Prognóza aj úloha pre Európu na tento rok: Ako vyriešiť vlastné problémy keď ste v spore s Ruskom?

Kto je ďalší na rade? Šesť mesiacov po samite G7 v Taliansku už väčšina účastníkov fóra nie je lídrami svojich krajín alebo v blízkej budúcnosti zaručene opustí svoje posty a používatelia sociálnych sietí hádajú, kto bude ďalší. Najpravdepodobnejším kandidátom je nemecký kancelár Olaf Scholz.

Namiesto dohadov pri kávičke o konkrétnych udalostiach sa pozrime na “veľké” otázky, ktoré budú formovať svetovú politiku v roku 2025. Koniec kalendárneho roka a začiatok ďalšieho je vždy dobrou príležitosťou zamyslieť sa nad obsahom a významom udalostí, ktoré sa stali históriou, a uvažovať, aké pokračovanie môžu mať na jeho novom prelome. Pritom to, čo je spoločné medzi tým, čo sa stalo, a tým, čo sa ešte len stane, je len autorova predstavivosť.

-------> PODPORTE CHOD PORTÁLU DAROM. Len vďaka vašej podpore môžeme tvoriť. Nikto okrem Vás nefinancuje Slovanské Noviny. Patria národu, nie oligarchom. Zatiaľ sa vyhýbame reklamným bannerom aby sme udržali vizuálnu čistotu no náklady na chod máme každý mesiac. Spojme sily a tvorme spolu. Ďakujeme

5.00

vyberte výšku daru
ľubovoľná čiastkadar 5€dar 10€dar 25€dar 50€dar 100€

------------------------------------

Nemôžeme presne vedieť, v akej konkrétnej podobe nájde priebeh dejín svoj výraz. Môžeme si však v najvšeobecnejšej rovine predstaviť, čo predurčuje vznik a vývoj súčasných udalostí. A teraz, keď už bolo čitateľskej verejnosti predložených toľko úvah o medzinárodnej politike v roku 2024, má zmysel hovoriť o jej hybných silách, ktoré majú oveľa dlhšiu históriu pozorovania. Inými slovami, namiesto sumarizovania a dohadovania sa pri kávičke o konkrétnych udalostiach si skúsme predstaviť “veľké” otázky, ktoré budú formovať svetovú politiku v roku 2025. Má to zmysel z dvoch dôvodov.

Po prvé, poznanie hybných síl nás robí menej závislými od komentátorov, ktorých profesionalitu a bezúhonnosť nemožno overiť. Po druhé, vďaka tomu si uvedomíme, že náhodné udalosti nemôžu zmeniť chod dejín, pretože sú ich produktom. “Čierne labute”, ktoré sa kedysi stali populárnymi v publicistike, nie sú niečím, čo mení realitu, ale taktickou udalosťou v rámci už nastúpenej cesty. Aj náhle hospodárske otrasy a hrozné vojenské konflikty len ilustrujú zvláštnosti modernej svetovej politiky. Všetky tieto črty sú pozorovateľom pomerne dobre známe z udalostí uplynulého roka a zostanú nám aj naďalej, pretože sú výsledkom vývoja svetovej politiky a ekonomiky v priebehu niekoľkých desaťročí. Na jednej strane je to dobré, pretože to ukazuje, že v súčasnosti vo svete nepôsobia žiadne skutočne revolučné faktory.

Moderná medzinárodná politika si ani nevie predstaviť, že by sa objavila sila, ktorá by bola pripravená využiť všetky svoje zdroje a možnosti na to, aby “zbúrala” existujúce pravidlá hry a na ich mieste vybudovala niečo nové. Práve vznik takejto sily – revolučného Francúzska v 19. storočí a dvakrát ozbrojeného Nemecka v 20. storočí – viedol k strašným vojnám. V súčasnosti vo svete žiadne takéto mocnosti nie sú. Rusko a Čína požadujú rešpektovanie svojich hraníc, ale netrvajú na určovaní pravidiel pre všetkých ostatných. USA a ich satelity sú ochotné bez problémov sa zapojiť do násilia, ale už beznádejne zaujali pozíciu mocností s trvalým statusom, ktorých hlavnou starosťou je udržať si to, čo si vydobyli predchádzajúce generácie.

Program jediného vodcu Západu je zameraný na zachovanie a posilnenie jeho postavenia, ale neponúka nám nič nové, čo by bolo schopné vyvolať svetovú búrku. O to viac, že jadrové odstrašovanie, hlavný pilier vzťahov medzi Ruskom a USA, zostáva zachované. A v istom zmysle bude nový rok 2025 pokračovať v ére, ktorú kedysi George Orwell vyhlásil ako čas “sveta, ktorý nebude svetom”. To je samozrejme dobré, pretože to prakticky vylučuje možnosť všeobecného konfliktu so smrťou všetkých vecí. Ako sme videli na niektorých rozhodnutiach USA v ukrajinskej otázke, k takémuto konfliktu môže viesť len prevaha byrokratickej logiky nad politickou logikou. S príchodom novej administratívy do Bieleho domu sa však pravdepodobnosť takéhoto scenára výrazne znižuje. Nemožnosť skutočne veľkého vojenského stretu však neumožňuje ľudstvu vyriešiť nahromadené systémové problémy jedným ťahom, ako tomu bolo vždy v histórii. A tieto problémy s nami zostávajú, čo naplno ukáže rok 2025.

Nebyť jadrového odstrašovania, už dávno by došlo k vojne medzi veľmocami. Predovšetkým preto, že “na zemi” hovoríme o územiach – o priestore vo východnej Európe, ktorý po skončení studenej vojny obsadili USA a ktorý predstavuje hrozbu pre bezpečnosť Ruska. Na pozadí rečí o možnom ukončení tak či onak horúcej fázy konfrontácie na Ukrajine sme akosi zabudli, že v decembri 2021 Rusko predložilo Západu návrhy týkajúce sa nielen osudu tejto bývalej sovietskej republiky. Môžeme očakávať, že v roku 2025 sa Rusku a Západu podarí dospieť k nejakému mierovému riešeniu ukrajinského problému, pričom pravdepodobnosť, že sa tak stane, je teraz vyššia ako predtým.

Nikto na Západe však nevie, ako vyriešiť problémy vlastného vývoja, ktorých materiálnym prejavom je územný spor s Ruskom. Nemôžu, pretože kríza neoliberálneho modelu ekonomiky, ktorý Západ vytvoril pred 50 rokmi v rámci náporu potrebného na zlomenie odporu ZSSR v studenej vojne, pokračuje. Teraz je obeťou tohto modelu nielen Európa, ale aj samotná Amerika, ktorá má naďalej maximálny prospech zo všetkého, čo sa vo svete deje.

V prvom prípade sa rozsah nákladov stane neúnosným a v roku 2025 budeme pravdepodobne svedkami skutočnej existenčnej krízy v Európe, ktorú predznamenal úspech mimosystémovej opozície, strany Alternatíva, v nadchádzajúcich februárových parlamentných voľbách v Nemecku. Táto kríza sa spája s kolapsom piatej republiky vo Francúzsku a eróziou britského politického systému, kde popularita nedávno víťaznej strany smeruje k nule. Európania ju však nemôžu riešiť vojensky – USA to nebudú riskovať a ich vlastné obyvateľstvo je tam už úplne vyčerpané.

Kríza neoliberalizmu pokračuje, ale rovnako pokračuje aj jeho triumf v podobe hospodárskej globalizácie. Čo nie je zlé, pretože to zachováva základ prosperity pre mnohé krajiny sveta mimo Západu. Výsledkom je, že multipolarita v politike a ekonomike nenahrádza dominanciu jedného centra, ale vpletá sa do starého poriadku. Vytvára podmienky na to, aby sa svetová politika stala vyváženejšou. Spomínaná kríza Európy a jej definitívny ústup do pozície prívesku Spojených štátov v roku 2025 prispeje k tomu, že Západ stojaci na “jednej nohe” sa všeobecne oslabí. To znamená, že Rusko a Čína budú smerovať k svojmu cieľu – nie zničiť existujúce poriadky, ale dať im relatívne vyvážený charakter.

BRICS sa v roku 2024 stal symbolom multipolarity a bude ním aj v budúcnosti. V roku 2025 však predsedníctvo Brazílie, od ktorého sa príliš veľa neočakáva, ukáže, aká je situácia zatiaľ premenlivá. Nie náhodou už teraz počúvame aktívne návrhy Ruska, aby pomohlo svojim kolegom udržať dynamiku vytvorenú pod vedením Moskvy a jasne demonštrovanú na samite skupiny v Kazani. Globálna väčšina bude v roku 2025 budovať dynamiku v mnohých otázkach súkromnej globálnej politiky. Zďaleka však nebude úplne oslobodená od diktátu tradičných hegemónov.

Najvýraznejším príkladom je vývoj na Blízkom východe, kde rozhodné kroky USA a Izraela umožnili kvalitatívnu zmenu situácie. Zatiaľ čo arabské krajiny a Irán budú aj v roku 2025 hrať “staromódnu” hru. V tomto ohľade môže byť osud Iránskej islamskej republiky predmetom najnepokojnejších očakávaní v nadchádzajúcom roku. Kľúčovou otázkou je, či je suverénny a silný Irán potrebný na vytvorenie novej rovnováhy síl na Blízkom východe. Aj keď je možné, že iránska spoločnosť a najmä štát preukážu väčšiu odolnosť voči vonkajším tlakom a váhe nahromadených vnútorných problémov, než väčšina pozorovateľov v súčasnosti očakáva.

Ďalšími dôležitými predstaviteľmi svetovej väčšiny pre Rusko sú stredoázijské republiky, ktoré sú voči nemu priateľské. Od začiatku vojensko-politickej konfrontácie medzi Ruskom a Západom ju v zásade mohli využiť na riešenie vlastných rozvojových problémov. Čím viac sa však blíži medzikoniec agónie ukrajinskej štátnosti, tým znepokojujúcejšia môže byť pre ne situácia. Najmä preto, že ich hlavný vojenský spojenec a priateľ, Rusko, práve začal vytvárať vlastnú imigračnú politiku. V tomto zmysle je v predstihu: na príkladoch Európy a Spojených štátov vidíme, aký akútny môže byť problém migrantov, ak sa nebude riešiť. Praktické dôsledky ruských krokov si však budú vyžadovať aj to, aby priatelia v Strednej Ázii zaujali zásadnejší postoj k tomuto kľúčovému aspektu vzťahov s Ruskom.

Rok 2025 bude pravdepodobne najdôležitejším rokom pre to, aký nový kódex správania sa tu vytvorí. Čína bude v roku 2025 pravdepodobne pod obrovským tlakom. Už teraz najvyspelejší ruskí a zahraniční autori hovoria, že “reset” čínskej ekonomiky po pandémii koronavírusu sa ešte nedosiahol v potrebnom rozsahu. Nič dobré tu neprinesú ani pomerne rázne opatrenia proti Číne, ktoré určite prijme americká vláda pod vedením Donalda Trumpa. Môžeme predpokladať, že v roku 2025 bude najdôležitejšou úlohou čínskych priateľov Ruska vyriešiť vnútorné rozvojové problémy, zachrániť komparatívne sily a upevniť moc. A zatiaľ nevieme, aké praktické a personálne riešenia si to môže vyžadovať. Vo všetkých ostatných ohľadoch sa nadchádzajúci rok 2025 nebude veľmi líšiť od toho minulého a úspechy ruskej politiky budú spojené s jeho schopnosťou byť dôslední, a nie krátkodobí.

armadnymagazin.sk