Prieskum – národná identita: Na čo sme ako Slováci hrdí?

Voliči koalície a opozície sú rovnako hrdí na históriu

Pre väčšinu respondentov je dlhodobo silným zdrojom hrdosti na Slovenskú republiku hrdosť na výsledky športovcov, slovenskú históriu ako aj slovenské umenie a literatúru.

-------> PODPORTE CHOD PORTÁLU DAROM. Len vďaka vašej podpore môžeme tvoriť. Nikto okrem Vás nefinancuje Slovanské Noviny. Patria národu, nie oligarchom. Zatiaľ sa vyhýbame reklamným bannerom aby sme udržali vizuálnu čistotu no náklady na chod máme každý mesiac. Spojme sily a tvorme spolu. Ďakujeme

5.00

vyberte výšku daru
ľubovoľná čiastkadar 5€dar 10€dar 25€dar 50€dar 100€

------------------------------------

Medzi voličmi koalície a opozície neexistujú rozdiely v miere hrdosti na slovenskú históriu a na slovenské umenie a literatúru.

Na výsledky športovcov sú o niečo viac hrdí voliči opozície ako koalície. Naopak, v prípade politicko-ekonomických charakteristík Slovenska sa pohľad voličov dvoch hlavných politických táborov od seba líši viac ako v roku 2014. Vyplýva to z výskumu Slovenskej akadémie vied (SAV) a Fakulty sociálnych a ekonomických vied Univerzity Komenského.

Pre väčšinu respondentov je dlhodobo silným zdrojom hrdosti na Slovenskú republiku hrdosť na výsledky športovcov, slovenskú históriu ako aj slovenské umenie a literatúru.

Tá ďalej narástla v aktuálnom výskume oproti už vysokým úrovniam v roku 2014. V prípade zdrojov hrdosti, ktoré sa týkajú fungovania politiky a ekonomiky, je hrdosť výrazne na nižších úrovniach a v období 2014-2024 zaznamenáva skôr stagnáciu.

V prípade hrdosti na ekonomické výsledky nastal v tomto roku dokonca mierny pokles, keď 27,9 percenta respondentov je hrdých na ekonomické výsledky SR.

“Kým teda môžeme povedať, že politická polarizácia okolo tém súvisiacich s národnou identitou a postojov k iným krajinám je dnes pri niektorých otázkach rovnaká alebo vyššia ako v roku 1996, spoločnosť ako celok metafora o dvoch proti sebe stojacich názorových táboroch príliš nevystihuje a nevystihovala ju ani v 90. rokoch 20. storočia,” skonštatoval riaditeľ Sociologického ústavu SAV Miloslav Bahna.

Vo výskume International Social Survey Programme (ISSP) Národná identita sa zisťovali postoje respondentov k šiestim možným zdrojom národnej hrdosti.

Dlhodobo platí, že je výrazný rozdiel v tom, ako odpovedajú respondenti na tri potenciálne zdroje hrdosti, ktoré sa týkajú fungovania politiky a ekonomiky a na tri apolitické zdroje hrdosti týkajúce sa športu, kultúry a histórie.

Slovensko je do výskumu ISSP zapojené od roku 1992. Bol realizovaný na vzorke 1025 respondentov formou osobných rozhovorov. Podporila ho Agentúra pre vývoj a výskum SR.

Na ilustráciu vývoja tohto postoja, ostatný prieskum z roku 2014 porovnával údaje s rokom 2024. Údaje ukázali, že za desať rokov (2004-2014) o niečo klesol podiel veľmi hrdých Slovákov a približne o toľko narástol podiel „pomerne hrdých“.

Je však otázne, či to znamená „zhoršenie“. Veď ľudia vyrovnaní so svojou národnou príslušnosťou (identitou) môžu mať výhrady k pomenúvaniu svojej národnej hrdosti ako hrdosti veľkej a môžu sa prikloniť k umiernenejšiemu vyjadreniu svojej národnej naviazanosti.

Regresná analýza ukázala, že v roku 2014 miera hrdosti najsilnejšie súvisela so sociálnou pozíciou respondentov (tzv. top-bottom), s vekom, vzdelaním (klesala s vyšším vzdelaním) a s volebnou (ne)účasťou.

Previazanie hrdosti na praktizujúcich katolíkov je tesne nesignifikantné. Vyššie sociálne pozície sú v súčasnosti celkovo spojené s vyššou mierou národnej hrdosti. Hrdosť na slovenské občianstvo bola menšia, než hrdosť nad slovenskou národnou príslušnosťou.

Redakčné upozornenie

K výstupom prieskumu odporúčame pristupovať s kritickým odstupom vzhľadom na nasledovné informácie:

Kvalitu hodnotiacich procesov v APVV roku 2022 kritizoval NKÚ:

“NKÚ počas kontroly zistil, že aktuálne nastavený systém hodnotenia projektov umožňuje odborovej rade Agentúry projekt preradiť bez obmedzenia do inej skupiny ako tej, ktorá je výsledkom hodnotenia posudzovateľov projektu.

„Vytvára sa tak priestor pre subjektívne rozhodovanie odborovej rady o prideľovaní finančných prostriedkov na projekty vedy a výskumu. Systém teda nie je zárukou objektívnosti a transparentnosti prideľovania prostriedkov na projekty vedy a výskumu,“ vysvetlil nový predseda NKÚ Ľubomír Andrassy. Kontrolóri zároveň upozorňujú na výrazný subjektivizmus pri podmienkach a postupoch posudzovania žiadostí, ktoré sa zásadne odkláňajú od zákonných kritérií. Tieto prvky subjektívnosti je potrebné minimalizovať.”

Od roku 2023 sa plánuje zmena hodnotenia projektov nad 200 000 eur – formou posudzovania medzinárodným panelom. Týmto krokom by mohlo byť často kritizované svojvoľné a neobjektívne posudzovanie projektov a následné rozdeľovanie prostriedkov transparentnejšie.

V prípade odvolania proti rozhodnutiu rady pre danú oblasť o odvolaní rozhoduje tá istá rada a nie nezávislý, či nadradený orgán. APVV navyše nedodržiava platný zákon, keďže jednotlivé projekty posudzujú len dvaja a nie traja oponenti. Zdroj: wikipedia.

/ skspravy.sk /