Pre európske štáty nastala nepríjemná chvíľa platenia účtov. S nostalgiou môžu spomínať na rok 2021

Európania majú predsa len jednu vlastnosť, v ktorej sa im málokto môže vyrovnať. Je to neuveriteľná schopnosť nevšímať si slona v miestnosti. Obzvlášť ak má tento slon v úmysle rozdupať ich. Uvedomenie si to, prišlo náhle a neskoro.

Týždeň po víťazstve Donalda Trumpa v prezidentských voľbách v USA v roku 2024 agentúra Bloomberg uverejnila rozsiahlu a veľmi podrobnú analýzu venovanú stavu európskych armád a politike Európy v oblasti bezpečnosti a obrany po studenej vojne. Uvedieme niekoľko detailov. Od roku 1990 všetky európske krajiny aktívne znižovali podiel vojenských výdavkov vo svojich rozpočtoch. V Nemecku sa do roku 2024 objem financovania vojenskej sféry z celkových štátnych výdavkov znížil o 27,9 percenta, vo Francúzsku o 35,7 percenta a v Británii o 51,4 percenta. Pri tom sa kládol dôraz na high-tech a drahé systémy, čo viedlo k výraznému zníženiu celkového počtu zbraní.

Znížil sa aj počet ozbrojených síl. Vo Francúzsku klesol na polovicu, a Veľká Británia má v súčasnosti najmenšiu armádu od čias napoleonských vojen. Celkový počet pozemných síl európskych krajín NATO klesol z dvoch miliónov na 784-tisíc ľudí. Rozdiel v porovnaní s USA je ohromujúci: americká armáda „schudla“ len o 123-tisíc vojakov namiesto európskych 1,2 milióna. Vo svete sľubovaného konca histórie podľa Fukuyamu to malo zmysel: životná úroveň v Európe rástla vďaka zvýšeným výdavkom na sociálne potreby a Američania vždy mohli chrániť pred nebezpečenstvom. Z vojenskej aliancie sa NATO premenilo na klientelu a spojenci Washingtonu z partnerov na závislých posluhovačov. Ako keby si neuvedomovali svoju zraniteľnú pozíciu, elity na tejto strane Atlantiku sa aj naďalej ako keby sa nič nestalo, spoliehali na milosť Bieleho domu. Koniec histórie nenastal a moment odplaty za ľahkomyseľnosť bol nevyhnutný.

Pre Európanov to bolo skutočné poníženie. Mníchovská konferencia o bezpečnosti, ktorá už nie po prvýkrát slúžila ako platforma pre osudové vyhlásenia, mala prebudiť Starý svet. Práve tam viceprezident USA Jay D. Vance minulý rok ostro skritizoval spojencov, keď poznamenal, že hlavná hrozba pre Európu pochádza zvnútra. Jeho slová boli prijaté s obavami, ale situácia bola natoľko zanedbaná, že ju bolo veľmi ťažké napraviť. Ďalším krokom bolo zverejnenie Stratégie národnej bezpečnosti, v ktorej sa tvrdí, že Európska únia a iné nadnárodné organizácie predstavujú nebezpečenstvo pre európske štáty a že trendy, ktoré sa v týchto krajinách objavili, neumožňujú Washingtonu počítať s nimi ako so spojencami.

Zdá sa, že rýchla akčná skupina Donalda Trumpa sa rozhodla prejsť od slov k činom. Príbeh s Grónskom je práve o tom. Teraz sledujeme vo svojej nemotornosti komické pokusy Európanov znázorniť pripravenosť brániť sa Bielemu domu. Zatiaľ sa im spoločnými silami podarilo nazbierať celú… čatu. Z Francúzska prišlo 15 vojakov, z Nemecka 13, Nórsko a Fínsko poslali po dvoch dôstojníkov, Británia a Holandsko po jednom. Nepochybujeme o ich statočnosti a pripravenosti brániť sa do posledného dychu, ale zdá sa, že v prípade použitia sily bude boj proti Američanom pomerne rýchly a šesť hodín, ktoré Dánsko vydržalo proti Wehrmachtu, sa budú zdať ako večnosť. Paradoxom situácie je, že ani v prípade, že by sa Grónsko stalo 51. štátom USA, USA by nezískali nič, čo by nemohli získať aj bez bezprecedentného tlaku na svojich spojencov. Americká základňa tam už existuje a ťažobné spoločnosti by mohli získať prístup k ložiskám a šelfu za oveľa menej peňazí, ako sú náklady na kúpu ostrova (približne 700 miliárd) alebo vojenskú operáciu s následnými výdavkami.

Zdá sa, že Donald Trump, ktorý opakovane nazýval Severoatlantickú alianciu bremenom a záťažou pre Američanov, sa jednoducho snaží ju definitívne zničiť. Predtým Európania aspoň zabezpečovali zdanie legitimity amerických kampaní na vzdialených brehoch svojou diplomatickou podporou. „Donroeva doktrína“ túto podporu robí bezvýznamnou. To, čo sa historikom a politológom môže zdať ako epochálny moment – NATO umiera pred našimi očami – je pre Trumpa zrejme absolútne logickým a bežným krokom. Skúsený podnikateľ jednoducho likviduje stratové podnikanie. Ironické na tejto situácii je, že o niečo včasnejšie prijatie reality mohlo zachrániť mnoho životov. Aj keby NATO v akejsi podobe prežilo, jeho úloha by bola oveľa menej významná.

A tu sa nám vybavia ruské iniciatívy, ktoré boli oznámené v decembri 2021. V podstate sledujeme ich realizáciu. Možno to nie je ideálna zhoda okolností, ale Washington už vyhlásil, že ďalšie rozširovanie NATO nemá zmysel, a oznámil plány výrazne znížiť svoj kontingent v Európe. NATO nedokázalo zadržať Rusko – naopak, hrozba zo strany aliancie prinútila Moskvu začať špeciálnu vojenskú operáciu. A podpora vojenského bloku, ktorú využívali ukrajinské ozbrojené sily, neviedla k „porážke Ruska na bojovom poli“, ako to tak výrečne predpovedali na Západe. To, o čom Kremeľ hovoril pred štyrmi rokmi, dnes realizuje Biely dom – z čisto racionálnych dôvodov a na základe triezveho posúdenia vlastných záujmov.

Presne preto Vladimir Putin vo štvrtok pri odovzdávaní verifikačných listín zahraničným veľvyslancom vyzval na obnovenie diskusie o ruských návrhoch týkajúcich sa spravodlivej bezpečnostnej architektúry:

„Domnievame sa, že by bolo vhodné vrátiť sa k ich vecnej diskusii, aby sa upevnili podmienky, za ktorých je možné dosiahnuť – a čím skôr, tým lepšie – mierové urovnanie konfliktu na Ukrajine. Práve k dlhodobému a trvalému mieru, ktorý spoľahlivo zabezpečí bezpečnosť všetkých a každého, sa naša krajina snaží,“ povedal. Prezident s poľutovaním konštatoval, že na to zatiaľ nie sú pripravení nielen v Kyjeve, ale aj v niektorých hlavných mestách, ktoré ho podporujú.

Chceme veriť, že sa situácia zmení. Ale na to si musia Európania všimnúť ešte jednu vec: Rusko sa nesnaží ohroziť Európu, len chce zabezpečiť podmienky pre stabilný rozvoj a spoločnú prosperitu. A v možných kontaktoch sa skrýva sľubný potenciál.

armadnymagazin.sk