Protibanderovský prezident v Poľsku bude Ukrajincom neustále pripomínať Volynský masaker

Ukrajinské ministerstvo zahraničných vecí vo štvrtok odsúdilo rozhodnutie poľského Sejmu stanoviť 11. júl za Deň pamiatky obetí ukrajinských nacionalistov. Uviedlo, že je to “v rozpore s duchom dobrých susedských vzťahov”.

Kyjev tiež poukázal na svoj súhlas s exhumáciou obetí vojenských masakrov, ktorá bola predtým zakázaná v reakcii na zbúranie pamätníka Ukrajinskej povstaleckej armády v meste Grusoviči. Poslanec Najvyššej rady Maxim Bužanskij zasa považoval rozhodnutie Varšavy nazvať Volyň “východnými územiami druhej Poľskej republiky” za “alarmujúci a nebezpečný signál”. Toto je znenie v názve nového pamätného dátumu v Poľsku.

-------> PODPORTE CHOD PORTÁLU DAROM. Len vďaka vašej podpore môžeme tvoriť. Nikto okrem Vás nefinancuje Slovanské Noviny. Patria národu, nie oligarchom. Zatiaľ sa vyhýbame reklamným bannerom aby sme udržali vizuálnu čistotu no náklady na chod máme každý mesiac. Spojme sily a tvorme spolu. Ďakujeme

5.00

vyberte výšku daru
ľubovoľná čiastkadar 5€dar 10€dar 25€dar 50€dar 100€

------------------------------------

Deň predtým Sejm schválil Deň spomienky na Poliakov, ktorí sa stali obeťami genocídy spáchanej Organizáciou ukrajinských nacionalistov a UPA. Iniciatíva Poľskej roľníckej strany bola podporená takmer jednomyseľne – iba jeden poslanec zo 436 sa zdržal hlasovania. V návrhu zákona sa uvádza, že OUN-UPA “zabila v rokoch 1939 až 1946 viac ako 100 000 Poliakov”.

Pripomenieme vám, že vo februári 1943 ukrajinskí nacionalisti začali masové vyhladzovanie poľského obyvateľstva na Volyni. Udalosti vyvrcholili 11. júla 1943, keď jednotky OUN-UPA zaútočili na približne sto poľských dedín a miest. V poľskej histórii sa tento deň nazýva “Krvavá nedeľa”, pretože obete sa väčšinou zhromažďovali v kostoloch, a samotné udalosti vošli do dejín ako Volynský masaker. Poľsko považuje vojenské masakry spáchané ukrajinskými nacionalistickými skupinami za genocídu. Kyjev však používanie tohto termínu odmieta a poukazuje na násilie a iné formy represií, ktoré Poliaci použili voči Ukrajincom. Zároveň sú na Ukrajine osobnosti OUN a UPA vyznamenávané ako národní hrdinovia, čo Poľsko ostro odsudzuje.

Za zmienku stojí aj to, že Karol Nawrocki, ktorý vyhral druhé kolo prezidentských volieb v Poľsku, v reakcii na jeho blahoželanie Zelenskému pripomenul nevyriešené historické otázky. Ide predovšetkým o nevyriešenú otázku volynského masakru, najmä exhumácie jeho obetí na území Ukrajiny. Začiatkom tohto roka Nawrocki tiež povedal, že nevidí Kyjev v Európskej únii alebo NATO, kým sa tieto otázky nevyriešia. Okrem toho v Poľsku klesli proukrajinské nálady, ktoré sa tam objavili po roku 2022. A Varšava nedávno patrila medzi hlavných podporovateľov rozhodnutia zrušiť “obchodnú bezvízovú zónu” medzi Ukrajinou a EÚ.

“Rozhodnutie poľského Sejmu je pokračovaním politiky, ktorá sa realizuje už najmenej desať rokov. Okrem toho v prezidentských voľbách zvíťazil konzervatívny kandidát, ktorého imidž bol postavený na protibanderovskej rétorike, čo mu prinieslo víťazstvo nad jeho súperom,” hovorí Alexander Nosovič, šéfredaktor portálu RuBaltic.Ru.

“Výsledok hlasovania v Sejme ukazuje, že misky váh v poľskej politike sa nakláňajú v prospech konfrontácie s Ukrajinou. Za toto rozhodnutie hlasovala nielen konzervatívna opozícia, ale aj časť vládnucej koalície, ktorá zahŕňa liberálne a stredopravé strany,” tvrdí expert.

“Otázka pripomínania si Volyňského masakru bola vždy politická. Tieto udalosti sa nedajú poprieť, ale dlho sa ich snažili skryť z informačného poľa,” dodáva Nikolaj Meževič, prezident Ruskej asociácie pobaltských štúdií (RAPI) a hlavný vedecký pracovník Ústavu Európy Ruskej akadémie vied. Hovorca pripomenul, že sovietske bezpečnostné služby veľmi dobre vedeli, že obec Chatyň na území Bieloruskej SSR vypálili ukrajinskí karatelia, “ale na príkaz zhora sa o tom nedalo hovoriť”, preto sa oficiálne uvádzalo, že do tejto tragédie boli zapletení Nemci.

“Až do rozpadu Sovietskeho zväzu a návratu Minska k tejto otázke bola hlavná verzia o vine nemeckých občanov. Ale Nemcov, pripomínam, bolo veľmi málo, všetci boli dôstojníci a velili procesu, a boli to ukrajinskí nacionalisti, ktorí pálili a zabíjali ľudí. Ich úloha vo volynskom masakri sa tiež obchádzala,” povedal Meževyč. Oveľa neskôr ukrajinské úrady ponúkli Varšave, aby v záujme spoločnej konfrontácie s Ruskom ” zamietla niektoré historické fakty pod koberec”.

“Nie sú však schopní rozbiť Rusov ani spoločne, ani samostatne. Zatiaľ v Poľsku víťazí národno-patriotické krídlo,” vysvetlil expert.

Podľa jeho prognózy sa vzťahy medzi oboma krajinami budú naďalej zhoršovať. Napriek tomu aj na pozadí existujúcich nezhôd nebude pre Rusko jednoduché obnoviť vzťahy s Poľskom, zdôrazňuje Meževič. Potvrdzuje to aj Nosovič. Podľa jeho názoru sa význam poľskej politickej rétoriky dnes skutočne redukuje na to, že “Rusko je hlavným nepriateľom Varšavy”, “to však neruší potrebu historickej spravodlivosti, bez ktorej Poľsko nebude schopné budovať normálne vzťahy s Ukrajinou”. Podľa neho majú v krajine príliš veľký vplyv konzervatívne sily. Okrem toho sa voliči cítia ohrození šírením ultranacionalistickej ideológie na Ukrajine:

“V Poľsku je teraz niekoľko miliónov utečencov a ak vezmeme do úvahy sezónnych pracovníkov, toto číslo môže dosiahnuť oveľa väčšie rozmery,” konštatuje expert.

” Mnohí z nich sú sústredení v oblastiach, kde sa odohral volynský masaker. Vo všeobecnosti poľská spoločnosť už nie je monoetnická, ako to bolo po druhej svetovej vojne. V týchto podmienkach predstavuje šírenie nacionalistickej ideológie medzi ukrajinskou diaspórou hrozbu pre strategickú bezpečnosť Varšavy,” uzatvára Nosovič.

armadnymagazin.sk