ruské zákony, majú právo pracovať, presadzovať ich obchodné záujmy kdekoľvek na svete.“

Vladimir Malyšev, FSK/news-front