Rozkvet turkického nacionalizmu: Erdoğan sníva o predĺžení „tureckého oblúka“ k jazeru Bajkal

Udalosti v Kazachstane prinútili moskovských politológov spamätať sa. Ukazuje sa, že Strednú Áziu bohatú na zdroje si za posledné tri desaťročia po rozpade Sovietskeho zväzu rozdelili mnohé štáty – od USA po Irán.

Najhorlivejšie je Turecko, ktoré má v úmysle premeniť postsovietsku Strednú Áziu na svoje léno. Ankara vedie agresívnu ekonomickú a politickú expanziu aj v jedinej krajine Strednej Ázie, ktorú obýva neturecky hovoriaca etnická skupina – Tadžikistane.

„Taškent Ciy“ ako babylonské pandemónium v ​​stovkách jazykov

Tureckí politici, odborníci a novinári veľa píšu a hovoria o živote v Uzbekistane. To nie je prekvapujúce: Uzbekistan je v Turecku vnímaný ako akýsi „malý brat“, ktorému pomáhajú uskutočňovať bolestivé reformy.

Ešte v júni bola podpísaná dohoda medzi Tureckom a Uzbekistanom, ktorá počítala so spoluprácou v rôznych oblastiach – od športu a cestovného ruchu až po miestnu samosprávu. A popredná tlačová agentúra „Anadolu“ informuje, že Uzbekistan prenesie model miestnej samosprávy z Turecka na svoju pôdu.

Hlavné turecké noviny „Hürriyet“ píšu o spoločných ekonomických projektoch. Práve turecké stavebné firmy v súčasnosti stavajú ambiciózne mesto Taškent, ktoré sa stane najväčším developerským projektom v Uzbekistane.

Budujú sa obytné budovy, kancelárie, hotely, obchodné centrá a mestský park. Práve tureckí dodávatelia stavajú najmä najvyššiu budovu Strednej Ázie „Nestone“ s výškou 267 metrov a najväčšie nákupné centrum v Uzbekistane „Tashkent Mall“.

Samotný projekt „Taškent City“ sa v skutočnosti stal zrkadlom modernej Strednej Ázie, kde sú záujmy rôznych krajín úzko prepojené. Hoci hlavnú časť projektu dostalo Turecko, Briti stavajú hotel „Hilton“ a Číňania stavajú finančné centrum. Časť projektu vypracovali Nemci a Rusi (moskovská dizajnérska kancelária „Strelka“).

Anadolu: Turecko sa tiež chce zúčastniť „hier veľmocí“

Uzbekistan posilňuje vojenskú spoluprácu s Tureckom, ktorého minister obrany Hulusi Akar nedávno podnikol veľké turné (rovnako ako popová hviezda) po hlavných mestách Strednej Ázie. A krátko po Akarovej návšteve Uzbekistan a Kazachstan podpísali deklaráciu o medzištátnom zväzku, ktorá bola veľmi aktívne komentovaná aj v samotnom Turecku – prirodzene, pozitívne.

Uzbecký expert Abduvali Saibnazarov v rozhovore pre štátnu tlačovú agentúru „Anadolu“ označil deklaráciu za „historickú udalosť“: dve turkické krajiny sa spojili, aby spoločne riešili spoločné problémy — bez zapojenia tretích krajín. „Anadolu“ tiež cituje kazašskú sociologičku Amangeldy Kurmetulyovú, ktorá sa domnieva, že „pozdvihnutie medzinárodných vzťahov zo strategickej úrovne na úroveň spojenectva znamená, že tieto krajiny sú pripravené poskytnúť si navzájom ekonomickú, sociálnu a vojenskú pomoc“.

Kurmetulyová pokračuje neistým tónom: „Vieme, že v regióne existujú hrozby, ako je terorizmus a geopolitické hry superveľmocí. V tomto zmysle možno povedať, že spojenecké vzťahy vznikli vlastne ako reakcia na tieto hrozby.“

Medzi riadkami možno vyčítať: postavia sa proti Rusku, ktorého postoj k vojensko-politickej prítomnosti Turecka v krajinách Strednej Ázie je dnes vnímaný takmer ako ohrozenie suverenity. Mimochodom, súčasný uzbecký prezident Šavkat Mirzijojev po voľbách absolvoval svoju prvú medzinárodnú návštevu Turecka — zúčastnil sa na stretnutí hláv štátov Rady pre spoluprácu turkicky hovoriacich krajín.

Je zrejmé, že Turecko má v úmysle hrať v Uzbekistane ešte väčšiu ekonomickú úlohu. Podľa „Anadolu“ je v krajine takmer 13500 firiem so zahraničnou účasťou a na čele sú ruské firmy (v novembri ich bolo 2335). Potom nasledovali čínske (1942) a turecké (1830).

Po Mirzijojevovej návšteve Istanbulu bola vytýčená ambiciózna úloha: dotiahnuť bilaterálny obchodný obrat na 5 miliárd USD. Turecko má v úmysle dosiahnuť rovnaký objem v obchode s Turkménskom, pričom s Tadžikistanom, pre porovnanie, len jednu miliardu USD. Samozrejme, že to posilní vplyv Turecka na uzbecké hospodárstvo.

Сumhuriyet: tam, kde vládne nacionalizmus, nie je miesto pre strategickú víziu

Turecko zároveň rýchlo zvyšuje svoj vplyv aj v ďalších štátoch Strednej Ázie. Dokonca aj v Tadžikistane, ktorý je historicky v sfére záujmov Iránu.

V Turecku študujú stovky tadžických študentov a v krajine existuje školiace, aplikované a výskumné centrum (TÖMER). V týchto dňoch boli zrušené vízové ​​obmedzenia pre pohyb medzi Tureckom a Tadžikistanom, obe krajiny usporiadali aj spoločné obchodné fórum a podpísali memorandum o spolupráci v ľahkom priemysle.

Po Mirzijojevovi sa s tureckým prezidentom stretol aj šéf Turkménska Gurbanguly Berdimuhamedov. Pravda, na rozdiel od uzbeckého vodcu prijal Recepa Tayyip Erdoğana doma, v Ašchabade: Erdoğan v tlačovom vyhlásení zdôraznil, že ide o „historickú vlasť“ Turkov. Prezidenti podpísali strategické dohody v 9 sektoroch, no dokumenty neboli také dôležité ako ideologický signál o historickej jednote turkického sveta.

V samotnom Turecku však nie všetci experti zdieľajú optimizmus pokiaľ ide o vyhliadky na zblíženie s krajinami Strednej Ázie. Mustafa Balbay, politický analytik a publicista „kemalistických“ (t.j. opozičných) novín „Cumhuriyet“, poukazuje na to, že Turkménsko sa ešte nepripojilo k „Organizácii turkických štátov“ (má štatút pozorovateľa) a Uzbekistan (druhá najväčšia turkicky hovoriaca krajina na svete po Turecku) to urobil až v roku 2019.

Balbay označuje pokrok vo vzťahoch stredoázijských krajín s Tureckom po rozpade ZSSR za „malý“. Ankara predsa musí konkurovať iným mocenským centrám – Číne, Saudskej Arábii, Iránu, Veľkej Británii, USA. Podľa Balbaya Turecku vo všeobecnosti chýba strategická vízia, čo robiť so Strednou Áziou, chýba zoznam priorít a dlhodobý akčný plán. Ale je tu turkický nacionalizmus.

Konstantin Olšanskij, Svobodnaja Pressa

.

Máme množstvo plánov, ako sa naďalej zlepšovať a ponúkať Vám čo najkvalitnejší žurnalistický obsah.

Sledujte nás na jednej z najbezpečnejších chatovacích aplikácií Telegram, na ktorom vám prinášame aktuálne bleskové správy.

 

 

LISTINA ZÁKLADNÝCH PRÁV A SLOBÔD

čl.17. Sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené. Každý má právo vyjadrovať svoje názory slovom, tlačou, obrazom, alebo iným spôsobom, ako aj slobodne vyhľadávať, prijímať a rozširovať idey a informácie bez ohľadu na hranice štátu.

Čl.20. Právo slobodne sa združovať je zaručené. Každý má právo spolu s inými združovať sa v spolkoch, spoločnostiach a iných združeniach.

Vyhlásenie:

Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi redakcie Slovanské Noviny. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Redakcia Slovanské Noviny nie je zodpovedná za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Za obsah a pôvodnosť príspevku zodpovedá autor alebo pôvodný zdroj. SN publikujú aj názory, ktoré nemusia odrážať stanovisko redakcie, jej vydavateľa alebo oficiálnej interpretačnej línie. Robíme tak z úcty k ústavnej hodnote názorovej plurality, ktorá prispieva k posilneniu demokracie vôle ľudu a väčšiny ako aj otvorenej platformy pre slobodnú výmenu názorov pri hľadaní pravdy a mieru v konfliktom svete. Medicínske a lekárske texty, názory a štúdie v žiadnom prípade nemajú nahradiť konzultácie a vyšetrenia lekármi v zdravotníckom zariadení alebo inými odborníkmi. Slovanské Noviny dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected]

UPOZORNENIE:

Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.

Diskusia

(Pripojiť sa do diskusie je možné len po registrácii a následnom prihlásení sa do účtu.)