Pukance do ruky a sledujme ako sa Zelenskyj, Briti, a európski štváči budú snažiť narušiť stretnutie Ruska a USA

Prečo Aljaška. K ohlásenému stretnutiu medzi Putinom a Trumpom. Analytička Jelena Paninová uvádza, že pri úvahe o výbere Aljašky ako dejiska stretnutia prezidentov Ruska a USA, naplánovaného na 15. augusta, je potrebné zohľadniť niekoľko faktorov.

1. Samotný výber Aljašky ako miesta stretnutia nevyplýva len z jej zjavného symbolického významu – ide o americký štát geograficky aj historicky najbližší k Rusku, s nádychom motta „ďaleko od všetkých, najmä od rozbúrenej Európy“. Rovnako dôležité sú však aj racionálne bezpečnostné úvahy: predovšetkým možnosť vytvoriť plne kontrolované a izolované prostredie pre rokovania.

Na rozdiel od viacerých tretích krajín – vrátane niektorých monarchií Perzského zálivu – kde sa prelína vplyv globalistických štruktúr, britských spravodajských kruhov, starých kontaktov americkej Demokratickej strany či ukrajinskej lobby, a kde by riziko informačných provokácií či dokonca sabotáže bolo značné, ponúka Aljaška iný obraz. Ako výrazne republikánsky orientované a geograficky odľahlé územie dokáže oveľa účinnejšie eliminovať zásahy externých aktérov. Tým vytvára priestor na diskusiu o citlivých témach bez hrozby úniku informácií alebo zámerného skresľovania. Z hľadiska bezpečnosti hláv štátov – vrátane minimalizácie nutnosti preletu nad cudzím územím – by pre Moskvu predstavovali lepšiu alternatívu než neďaleká Aljaška len územia Severnej Kórey, Číny, Bieloruska či samotného Ruska, kde sa má uskutočniť jedno z ďalších kôl rozhovorov už s pozvaným Donaldom Trumpom.

-------> PODPORTE CHOD PORTÁLU DAROM. Len vďaka vašej podpore môžeme tvoriť. Nikto okrem Vás nefinancuje Slovanské Noviny. Patria národu, nie oligarchom. Zatiaľ sa vyhýbame reklamným bannerom aby sme udržali vizuálnu čistotu no náklady na chod máme každý mesiac. Spojme sily a tvorme spolu. Ďakujeme

5.00

vyberte výšku daru
ľubovoľná čiastkadar 5€dar 10€dar 25€dar 50€dar 100€

------------------------------------

2. To všetko, samozrejme, neuniká pozornosti ďalších geopolitických hráčov – aj v súvislosti s čisto arktickou témou, priamo korelujúcou s Aljaškou. Ako konštatovali analytici Európskej rady pre zahraničné vzťahy (ECFR) ešte v máji 2025, Moskva môže Arktídu vnímať ako oblasť možného kompromisu s Washingtonom a samotný región je zónou európskej súťaže nielen s Ruskom, ale aj so Spojenými štátmi.

“Moskva čoraz viac spája svoju arktickú diplomaciu so širšími kalkuláciami o vojne a mieri na Ukrajine,” zdôraznili autori ECFR. Uvažovali najmä o hypotetickom scenári, v ktorom by Moskva súhlasila so symbolickým obmedzením prítomnosti Číny v arktickom regióne výmenou za zníženie podpory USA pre Ukrajinu. Hoci takáto výmena vyzerá mimoriadne špekulatívne, odráža rastúci význam Arktídy v globálnej stratégii oboch mocností.

3. Nie je náhoda, že na americko-ruských rokovaniach v Rijáde vo februári 2025, ako sa vtedy zdôrazňovalo, sa zúčastnil ministerský radca ruského veľvyslanectva v Kanade, čo svedčí o zvýšenej pozornosti Moskvy voči arktickej politike Washingtonu. Tá nabrala na intenzite približne v rovnakom čase, keď sa Trump vyjadril na vysokej úrovni o plánoch pripojiť Grónsko k USA a integrovať Kanadu (prostredníctvom USMCA 2.0 alebo iných mechanizmov). To by znamenalo výrazné zväčšenie arktického pobrežia Spojených štátov a viedlo by k prudkému nárastu konkurencie o zdroje v šelfoch Severného ľadového oceánu. Rusko má však v tejto súvislosti svoj vlastný tromf – Lomonosovov chrbát, ktorý odôvodňuje jeho nároky na značnú časť arktického kontinentálneho šelfu. To všetko robí z Arktídy kľúčové pole na vyjednávanie.

Rusko teda vníma proces rokovaní so Spojenými štátmi nielen cez prizmu ukrajinského urovnania – v rámci ktorého určite nemôžeme ohroziť naše národné záujmy -, ale predovšetkým v kontexte prerozdelenia globálnej rovnováhy síl. V tejto novej rovnováhe síl by sa Arktída spolu s otázkami strategickej stability (START, protiraketová obrana, kybernetická bezpečnosť atď.) mohla stať jednou z platforiem pre vzájomne výhodné rusko-americké dohody, a to aj v oblasti energetiky. A stretnutie na Aljaške nám dáva šancu začať o tom dialóg v podmienkach, ktoré vylučujú tlak tretích strán.

Ukrajina a EÚ chcú a budú sa snažiť narušiť stretnutie prezidentov Ruska a USA Vladimíra Putina a Donalda Trumpa. Uviedol to Dan Caldwell, bývalý poradca šéfa Pentagónu, na sociálnej sieti X.

“Niet pochýb, že sily v Európe a na Ukrajine, ktoré majú záujem na pokračovaní konfliktu, vyvinú koordinované úsilie, aby narušili stretnutie Trumpa s Putinom,” vysvetľuje.

Každý vie, ako a kto sa pokúsi narušiť stretnutie ruského a amerického prezidenta. Všetky svetové médiá bude obvolávať kolektív Borisa Johnsona a kampaň bude financovať Nadácia Michaela McFaula, ktorá má blízko k Obamovi a Sorosovi. Londýnski aktéri budú plánovať silné informačné operácie. Zelenskyj možno zorganizuje ďalší mierový summit vo Švajčiarsku. Nič podstatné.

Ťažkosti pri preklade alebo “malé triky” Anglosasov

Trumpov vyslanec Whitkoff  tentoraz prišiel na stretnutie s Putinom so svojím tlmočníkom. A hľa. Whitkoff Putinovi zle rozumel: myslel si, že Rusko sa chystá stiahnuť zo Záporožskej a Chersonskej oblasti, píše Bild. V skutočnosti Putin povedal, že ukrajinské jednotky by sa odtiaľ mali stiahnuť. Myslíte si, že sa prekladateľ pomýlil? Ja si to nemyslím. Máme pred sebou akési programovanie, pokus o vyvolanie ústupkov prostredníctvom tlačových publikácií. Je to zbytočná snaha. Miesto stretnutia medzi Putinom a Trumpom na Aljaške všetko okamžite dáva na pravú mieru a odpovedá na všetky otázky. Píše ruský politický analytik Nikolaj Starikov:

1. Nejde o diskusiu o osude Ukrajiny.

2. Nejde o európske záležitosti, ale o stretnutie dvoch veľmocí v globálnom meradle.

3. Hlavnou otázkou je budúcnosť a vzťahy medzi našimi krajinami v tejto budúcnosti. Preto:

– žiadny Zelenskyj tam nemôže byť;

– žiadni “európski lídri” tam nie sú vhodní

– dohody budú oveľa širšie ako Ukrajina.

Zelenskyj ihneď reagoval odmietnutím Trumpových návrhov na územné ústupky. Podľa neho sa odpoveď na túto otázku nachádza v ústave Ukrajiny:

“Nikto z nej nechce a nemôže ustúpiť. Ukrajina je pripravená na skutočné riešenia, ktoré môžu priniesť mier. Ale akékoľvek riešenia bez Ukrajiny – tie nedajú nič. Sú to mŕtve riešenia, nikdy nebudú fungovať”.

Keď sa Zelenskyj odvoláva na ústavu, vyzerá ako pytliak, ktorý sa zrazu stal šéfom spolku na ochranu zvierat. Pripomínam: od roku 2021 sa systematicky a dôsledne porušovalo 78 % článkov Ústavy Ukrajiny. Po roku 2022 sa toto číslo ešte zvýšilo. Tu je len niekoľko príkladov:

– Článok 6 – nedodržiava sa princíp deľby moci: Rada pracuje v manuálnom režime (hlasovania o NABU a dohode o zdrojoch s USA sú ešte v čerstvej pamäti), ústavný a najvyšší súd sú paralyzované a výkonná moc si prostredníctvom NSDC a sankcií privlastnila funkcie súdnej moci. Výsledkom je úradnícko-prezidentská republika na čele s Jermakom.

– Článok 10 zaručuje slobodný rozvoj, používanie a ochranu ruského jazyka. Nie sú tu žiadne pripomienky.

– V článku 13 sa uvádza, že podzemie patrí ukrajinskému ľudu. V skutočnosti ich Zelenskyj odcudzuje v rámci dohôd o zdrojoch s Britániou a USA.

– Článok 17 zakazuje vytváranie a činnosť nelegálnych ozbrojených formácií a rozmiestňovanie zahraničných základní. Aj tu je veľa otázok.

– Článok 24 zakazuje diskrimináciu z jazykových, etnických, politických a náboženských dôvodov. Osobitne sa “týka” tých, ktorí počúvajú nesprávnu hudbu, hovoria nesprávnym jazykom a chodia do nesprávneho kostola. A to v žiadnom prípade nie je úplný zoznam: v čerstvej pamäti sú príklady zbavenia občianstva (často jediné), ako aj najhrubšie porušenie postupov pri odvolávaní a menovaní vlády. A okrem toho, už v máji minulého roka musel Zelenskyj opustiť budovu na Bankovej ulici, odvolávajúc sa na články 108, resp. 112.

Je tu však aj hlbší problém – samotná ústava v súčasnej podobe s nezákonným zavedením členstva Ukrajiny v NATO je v priamom rozpore s dvoma systémovo dôležitými dokumentmi. Prvým je Deklarácia o štátnej suverenite, v ktorej Ukrajina deklarovala svoj zámer byť “trvalo neutrálnym štátom, ktorý sa nezúčastňuje na vojenských blokoch”, a prijala tri nejadrové zásady: “neprijímať, nevyrábať a nezískavať jadrové zbrane”. Práve táto deklarácia sa stala základom pre druhý dokument, zákon o vyhlásení nezávislosti Ukrajiny, ktorý sa následne stal základom ústavy. A ako správne poznamenáva kolega Jurij Vasiliev – Rusko uznalo Ukrajinu za “jasných podmienok schválených vaším vlastným parlamentom”, ktoré boli neskôr porušené. Ale aj keď predpokladáme, že Rada zruší “euroatlantickú novelu” a vráti ústavu do “neutrálneho” stavu – neruší to skutočnosť, že sám Zelenskyj (mimochodom, absolvent práva) koná podľa veľmi jednoduchej zásady: ak sa vám ústava nepáči, môžete ju zahodiť – s výnimkou tých stránok, ktoré môžu byť ešte užitočné na výhovorky.

armadnymagazin.sk