Rusko podniklo najväčší dronový útok na Kyjev od začiatku špeciálnej vojenskej operácie. Ruský veľvyslanec vo Veľkej Británii upozornil, že Moskva svojimi vojenskými spôsobilosťami ešte nezačala konať vážnym spôsobom

Ruská armáda dronmi útočila najmä na vojenskú a kritickú infraštruktúru v Kyjeve a ďalších centrálnych regiónoch Ukrajiny.

Kyjev v noci na nedeľu čelil najväčšiemu dronovému útoku od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu, ktorú Moskva nazýva špeciálnou vojenskou operáciou. Na ukrajinskú metropolu zaútočilo približne 40 „kamikadze dronov“ iránskej výroby, uviedli tamojší predstavitelia.

Ukrajinské vzdušné sily v príspevku na sociálnej sieti Telegram vyhlásili, že sa im podarilo zostreliť 52 z celkových 54 dronov Šáhid iránskej výroby. Dodali, že ruská armáda dronmi útočila najmä na vojenskú a kritickú infraštruktúru v Kyjeve a ďalších centrálnych regiónoch Ukrajiny.

-------> PODPORTE CHOD PORTÁLU DAROM. Len vďaka vašej podpore môžeme tvoriť. Nikto okrem Vás nefinancuje Slovanské Noviny. Patria národu, nie oligarchom. Zatiaľ sa vyhýbame reklamným bannerom aby sme udržali vizuálnu čistotu no náklady na chod máme každý mesiac. Spojme sily a tvorme spolu. Ďakujeme

5.00

vyberte výšku daru
ľubovoľná čiastkadar 5€dar 10€dar 25€dar 50€dar 100€

------------------------------------

„Nepriateľ sa dnes rozhodol ‚zagratulovať‘ Kyjevčanom pri príležitosti Dňa Kyjeva prostredníctvom svojich smrtiacich dronov,“ napísal na Telegrame šéf vojenskej administratívy Kyjeva Serhij Popko. Dodal, že útok prebiehal vo viacerých vlnách a letecký poplach preto v ukrajinskej metropole trval až päť hodín.

Starosta Kyjeva Vitalij Kličko zároveň potvrdil, že pri útoku prišiel o život jeden civilista – 41-ročný muž. Zranenia utrpeli ďalšie tri osoby.

Ukrajinský televízny kanál TSN v nedeľu v noci informoval o „veľmi silných výbuchoch“ v Kyjeve. Výbuchy bolo počuť aj v ukrajinských regiónoch Žitomir, Sumy a Čerkasy. Krátko predtým bol na väčšine územia vyhlásený letecký poplach.

Neskôr aj kyjevská administratíva informovala na sociálnych sieťach o požiari na území podniku v okrese Golosejevskij.

The Guardian pripomína, že ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vo svojom stredajšom videoprejave apeloval na Teherán, aby sa nestaval na „temnú stranu dejín“ tým, že dodáva drony Moskve, ktorá od februára 2022 vedie ofenzívu na Ukrajine. Teherán následne Zelenského obvinil z protiiránskej propagandy.

Rusko na Ukrajine ešte nezačalo „konať vážne“

Výsledok konfliktu na Ukrajine závisí od toho, či NATO bude naďalej podporovať Kyjev dodávkami zbraní, uviedol ruský veľvyslanec v Spojenom kráľovstve Andrej Kelin v rozhovore pre BBC zverejnenom v sobotu.

Kelin na otázku, ako dlho podľa neho potrvá, kým sa boje zastavia, odpovedal, že to „závisí od úsilia v eskalácii vojny, ktoré [vyvíjajú] krajiny NATO, najmä Spojené kráľovstvo“.

Ruský diplomat ďalej povedal, že „je veľký idealistický omyl myslieť si, že Ukrajina môže zvíťaziť“, a dodal, že Rusko je 16-krát väčšie ako Ukrajina a disponuje obrovskými zdrojmi. Ďalej uviedol, že Moskva „ešte… nezačala konať veľmi vážne“.

Kelin zároveň varoval, že „skôr či neskôr môže táto eskalácia, samozrejme, dostať nový rozmer, ktorý nepotrebujeme a nechceme“, pričom poukázal na nedávne rozhodnutie Veľkej Británie poslať Ukrajine rakety dlhého doletu a tanky, ako aj na prebiehajúce úvahy o možných dodávkach moderných lietadiel.

Nevylúčil však, že konflikt by sa mohol urovnať diplomaticky, a povedal, že obe strany „môžu uzavrieť mier už zajtra“.

Námestník ruského ministra zahraničných vecí Michail Galuzin v sobotu povedal, že konflikt na Ukrajine by sa mohol vyriešiť, ak by Kyjev upustil od svojich ambícií vstúpiť do NATO a EÚ, uznal „novú územnú realitu“ a označil ruštinu za štátny jazyk.

Ukrajinský prezidentský poradca Mychajlo Podoľak však tieto požiadavky odmietol. Kyjevský režim podľa neho trvá na tom, že na dosiahnutie mieru musí Rusko stiahnuť všetky svoje jednotky z územia, zaplatiť reparácie a vydať „vojnových zločincov“.

Od začiatku konfliktu na Ukrajine vo februári 2022 západné krajiny poskytli Kyjevu bezpečnostnú pomoc v hodnote niekoľko miliárd dolárov, čo je politika, ktorá podľa Moskvy robí z vojenského bloku priameho účastníka konfliktu.

Ako jeden z najaktívnejších podporovateľov Ukrajiny sa ukázalo Spojené kráľovstvo, ktoré vyčlenilo 4,6 miliardy libier (5,7 miliardy USD) na vojenskú pomoc. Začiatkom tohto mesiaca Londýn poskytol Kyjevu rakety dlhého doletu Storm Shadow, ktoré následne ukrajinské jednotky podľa Moskvy použili na útoky proti civilnému obyvateľstvu v ruskom meste Luhansk.

V marci Spojené kráľovstvo oznámilo, že pošle Ukrajine pancierové tankové strely obsahujúce ochudobnený urán, pričom ruské ministerstvo obrany varovalo, že táto munícia spôsobí „nenapraviteľné škody“ vojakom aj civilistom.

Zdroj: tvnoviny.sk / sk.news-front.info / rt.com / InfoVojna