Prieskum: Osobná skúsenosť s koronavírusom neznamená ochotu Slovákov dať sa kvôli tomu očkovať vakcínou

Z výsledkov výskumu vyplýva, že osobnú skúsenosť alebo skúsenosť z bezprostredného okolia s koronavírusom majú už takmer dve tretiny obyvateľov Slovenska.

Rok od príchodu pandémie a po niekoľkých mesiacoch rekordnej úmrtnosti sa koronavírusom nakazilo približne 14 percent ľudí na Slovensku. Skoro sedem percent ľudí pozná blízkeho človeka, ktorý na koronavírus zomrel. Táto skúsenosť je spojená s väčším obmedzením kontaktov, nie však s vyššou ochotou sa dať zaočkovať. To sú zistenia ôsmej vlny výskumu Ako sa máte, Slovensko?, ktorý iniciuje Slovenská akadémia vied, MNFORCE a Seesame.

Ôsma vlna výskumu Ako a máte, Slovensko? sa uskutočnila od 24. do 27. marca. V tomto období klesali počty hospitalizovaných z rekordných úrovní konca februára, ako aj denné počty nových prípadov ochorenia. V čase zberu dát bol 25. marca sprísnený zákaz vychádzania a po 20.00 hod už neplatila výnimka pre cestu do prírody. Od tohto termínu boli tiež zakázané cesty do zahraničia na dovolenku.

Z výsledkov výskumu na konci marca vyplýva, že osobnú skúsenosť alebo skúsenosť z bezprostredného okolia s koronavírusom majú už takmer dve tretiny obyvateľov Slovenska, pričom na prelome januára a februára disponovala takou skúsenosťou len približne polovica respondentov. Na konci marca osobne ochorenie COVID-19 zažilo 13,6 percenta respondentov, kým na prelome januára a februára to bolo len 8,3 percenta. V aktuálnom výskume uvádzali osobnú skúsenosť s koronavírusom častejšie muži (16,5 %) ako ženy (10,8 %).

Vo výskume sme sa pýtali aj na to, ako toto ochorenie prebiehalo. V prípade, že respondent poznal vo svojom okolí viacerých ľudí, ktorí sa koronavírusom nakazili, prípadne ochorenie zažil sám, pýtali sme sa, aký najťažší priebeh ochorenia sa v jeho okolí vyskytol. Takmer sedem percent respondentov uviedlo, že člen ich domácnosti alebo blízky známy/kamarát na koronavírus zomrel. Ďalších takmer deväť percent respondentov pozná člena domácnosti alebo blízkeho známeho či kamaráta, ktorého s koronavírusom hospitalizovali.

Osobná skúsenosť alebo skúsenosť z najbližšieho okolia s vážnym priebehom ochorenia a smrťou však nemá súvislosť s obavami z epidémie, s ochotou dať za zaočkovať alebo s deklarovanou mierou dodržiavania protipandemických opatrení. Ľudia, ktorí vo svojom okolí poznajú niekoho, kto na koronavírus zomrel, častejšie uvádzajú, že úplne obmedzili stretávanie sa s ľuďmi mimo svojich domácností. Naopak ľudia, ktorí nepoznajú nikoho, kto sa koronavírusom nakazil, deklarujú nižšiu mieru obáv.

„Po niekoľkých mesiacoch, keď Slovensko viedlo rebríčky v miere úmrtnosti na koronavírus, už približne dve tretiny obyvateľov Slovenska poznajú niekoho v ich bezprostrednom okolí, kto sa nakazil koronavírusom, prípadne si ochorením COVID-19 prešli sami. Takmer sedem percent ľudí už pozná niekoho blízkeho, pre koho bolo ochorenie COVID-19 smrteľné. Je zaujímavé, ako slabo súvisí osobná skúsenosť so smrťou alebo závažným priebehom ochorenia so správaním sa počas pandémie a postojmi k očkovaniu. Toto zistenie naznačuje, že naše vnímanie pandémie je výsledkom komplexnejšieho posudzovania, ktoré prebiehalo počas celého trvania pandémie a väčšinou ho nezmenila ani tragická udalosť v našom okolí,“ uzatvára Miloslav Bahna zo Sociologického ústavu SAV.

Projekt Ako sa máte, Slovensko? dlhodobo sleduje postoje obyvateľov na Slovensku od začiatku prísnych karanténnych opatrení v marci minulého roku. Prieskumy iniciovali prieskumná spoločnosť MNFORCE, komunikačná agentúra Seesame v spolupráci so Sociologickým ústavom SAV a Ústavom výskumu sociálnej komunikácie SAV. Doteraz sa zrealizovali rozsiahle zisťovania šesťkrát v roku 2020, na prelome januára a februára a v marci 2021.

Dáta zo série výskumov Ako sa máte, Slovensko? budú dlhodobo k dispozícii odbornej verejnosti v Slovenskom archíve sociálnych dát. 

Zdroj: sav.sk