Rastúce bohatstvo Číny testuje racionalitu elít USA a Západu

USA a Západ sa vždy správali povýšenecky voči zvyšku sveta vrátane Číny. Obávali sa, že bohatá a silná Čína ohrozí poriadok vedený Západom. Ich ilúzia, že Čína môže vytvoriť pekné zisky pre západné krajiny bez toho, aby bránila svoje vlastné práva a záujmy, je čisto zbožným želaním.

Denník Financial Times v pondelok uverejnil článok Gideona Rachmana, hlavného komentátora tohto média pre zahraničné záležitosti, s názvom “Zastavenie rastu Číny nemôže byť cieľom Západu”, ktorý vyvolal širokú pozornosť.

V závere článku sa uvádza, že “je nevyhnutné, aby USA a EÚ jasne povedali – sebe aj ostatným -, že ich cieľom nie je zabrániť Číne, aby sa stala bohatšou. Je ním zabrániť tomu, aby sa rastúce bohatstvo Číny využívalo na ohrozovanie jej susedov alebo zastrašovanie jej obchodných partnerov”.

Tento bod znie rozumne, ale napriek tomu je chybný, pretože predpokladá, že USA a EÚ majú morálny predpoklad na to, aby posúdili, ako Čína využíva svoje rastúce bohatstvo. Je Západ schopný a kvalifikovaný zabrániť Číne, aby sa stávala bohatšou? Tento článok stelesňuje pokrivené myslenie Západu voči Číne. Keďže USA a niektoré západné krajiny označili Peking za svojho strategického protivníka alebo dokonca “hrozbu”, so škodoradostným zmýšľaním si želajú, aby sa Číne stalo niečo negatívne, najlepšie kolaps, napríklad hospodárska recesia alebo zúriaca infekcia COVID-19. Medzitým sa však svet vzhľadom na obrovskú veľkosť Číny stal globálnou dedinou, a preto sa Západ obáva, že prípadné hospodárske spomalenie Číny ho stiahne na dno.

Objektívne povedané, aj z pohľadu Západu je prosperujúca Čína potrebná. V kontexte globalizácie, presne ako napísal Rachman, “ak chcete, aby Čína upadla do recesie, ste celkom blízko k tomu, aby ste chceli, aby aj svet skĺzol do recesie”. Ak sa Čína dostane do problémov, svet sa im nevyhne. Je to nevyhnutný dôsledok.

Žiaľ, niektorí západní politici a elity sa však na Čínu nedokážu pozerať racionálne a objektívne. Záležitosti, ako je ekonomika a epidémia, musia spolitizovať, ozbíjať a ideologizovať. Takéto zmýšľanie nie je zdravé.

Západ je dosť zmätený v tom, ako sa vysporiadať s Čínou. Podľa ich názoru je prosperita Číny daná Západom, zatiaľ čo Západ sa domnieva, že s rastúcou Čínou preň bohatá Čína predstavuje výzvu z hľadiska strategickej kultúry a usporiadania svetového poriadku.

Na jednej strane Západ profituje z hospodárskej reciprocity s Čínou. Na druhej strane sa niektoré západné elity obávajú, aby Čína nenasledovala štafetu Západu. Pre USA sú ich strategické úvahy v politike voči Číne zdrvujúce a všetky tieto faktory, ako je ekonomika, medziľudské výmeny a epidémia, sú zaradené do celkového strategického súperenia s Pekingom.

Toto je spôsob, akým americké elity riešia otázky súvisiace s Čínou, ale nie nevyhnutne spôsob ostatných západných krajín. Západ sa dostal do takejto ťažkej situácie voči Číne: Nechcú vidieť recesiu čínskej ekonomiky, pretože by to zhoršilo ich ekonomiku; zároveň nechcú vidieť, že čínska stratégia oslabuje dominantné postavenie Západu v dnešnom medzinárodnom poriadku. Táto dilema vždy trápila západné elity.

Čína je krajina, ktorej história, tradície a kultúra sa úplne líšia od západnej. Čína nemá v úmysle ohrozovať žiadnu krajinu ani sa usilovať o regionálnu a globálnu hegemóniu. Čína je ochotná uskutočňovať priateľské výmeny a viesť dialóg s inými krajinami na rovnakom základe. Západ však zjavne nechce vidieť Čínu, ktorá by mohla byť rovnocenná so Západom.

Rachmanov článok tiež dokazuje, že “jediným jazykom, ktorému USA a európske krajiny rozumejú, sú skutočné záujmy a moc, ktoré sa nedajú prekrútiť alebo nesprávne interpretovať iným spôsobom. Preto je hlavnou prioritou Číny rozvíjať svoje hospodárstvo a zvyšovať svoju reálnu silu,” uviedol Shen Yi, profesor na Fudanskej univerzite.

Výzvou, pred ktorou Západ stojí, je, ako komunikovať s Čínou na rovnocennom základe, a nie nútiť Čínu, aby sa podriadila pravidlám, ktoré stanovil Západ. Západ by mal v tejto súvislosti vážne upraviť svoje zmýšľanie.

hlavnespravy.sk