Rastlina s vysokou antivírusovou aktivitou, ktorá rastie aj v našich parkoch

Vera Kostiková, vedecká pracovníčka laboratória Herbár Biologického ústavu Tomskej štátnej univerzity, spolu so svojimi kolegami z Novosibirska objavila cenné liečivé vlastnosti rastliny tavoľník – okrasných kríkoch používaných v krajinárskej výsadbe, v parkoch a v okrasných záhradách.

Fytochemická štúdia ukázala, že rastlina má výraznú antivírusovú a antioxidačnú aktivitu, vďaka čomu je perspektívna pre použitie v medicíne.

„Prírodné zdroje mnohých liekopisných liečivých rastlín sa vyčerpávajú,“ hovorí Vera Kostiková, vedecká pracovníčka z laboratória Herbár Tomskej štátnej univerzity. „Napríklad zlatý koreň, ktorého výťažky majú imunomodulačný účinok, je uvedený v Červenej knihe Ruskej federácie, v mnohých oblastiach je vyhynutý. Preto je dôležité študovať rastliny s dostatočnými prírodnými rezervami. Patria medzi ne aj rastliny druhu spirea, ktoré záhradníci poznajú ako tavoľník. Sú to kríky, ktoré často vytvárajú húštiny. Zistili sme, že extrakty z nadzemných častí niektorých druhov tohto rodu majú vysokú antivírusovú a antioxidačnú aktivitu.“

Vera Kostiková, ktorá vedie výskum, spolupracuje s odborníkmi zo Štátneho výskumného centra biotechnológií z Novosibirska. Zistila, že tavoľník ľubovníkolistý (Spiraea hypericifolia) a niektoré ďalšie druhy obsahujú veľké množstvo biologicky aktívnych látok, ako sú flavonoidy, saponíny, kumaríny a ďalšie. Komplexy týchto látok podľa údajov vedcov z Novosibirska poskytujú biologickú aktivitu, ktorá prevyšuje aktivitu antivírusového lieku Tamiflu.

Vedecký objav sa stal základom nového projektu „Fytochemické štúdium rastlín rodu spiraea perspektívnych pre farmakológiu a vývoj metódy výroby suchého extraktu s antivírusovou a antioxidačnou aktivitou“ (MK-1045.2020.4). Projekt pod vedením Very Kostikovej patril medzi víťazov grantovej súťaže prezidenta Ruskej federácie.

„Existuje veľa otázok, na ktoré treba odpovedať. Musíme zistiť, ako závisí obsah biologicky aktívnych látok v spiraea na biotope, vývojovom štádiu a fenologickej fáze,“ poznamenáva Vera Kostiková. „Vážny problém spočíva v skutočnosti, že mnoho druhov tavoľníkov počas introdukcie mení fytochemické vlastnosti a často stráca svoj liečivý účinok. Pre tieto druhy je potrebné vyvinúť racionálny režim využívania, ktorý bude brať do úvahy optimálne miesta, termíny a obdobia zberu. Ich prírodné rezervy by sa mali presne odhadnúť. Na druhej strane je potrebná podrobná štúdia vlastností extraktov, aby sa následne vyvinul liek.“

Okrem toho Vera spolu s pracovníkmi Onkologického výskumného ústavu N. N. Petrova Ministerstva zdravotníctva v Petrohrade študuje protirakovinovú aktivitu túžobníka brestového (Filipendula ulmaria). Rod túžobníka je natoľko fylogeneticky blízky tavoľníku, že v minulosti pripisovali túžobníka k rodu tavoľníka.

„Kvety túžobníka obsahujú vysoké koncentrácie flavonoidov a salicylátov, vďaka čomu je táto rastlina jedinečným nástrojom v boji proti novotvarom,“ hovorí Vera Kostiková. „Odvar vody kvetov túžobníka znižuje frekvenciu malígnych aj benígnych nádorov. Obzvlášť antikarcinogénna aktivita sa prejavila vo vzťahu k rakovine prsníka, hrubého čreva a mozgu.

Výsledky nášho experimentu sú už uverejnené v časopise Neuro-Oncology and International Journal of Radiation Biology. Máme v pláne pokračovať v spolupráci s kolegami z Petrohradu a študovať tiež protirakovinovú aktivitu tavoľníka s vysokým obsahom biologicky aktívnych látok.“

zdroj a preklad: OZ Biosféra www.biosferaklub.info