Prieskum: Osobná skúsenosť s koronavírusom neznamená ochotu Slovákov dať sa kvôli tomu očkovať vakcínou

Z výsledkov výskumu vyplýva, že osobnú skúsenosť alebo skúsenosť z bezprostredného okolia s koronavírusom majú už takmer dve tretiny obyvateľov Slovenska.

Rok od príchodu pandémie a po niekoľkých mesiacoch rekordnej úmrtnosti sa koronavírusom nakazilo približne 14 percent ľudí na Slovensku. Skoro sedem percent ľudí pozná blízkeho človeka, ktorý na koronavírus zomrel. Táto skúsenosť je spojená s väčším obmedzením kontaktov, nie však s vyššou ochotou sa dať zaočkovať. To sú zistenia ôsmej vlny výskumu Ako sa máte, Slovensko?, ktorý iniciuje Slovenská akadémia vied, MNFORCE a Seesame.

Ôsma vlna výskumu Ako a máte, Slovensko? sa uskutočnila od 24. do 27. marca. V tomto období klesali počty hospitalizovaných z rekordných úrovní konca februára, ako aj denné počty nových prípadov ochorenia. V čase zberu dát bol 25. marca sprísnený zákaz vychádzania a po 20.00 hod už neplatila výnimka pre cestu do prírody. Od tohto termínu boli tiež zakázané cesty do zahraničia na dovolenku.

Z výsledkov výskumu na konci marca vyplýva, že osobnú skúsenosť alebo skúsenosť z bezprostredného okolia s koronavírusom majú už takmer dve tretiny obyvateľov Slovenska, pričom na prelome januára a februára disponovala takou skúsenosťou len približne polovica respondentov. Na konci marca osobne ochorenie COVID-19 zažilo 13,6 percenta respondentov, kým na prelome januára a februára to bolo len 8,3 percenta. V aktuálnom výskume uvádzali osobnú skúsenosť s koronavírusom častejšie muži (16,5 %) ako ženy (10,8 %).

Vo výskume sme sa pýtali aj na to, ako toto ochorenie prebiehalo. V prípade, že respondent poznal vo svojom okolí viacerých ľudí, ktorí sa koronavírusom nakazili, prípadne ochorenie zažil sám, pýtali sme sa, aký najťažší priebeh ochorenia sa v jeho okolí vyskytol. Takmer sedem percent respondentov uviedlo, že člen ich domácnosti alebo blízky známy/kamarát na koronavírus zomrel. Ďalších takmer deväť percent respondentov pozná člena domácnosti alebo blízkeho známeho či kamaráta, ktorého s koronavírusom hospitalizovali.

Osobná skúsenosť alebo skúsenosť z najbližšieho okolia s vážnym priebehom ochorenia a smrťou však nemá súvislosť s obavami z epidémie, s ochotou dať za zaočkovať alebo s deklarovanou mierou dodržiavania protipandemických opatrení. Ľudia, ktorí vo svojom okolí poznajú niekoho, kto na koronavírus zomrel, častejšie uvádzajú, že úplne obmedzili stretávanie sa s ľuďmi mimo svojich domácností. Naopak ľudia, ktorí nepoznajú nikoho, kto sa koronavírusom nakazil, deklarujú nižšiu mieru obáv.

„Po niekoľkých mesiacoch, keď Slovensko viedlo rebríčky v miere úmrtnosti na koronavírus, už približne dve tretiny obyvateľov Slovenska poznajú niekoho v ich bezprostrednom okolí, kto sa nakazil koronavírusom, prípadne si ochorením COVID-19 prešli sami. Takmer sedem percent ľudí už pozná niekoho blízkeho, pre koho bolo ochorenie COVID-19 smrteľné. Je zaujímavé, ako slabo súvisí osobná skúsenosť so smrťou alebo závažným priebehom ochorenia so správaním sa počas pandémie a postojmi k očkovaniu. Toto zistenie naznačuje, že naše vnímanie pandémie je výsledkom komplexnejšieho posudzovania, ktoré prebiehalo počas celého trvania pandémie a väčšinou ho nezmenila ani tragická udalosť v našom okolí,“ uzatvára Miloslav Bahna zo Sociologického ústavu SAV.

Projekt Ako sa máte, Slovensko? dlhodobo sleduje postoje obyvateľov na Slovensku od začiatku prísnych karanténnych opatrení v marci minulého roku. Prieskumy iniciovali prieskumná spoločnosť MNFORCE, komunikačná agentúra Seesame v spolupráci so Sociologickým ústavom SAV a Ústavom výskumu sociálnej komunikácie SAV. Doteraz sa zrealizovali rozsiahle zisťovania šesťkrát v roku 2020, na prelome januára a februára a v marci 2021.

Dáta zo série výskumov Ako sa máte, Slovensko? budú dlhodobo k dispozícii odbornej verejnosti v Slovenskom archíve sociálnych dát. 

Zdroj: sav.sk

.

Máme množstvo plánov, ako sa naďalej zlepšovať a ponúkať Vám čo najkvalitnejší žurnalistický obsah.

Sledujte nás na jednej z najbezpečnejších chatovacích aplikácií Telegram, na ktorom vám prinášame aktuálne bleskové správy.

 

 

LISTINA ZÁKLADNÝCH PRÁV A SLOBÔD

čl.17. Sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené. Každý má právo vyjadrovať svoje názory slovom, tlačou, obrazom, alebo iným spôsobom, ako aj slobodne vyhľadávať, prijímať a rozširovať idey a informácie bez ohľadu na hranice štátu.

Čl.20. Právo slobodne sa združovať je zaručené. Každý má právo spolu s inými združovať sa v spolkoch, spoločnostiach a iných združeniach.

Vyhlásenie:

Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi redakcie Slovanské Noviny. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Redakcia Slovanské Noviny nie je zodpovedná za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Za obsah a pôvodnosť príspevku zodpovedá autor alebo pôvodný zdroj. SN publikujú aj názory, ktoré nemusia odrážať stanovisko redakcie, jej vydavateľa alebo oficiálnej interpretačnej línie. Robíme tak z úcty k ústavnej hodnote názorovej plurality, ktorá prispieva k posilneniu demokracie vôle ľudu a väčšiny ako aj otvorenej platformy pre slobodnú výmenu názorov pri hľadaní pravdy a mieru v konfliktom svete. Medicínske a lekárske texty, názory a štúdie v žiadnom prípade nemajú nahradiť konzultácie a vyšetrenia lekármi v zdravotníckom zariadení alebo inými odborníkmi. Slovanské Noviny dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected]

UPOZORNENIE:

Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.

Diskusia

(Pripojiť sa do diskusie je možné len po registrácii a následnom prihlásení sa do účtu.)