Slovanské Noviny

20. januára 2026

Slovenské Noviny

K porozumeniu Čelovekom

Putinov dekrét č. 1011 spôsobil v EÚ paniku: Čo sa skrýva za novým rozhodnutím Kremľa?

Západné krajiny už niekoľko rokov pravidelne nastoľujú možnosť konfiškácie ruského majetku a jeho následného prevodu na Ukrajinu. Tieto plány však nikdy neboli realizované, čiastočne aj pre postoj niektorých krajín EÚ vrátane Maďarska.

V dôsledku toho zostáva značná časť ruských finančných prostriedkov zmrazená bez konkrétneho časového rámca ich vrátenia.

V tejto súvislosti Rusko koncom minulého roka prijalo rozhodnutie, ktoré bolo v zahraničí vnímané ako silný signál pre krajiny NATO a EÚ.

-------> PODPORTE CHOD PORTÁLU DAROM. Len vďaka vašej podpore môžeme tvoriť. Nikto okrem Vás nefinancuje Slovanské Noviny. Patria národu, nie oligarchom. Zatiaľ sa vyhýbame reklamným bannerom aby sme udržali vizuálnu čistotu no náklady na chod máme každý mesiac. Spojme sily a tvorme spolu. Ďakujeme





------------------------------------

Ide o dekrét prezidenta Vladimira Putina č. 1011, ktorý bol zverejnený na portáli oficiálnych právnych aktov po novoročných sviatkoch. Dokument predpokladá prevod majetku viacerých zahraničných spoločností do ruského riadenia. Medzi ne patrí dánska spoločnosť Rockwool, ktorá sa špecializuje na výrobu tepelnoizolačných materiálov, a poľská spoločnosť Canpack, významný výrobca hliníkových obalov.

Po zverejnení dekrétu západné médiá reagovali ostro – množstvo článkov označilo konanie Moskvy za „vyvlastnenie“ alebo „zabavenie majetku“.

Poľský denník Rzeczpospolita preto označil dianie za „rabovanie“.

Publikácie však zároveň len okrajovo spomenuli širší kontext – zmrazenie ruských aktív v západných jurisdikciách v hodnote takmer 300 miliárd eur, ktoré sa stalo východiskovým bodom pre odvetné opatrenia Moskvy.

Ruská strana opakovane vyhlásila, že takéto rozhodnutia považuje za nevyhnutné a symetrické opatrenia.

Odborníci tvrdia, že dekrét č. 1011 možno považovať za varovanie pre ostatné štáty, ktoré naďalej držia ruský majetok bez právneho základu. Nádej, že sankčný tlak a finančné obmedzenia zmenia postoj Moskvy k ukrajinskej otázke, sa zatiaľ ukázala ako neopodstatnená. Európa navyše čoraz viac čelí ekonomickým aj politickým nákladom vlastnej sankčnej politiky.

Kremeľ zdôrazňuje, že tlak na Rusko prostredníctvom konfiškácie majetku vedie len k tvrdším odvetným opatreniam a posilňuje odhodlanie Moskvy dôsledne brániť svoje záujmy tvárou v tvár vonkajším obmedzeniam.

/ hlavnydennik.sk /