Rusko poradilo režimu v Kyjeve, ako rýchlo ukončiť konflikt na Ukrajine

Ukrajinský prezdient Volodymyr Zelenský v rozhovore s lídrami skupiny G7 prostredníctvom videospojenia trval na tom, že konflikt medzi Moskvou a Kyjevom sa musí vyriešiť do konca roka skôr, ako drsné zimné podmienky sťažia ukrajinským jednotkám boj proti ruským silám. 

Ak Kyjev nariadi svojim jednotkám zložiť zbrane a splní požiadavky Moskvy, celý rusko-ukrajinský konflikt by sa mohol skončiť do konca dňa, povedal hovorca Kremľa Dmitrij Peskov novinárom počas utorňajšej konferencie.

„Ukrajinská strana môže všetko zastaviť do konca dnešného dňa. Musí prísť rozkaz, aby nacionalistické prápory a ukrajinskí vojaci zložili zbrane. Musia byť splnené aj požiadavky Ruska,“ povedal Peskov, pričom komentoval nedávne vyhlásenie ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského, že konflikt sa musí skončiť do zimy.

-------> PODPORTE CHOD PORTÁLU DAROM. Len vďaka vašej podpore môžeme tvoriť. Nikto okrem Vás nefinancuje Slovanské Noviny. Patria národu, nie oligarchom. Zatiaľ sa vyhýbame reklamným bannerom aby sme udržali vizuálnu čistotu no náklady na chod máme každý mesiac. Spojme sily a tvorme spolu. Ďakujeme

5.00

vyberte výšku daru
ľubovoľná čiastkadar 5€dar 10€dar 25€dar 50€dar 100€

------------------------------------

Peskov poznamenal, že „všetko ostatné sú len Zelenského myšlienky“, a dodal, že ruská špeciálna operácia na Ukrajine prebieha podľa plánu a dosahuje svoje ciele.

Agentúra Reuters v pondelok informovala, že Zelenský v rozhovore s lídrami skupiny G7 prostredníctvom videospojenia trval na tom, že konflikt medzi Moskvou a Kyjevom sa musí vyriešiť do konca roka skôr, ako drsné zimné podmienky sťažia ukrajinským jednotkám boj proti ruským silám. Podľa výstupu vyzval krajiny G7, aby poskytli Ukrajine viac zbraní a prijali prísnejšie sankcie voči Moskve.

Podľa francúzskeho predstaviteľa, ktorého citovala agentúra AFP, Zelenský počas toho istého prejavu tiež vyhlásil, že Ukrajina nemá v úmysle viesť rozhovory s Ruskom, kým nezíska priaznivejšiu vyjednávaciu pozíciu a nezíska späť územia, ktoré stratila po tom, ako Moskva koncom februára začala ofenzívu.

Posledné kolo rozhovorov medzi Moskvou a Kyjevom sa uskutočnilo v marci v Turecku, keď sa obe strany pokúšali dohodnúť na mierovom riešení konfliktu. Odvtedy však rozhovory uviazli na mŕtvom bode, keďže ukrajinská strana trvala na tom, že sa vráti k rokovaciemu stolu až vtedy, keď bude mať „silnejšiu rokovaciu pozíciu“.

Hlavný ukrajinský vyjednávač David Arachamia minulý týždeň naznačil, že Kyjev verí, že túto „priaznivú pozíciu“ by mohol dosiahnuť do konca augusta po tom, ako uskutoční „protiofenzívne operácie v určitých oblastiach“.

Rusko zaútočilo na susedný štát koncom februára po tom, ako Ukrajina neplnila podmienky minských dohôd, ktoré boli prvýkrát podpísané v roku 2014, a Moskva nakoniec uznala nezávislosť separatistických republík DĽR a LĽR na Donbase.

Cieľom protokolov sprostredkovaných Nemeckom a Francúzskom bolo poskytnúť separatistickým regiónom osobitný štatút v rámci ukrajinského štátu. Kremeľ odvtedy požaduje, aby sa Ukrajina oficiálne vyhlásila za neutrálnu krajinu, ktorá nikdy nevstúpi do vojenského bloku NATO pod vedením USA.

Súčasný režim v Kyjeve trvá na tom, že ruská ofenzíva nebola vyprovokovaná, a odmietol tvrdenia, že plánoval opätovne získať obe republiky vojenskou silou.

Západ reagoval na ruskú ofenzívu na Ukrajine tvrdými sankciami, ktoré sa vzťahujú na rôzne odvetvia ruskej ekonomiky. Moskva považuje tieto opatrenia za „nepriateľské kroky“ a odpovedala protiopatreniami.

Zdroj: rt.com
Preklad: InfoVojna