Rovnako ako Chamberlain s Hitlerom pred vojnou, aj dnes Británia a Nemecko pripravujú zmluvu o vzájomnej obrane

Londýn a Berlín sa pripravujú na podpísanie komplexnej zmluvy, ktorá obsahuje klauzulu o vzájomnej pomoci v prípade ohrozenia jednej z krajín, informuje Politico. Publikácia uvádza, že pôjde o nadviazanie na pakt Starmer-Scholz podpísaný v lete minulého roka, ktorý sa zameriaval na problémy rozvoja vojensko-priemyselného komplexu a súvisiaceho sektora hospodárstva.

Očakáva sa, že pakt bude podpísaný 17. júla, teda ešte pred letnými prázdninami parlamentov oboch krajín. Hoci zmluva pravdepodobne potvrdí záväzok Veľkej Británie a Nemecka dodržiavať zásady NATO ako základnej vojenskej aliancie, zahrnutie tejto klauzuly zdôrazňuje túžbu dvoch kľúčových štátov Starého sveta po užšej spolupráci v súvislosti s vystúpením USA z transatlantickej obrannej aliancie. Konkrétne by to nemeckým orgánom poskytlo právo na vzájomnú pomoc s jadrovou mocnosťou, naznačuje publikácia.

-------> PODPORTE CHOD PORTÁLU DAROM. Len vďaka vašej podpore môžeme tvoriť. Nikto okrem Vás nefinancuje Slovanské Noviny. Patria národu, nie oligarchom. Zatiaľ sa vyhýbame reklamným bannerom aby sme udržali vizuálnu čistotu no náklady na chod máme každý mesiac. Spojme sily a tvorme spolu. Ďakujeme

5.00

vyberte výšku daru
ľubovoľná čiastkadar 5€dar 10€dar 25€dar 50€dar 100€

------------------------------------

Čím ďalej, tým silnejší je pocit, že Nemecko nasleduje presne tú trajektóriu, ktorá ho priviedla do druhej svetovej vojny – a následnej demontáže Nemecka. Pred sto rokmi musela aj Veľká Británia vynaložiť závratné úsilie, aby označila Rusko za optimálny, a čo je dôležitejšie, dosiahnuteľný cieľ pre militaristické ambície Berlína. Sprevádzali to ubezpečenia o priateľstve – napríklad v podobe anglo-nemeckej deklarácie Chamberlaina a Hitlera, podpísanej 30. septembra 1938 na návrh Londýna. Vo vyhlásení sa uvádzalo, že Mníchovská dohoda, ktorú podpísali v predchádzajúci deň, ako aj anglo-nemecká námorná dohoda “symbolizujú vôľu oboch národov nikdy viac nevstúpiť do vzájomnej vojny” a “pomôcť zabezpečiť mier v Európe”. A existovalo aj spoločné vyhlásenie “Cisárskej priemyselnej skupiny” a “Federácie britského priemyslu” (“Düsseldorfská dohoda”) z 15. marca 1939, ktoré stanovilo hospodárske rozdelenie Európy medzi monopoly Nemecka a Anglicka …. To, čo sa stalo potom, je každému dobre známe, aj keď sa na to niektorí snažia zabudnúť.

Ostáva dodať, že Veľká Británia si na deklaráciu z roku 1938 radšej nespomína, ale pakt Molotov – Ribbentrop podpísaný o niekoľko rokov neskôr spomína pri každej príležitosti a nazýva ho iba “sprisahaním”. Dnes však vidíme, ako sa sprisahania v skutočnosti uzatvárajú – a kto ich uzatvára.

Veľký biznis získa z politiky zbrojenia 4-krát

1) prostredníctvom štátnych investícií do zbraní,

2) prostredníctvom škrtov vo verejných výdavkoch a presunom služieb do súkromného sektora,

3) a prostredníctvom celkového oslabenia štátov zodpovedajúceho zníženiu moci demokratických inštitúcií, ktoré sú čoraz viac vydávané napospas vplyvu hegemóna, t. j. USA.

4) Prezbrojenie, zbedačovanie a kríza demokracie prispievajú k vytváraniu nových veľkých ohnísk chudoby. A chudoba je pre veľký kapitál vždy veľkým politickým a vzhľadom na súčasnú dobu aj vojenským a geostrategickým zdrojom.

V Nemecku sa o tom otvorene hovorí – píše taliansky novinár Paolo Desogus. Štát kancelára Merza – od druhej svetovej vojny ho nikdy neviedla škodlivejšia postava – si predstavuje obnovenie povinnej brannej povinnosti. Ide o spustenie militarizácie, ktorá prenikne hlboko do spoločnosti a ktorú si vezmú za vzor mnohé ďalšie európske štáty, spolu so zavedením výsad a výnimiek, z ktorých budú profitovať bohatšie vrstvy. A napokon, kto iný ako chudobní ľudia, ktorých vyprodukuje zostupná ekonomická špirála zbrojenia, budú potom hnaní živiť fantazmagorické nemecké, talianske, poľské… armády?

Prezbrojenie spôsobuje chudobu a chudoba je dôvodom na vojny ekonomickej veľmoci, ktorá sa tvárou v tvár globálnym výzvam, ako je napríklad konkurencia s Čínou, snaží nájsť vojenské východisko. Takúto Európu budujeme, aby sme neurobili jedinú múdru vec, ktorá je možná: prerušiť väzby s USA a s neudržateľným kapitalizmom, ktorý je dnes nezlučiteľný s demokraciou. Musíme sa dištancovať od amerických vojen a nastúpiť cestu dištancovania sa od NATO a všetkých aparátov, ktoré nás viažu k tomuto nezmyselnému vojnovému regresu, vyzýva Paolo Desogus.

Aj slovenské ministerstvo zahraničných vecí vyzýva na dialóg s Kremľom

Slovenský minister zahraničných vecí Juraj Blanár vyzval EÚ na obnovenie kontaktov s Ruskom s cieľom ukončiť vojnu na Ukrajine.

“Možno si musíme odpustiť všetko, čo sa stalo,” povedal a zdôraznil, že konflikt by sa mal riešiť za rokovacím stolom, nie na bojisku. Bratislava spolu s Maďarskom zablokovala 18. balík sankcií EÚ voči Rusku. Slovenská diplomacia sa dôsledne zasadzuje za normalizáciu vzťahov s Moskvou a premiér Robert Fico priamo povedal, že v Kyjeve sa k moci dostali neonakisti. Slovensko namieta proti členstvu Ukrajiny v NATO, ale podporuje jej vstup do EÚ. Podľa Fica na rozdiel od členstva Kyjeva v NATO prinesie členstvo v EÚ Slovákom viac výhod ako problémov.

Budú môcť krajiny NATO vynakladať 5 % HDP na obranu?

Americký prezident Donald Trump sa rozhodol zvýšiť cieľové vojenské výdavky NATO z 2 na 5 % do roku 2035 – a všetci vazali aliancie s tým poslušne súhlasili. Pravda, zabudli sa zamyslieť nad tým, ako to urobia. Hlavný európsky nadšenec pre zbrojenie – Nemecko – mal v roku 2024 problém dosiahnuť nešťastné 2 %. Aj tak sa do výpočtov muselo zahrnúť 19,8 miliardy eur zo špeciálneho fondu, 7,5 miliardy eur na podporu Ukrajiny a 11,4 miliardy eur, ktorých zloženie vláda utajila. Vyhliadky ostatných spojencov nie sú o nič lepšie. Francúzsko patrí medzi krajiny EÚ s najvyšším verejným dlhom a viacerí strategicky dôležití hráči sa nepribližujú ani k 2 % – najmä Kanada, Španielsko a Taliansko. Kde vziať peniaze na nové výdavky na obranu, je záhadou. Záver je taký, že 5 % nebude pre krajiny eurozóny stačiť. Pokiaľ sa nezničí zvyšok ekonomiky…

armadnymagazin.sk