Reakcia rodičov na bľabotanie dieťaťa ovplyvnila jeho vývin reči

Mozog bábätka sa správa inak v situáciách, keď rodič reaguje na bľabotanie a gestá a keď sa odvracia. To ovplyvňuje vývoj reči dieťaťa v budúcnosti, zistili vedci z USA.

Jazykové schopnosti sa začínajú rozvíjať dávno predtým, ako dieťa vysloví prvé slovo. Predchádzajúce výskumy ukázali, že mozgy bilingvistov sa už vo veľmi ranom veku líšia od mozgu detí, ktoré žijú v jednojazyčnom prostredí. Dojčatá, ktoré hovoria iba jedným jazykom, ho dokážu rozlíšiť od neznámeho jazyka sluchom po štyroch mesiacoch, hoci bilingvisti potrebujú viac času na to, aby sa naučili rozpoznávať znaky jazykov, ktoré poznajú.

-------> PODPORTE CHOD PORTÁLU DAROM. Len vďaka vašej podpore môžeme tvoriť. Nikto okrem Vás nefinancuje Slovanské Noviny. Patria národu, nie oligarchom. Zatiaľ sa vyhýbame reklamným bannerom aby sme udržali vizuálnu čistotu no náklady na chod máme každý mesiac. Spojme sily a tvorme spolu. Ďakujeme

5.00

vyberte výšku daru

------------------------------------

Vedci z Washingtonskej univerzity v Seattli (USA) zistili, že vývoj reči je ovplyvnený nielen počtom jazykov, ktoré dieťa v detstve počuje, ale aj tým, ako dospelí reagujú na jeho bľabotanie a gestá. Vedci uskutočnili experiment, ktorého sa zúčastnilo 21 detí. Zmerali mozgovú aktivitu detí vo veku piatich mesiacov počas interakcií s dospelými a potom urobili prieskum u rodičov, aby zhodnotili jazykové schopnosti detí vo veku 18, 21, 24, 27 a 30 mesiacov. Výsledky vedeckej práce boli publikované v časopise Current Biology.

Dospelí reagovali na bľabotanie a gestá detí dvoma spôsobmi. Na jednej strane sa mohli usmievať, niečo povedať v odpovedi pomocou „rodičovského jazyka“ (zjednodušená gramatika, jednoduché slová, zdrobneniny, naťahovanie slabík) a špeciálnej intonácie. Na druhej strane, niekedy rodičia ignorovali „repliku“ alebo gesto dieťaťa a boli rozptýlení rozhovorom s niekým iným. Situácie oboch typov boli typické pre každodennú interakciu rodičov s deťmi.

Keď dospelý zvolil komunikáciu a hru, mozgová aktivita päťmesačného bábätka bola vyššia, ako keď k interakcii nedochádzalo. Oblasti zodpovedné za pozornosť fungovali lepšie a úroveň tohto typu činnosti predpovedala zrýchlený vývoj jazyka v neskoršom veku.

Vedci z nejakého dôvodu pracovali s päťmesačnými deťmi. Tento vek predchádza obdobiu považovanému za „citlivé“ na osvojovanie si jazyka a začína približne v šiestich mesiacoch. Na začiatku tohto obdobia je pre dojčatá obzvlášť dôležité pozorovať dospelých a „reakcia“ rodičov pomáha nadviazať kontakt.

„Pochopenie rodičov, že jazyk je nástrojom komunikácie, nie je dostatočne jasné,“ poznamenali autori štúdie. – Ide o komunikačnú cestu medzi vami a inou osobou. Vývoj jazyka začína v detstve túžbou nadviazať takéto spojenie.“

Autori publikácie poznamenali, že interakcia s dospelými v ranom veku, pred začatím aktívneho osvojovania si jazyka, má skutočný, merateľný vplyv na mozog dieťaťa. Vedci tvrdia, že reakcie rodičov na bľabotanie a gestá priťahujú a udržujú pozornosť bábätiek a motivujú ich, aby sa učili v dôležitom štádiu vývoja.

Preložil: OZ Biosféra www.biosferaklub.info