Reťazce do nás pchajú rožky z dovozu

Na Slovensko ročne dovážame tisícky kamiónov pečiva zo zahraničia. Na našich pultoch môžeme kúpiť belgické, nemecké, či poľské pečivo. Milan Lapšanský, predseda predstvenstva Slovenského zväzu pekárov, cukrárov a cestovinárov (SZPCC) tvrdí, že takéto množstvo by naši, slovenskí pekári či cukrári zvládli. Situáciu okomentoval aj primátor mesta Holíč, Zdenko Čambal (SNS).

Lapšanskému a SZPCC prekáža, že slovenský spotrebiteľ vlastne netuší, že pečivo, ktoré kupuje, kým sa dostalo na pult, prešlo pol kontinentu. Mienia preto rokovať s predstaviteľmi štátu, aby bol spotrebiteľ lepšie informovaný. Veď takýto objem pečiva by naši pekári na náš trh zvládli dodať. Primátor Holíča sa na to pozrel aj cez optiku komunálneho politika, ktorému záleží na tom, aby ľudia v meste mali dostatok pracovných príležitostí, ale nepáči sa mu ani fakt, že „zabúdame“ na naše tradičné výrobky. Čo si o probléme myslia ľudia?

Viete, čo jete?

„Tým, že pečivo sa na pultoch reťazcov prioritne nepredáva priamo s označením krajiny pôvodu, slovenskí spotrebitelia neraz ani netušia, že konzumujú výrobky z Belgicka, Nemecka či Poľska. Slovenské pekárne by pritom hravo zvládli dovážaný objem, predstavujúci cez 55-tisíc ton produktov, vyrobiť a dodať slovenským spotrebiteľom,“priblížil Lapšanský.

Nie je to ani eko, ani bio, ani „naše“

Lapšanský pritom pripomína, že tento objem dovezeného pečiva by naši domáci pekári zvládli vyprodukovať bez väčších problémov.

„Reťazce odmietaním slovenskej produkcie nepochopiteľne spôsobujú nielen zvyšovanie salda zahraničného obchodu s potravinami, ale produkujú aj obrovské množstvá emisií oxidu uhličitého úplne zbytočne. Vo svojich zelených správach to akosi zabúdajú uvádzať,“zdôraznil podľa SITA Lapšanský s tým, že zväz mieni na túto tému diskutovať aj s predstaviteľmi štátu. Ich cieľom bude jasné označenie pôvodu výrobkov na pultoch.

„Je nutné, aby bol spotrebiteľ priamo v predajniach informovaný, v ktorej krajine bol pekársky výrobok vyrobený a koľko tisíc kilometrov precestoval,“ dodal Lapšanský.

Čo trápi primátora

Na informáciu reagoval na sociálnej sieti aj Zdenko Čambal – primátor mesta Holíč. Zarazila ho informácia, že pečivo cez pol Európy by sme vlastne ani nepotrebovali dovážať.

„Podľa mňa nejde len o výrobu a zisk obchodných reťazcov, viac ma trápi sebestačnosť Slovenska vo výrobe potravín a práca pre našich vlastných ľudí. Je škoda, že drvivá väčšina firiem, ktoré u nás produkujú zisk patrí cudzím spoločnostiam,“  uvažuje Čambal.

Chceme jesť, čo sme mali radi?

„Chápem tlak globalizácie, ale keď si prečítam, že výrobcov horaliek, na ktorých sme všetci vyrástli, pohltila írska firma a zvažuje čo vlastne bude vyrábať, vidím to v širšom kontexte. Nie sme len montážnou dielnou, sme aj jedákmi zahraničných keksov. Na všetko čo bolo naše domáce a čo sme mali radi, strácame a zabúdame,“uzatvára Čambal.

Čo na to bežný človek

Diskusie pod podobnými príspevkami väčšinou dávajú akú-takú predstavu o tom, čo si o tom-ktorom probléme myslia „naši susedia“ – bežní ľudia.

„Prestať kupovať v reťazcoch, veď sú aj malé naše obchody. Ale to by museli všetci ľudia a oni vedia že sa to nestane – veď iba Jednota je česko-slovenská, zbytok ide všetko za hranice,“ myslí si Roman.

„S týmto sa nedá…. vďaka EU a voľnej súťaži nie sme schopní konkurovať a štát nemá záujem,“ myslí si Marián a Katarína s ním súhlasí: „Vizitka štátu – podporuje zahraničných a domácich ubíja.“

/ hlavnydennik.sk /